O stave infraštruktúry slovenských nemocníc

Otázka redakcie časopisu Architektúra Stavebníctvo Biznis (ASB):
Aká je podľa vašich vedomostí súčasný stav nemocníc a polikliník v SR, aká je potreba výstavby nových budov, rekonštrukcií a lôžok?

Odpoveď Dušana Zachara, analytika INEKO:
Ak máte na mysli stav infraštruktúry nemocníc, tak tá je v žalostnom stave. Je to dôsledok toho, že sa roky neinvestovalo do modernizácie infraštruktúry, do priebežnej údržby a roky tu absentuje reformné úsilie v rezorte. Maximálne sa hasili, a to často aj päť minút po dvanástej, havarijné stavy. Podľa Národného investičného plánu SR na roky 2018 – 2030 Slovensko výrazne zaostáva v oblasti kapitálových investícií do zdravotníctva, pričom na dosiahnutie priemeru EÚ na obyvateľa by sme museli dosiahnuť 3-násobok súčasnej úrovne kapitálového financovania a pre dosiahnutie úrovne najviac investujúcich krajín až 7,3-násobok. Priemerný vek budov slovenských nemocníc je podľa údajov ministerstva zdravotníctva viac ako 50 rokov. Tiež nie je optimálne, že v priemere tvorí jednu nemocnicu viac ako 30 budov. Zároveň máme vzhľadom na medzinárodné porovnanie príliš hustú sieť nemocníc s vysokým počtom akútnych lôžok, ktoré sú podpriemerne obsadené. Čiže Slovensko potrebuje menej nemocníc akútneho typu, ktoré budú ale oveľa viac moderné. Na druhej strane by mali narásť kapacity, a tým pádom aj počet lôžok pre neakútnu následnú a dlhodobú zdravotnú starostlivosť, kde má Slovensko deficity.

Ako sa postavil štát k Plánu obnovy? Využil ho dostatočne aj na výstavbu a rekonštrukciu zdravotníckej infraštruktúry?

Slovenské zdravotníctvo môže získať z Plánu obnovy vyše 1,5 miliardy eur. Plánuje nové budovy, centrá, prístroje, sanitky, dotované nové ambulancie. Sektor zdravotníctva bude jedným z najväčších prijímateľov. A v rámci neho poputuje najväčšia suma peňazí na výstavbu nových a rekonštrukciu starých nemocníc. Najväčšou otázkou, okrem toho, či sa to všetko stihne do polovice roka 2026, však bude, či tieto investície do "betónu" prinesú pacientom kvalitnejšiu zdravotnú starostlivosť a zdravotníctvu lepšie výsledky. To totižto nemusí byť samozrejmosťou.

Aký odkaz dáva príbeh stále nepostavenej nemocnice Rázsochy v Bratislave pre zdravotnícky a súkromný stavebný sektor? Aké sú podľa Vás dôvody, že nemocnica zatiaľ nestojí?

Dlhodobou a najväčšou prekážkou výstavby štátnej nemocnice na bratislavských Rázsochách je podľa mňa absencia vízie štátu. Chýbajú odpovede na základné otázky. Nevieme ani to, ako si štát predstavuje v budúcnosti slovenské zdravotníctvo, a akými krokmi sa k tomu chce dopracovať. V tomto kontexte sledujeme už dlhé desaťročia, že štát nevie, čo si má počať s lokalitou a projektom nemocnice na Rázsochách.

Príprava nemocnice v Martine je na vyššej úrovni ako Rázsoch?

Určite áno. Z hľadiska rozpracovanosti projektu a časovej náročnosti splnenia míľnikov Plánu obnovy je to určite reálnejší adept ako nemocnica na Rázsochách.

Súkromné siete zdravotníckych zariadení sú akčnejšie v rekonštrukciách ako štát?

Áno. Tam je dlhodobejšie a jednoznačnejšie strategické plánovanie a manažment, ktorý si potom sleduje plnenie svojich cieľov, investičných nevynímajúc. Efektívnosť súkromného sektora pri výstavbe nemocníc je určite vyššia ako štátu. Je to tak aj vo vyspelom zahraničí.

Ak je niečo. čo by ste v prípade zdravotníctva chceli odkázať architektom a stavbárom, pokojne napíšte.

A na záver teda odkaz architektom nemocníc: Pacient musí byť stredobodom záujmu. Dnes to tak v našich starých nemocniciach mevyzerá.


Zverejnené v ASB č. 5/2022.

 
 

 
Copyright © 2022 Dôvera | Powered by Cyclone3 XUL CMS