Riziká optimalizácie siete nemocníc

Ján Krempaský, SME:
V SME robíme tému o pripravovanej reforme Optimalizácie siete nemocníc (OSN), ktorá sa momentálne nachádza v medzirezortnom pripomienkovom konaní. K tomu mám na vás niekoľko otázok.
Aký je váš názor na OSN? Aké sú podľa vás jeho plusy a mínusy?
V čom je Lengvarského OSN lepšie/horšie ako bola Kalavskej stratifikácia?
Je podľa vás opodstatnená obava pacientov v niektorých regiónoch, že sa im zhorší dostupnosť zdravotnej starostlivosti?
Platí podľa vás téza MZ SR, že zmenšením počtu akútnych nemocníc a väčšou centralizáciou niektorých medicínskych výkonov sa zlepší kvalita zdravotnej starostlivosti?
V súčasnosti má Slovensko podľa MZ SR 78 nemocníc. Koľko akútnych nemocníc z nich unesie naše zdravotníctvo podľa vás?

Dušan Zachar, INEKO:
Optimalizácia siete nemocníc je nevyhnutný krok k tomu, aby sme tu mali pre pacienta udržateľnú kvalitnejšiu, bezpečnejšiu a dostupnú zdravotnú starostlivosť. Základnú ideu, že sa sa vytvoria centrá excelentnosti a všetky nemocnice nebudú robiť všetko, ale len to, v čom sú adekvátne skúsené, personálne a materiálne vybavené, podporujeme.

Kľúčové však bude, aby sa proces stanovovania optimálnej siete riadil nediskriminačnými pravidlami a kritériami, na základe transparentných a kvalitných dát, aby sa nezahatala cesta k súťaživosti rôznych, aj nových, poskytovateľov, ktorí by mali mať možnosť sa porovnávať a uchádzať sa o vstup do siete na všetkých úrovniach, aby sa na ministerstve zdravotníctva necentralizovalo to, čo sa dokáže efektívnejšie rozhodovať na poli zdravotných poisťovní, aby fungovalo meranie a zverejňovanie výsledkov, ukazovateľov kvality a efektívnosti a pod. A aby sa čo najviac rozhodovalo automaticky na základe dopredu stanovených kritérií, ktoré boli vopred odkomunikované a dohodnuté s odbornou verejnosťou, odbornými spoločnosťami a samotnými poskytovateľmi, a aby sa minimalizoval priestor pre svojvoľné posudzovanie siete od úradníckeho stola ministerstva na Kramároch.

A práve tu vidím úskalia, keďže navrhovaný zákon o kategorizácii ústavnej zdravotnej starostlivosti výrazne posilňuje pole pôsobnosti a právomoci ministerstva zdravotníctva a samotného ministra pri tvorbe nemocničnej siete, umožňuje im rozhodovať o sieti aj v protiklade s odbornými stanoviskami poradných kategorizačných orgánov, pričom výrazne obmedzuje manévrovací priestor pre zdravotné poisťovne v tejto oblasti. Poisťovne sa tak v tomto smere stanú skôr štatistami a vykonávateľmi vôle ministerstva zdravotníctva ako samostatnými reálnymi hráčmi, ktorí by formovali sieť a slobodne zazmluvňovali poskytovateľov pre svojich poistencov na základe štátom stanovených mantinelov. Štát sa tak okrem pozície tvorcu pravidiel a rozhodcu plánuje usadiť aj na stoličky trénerov a diktovať zostavy tímov, ich taktiku a spôsob hry. To nemusí dopadnúť dobre.

Mnoho kľúčových vecí zatiaľ nepoznáme, nakoľko podrobnosti o podmienkach tvorby siete, o postupe pri kategorizácii nemocníc a metodiku vyhodnotenia siete, vrátane prípadných minimálnych počtov výkonov či indikátorov kvality určí až ministerstvom zdravotníctva vydaný všeobecne záväzný predpis.


Z komentára bolo citované 27.8.2021 v článku denníka SME.



 
 

 
Copyright © 2021 Dôvera | Powered by Cyclone3 XUL CMS