Štátne nemocnice vytvorili minulý rok nové dlhy po lehote splatnosti

Dominika Zúborová, TASR:
Z materiálu, predloženého na rokovanie vlády vyplýva, že dlh v zdravotníctve na konci minulého roka dosiahol 666,63 milióna eur. Chcela by som Vás v tejto súvislosti poprosiť, či by ste boli ochotný napísať k tejto téme pár slov z pohľadu analytika.

Dušan Zachar, INEKO:
Treba konštatovať viacero vecí. Pandémia koronavírusu nepochybne ovplyvnila fungovanie nemocníc, vrátane ich hospodárenia v minulom roku. Avšak v akom smere a rozsahu to bolo, nie je na základe zverejnených dát o zadlženosti nemocníc zrejmé. Určite nie je dobrou správou, že netransformované zdravotnícke zariadenia v pôsobnosti štátu (nemocnice - príspevkové organizácie) zvýšili v minulom roku svoj dlh po lehote splatnosti o vyše 67 miliónov eur. Kvitovať však treba aspoň to, že sa spomalilo tempo zadlžovania v porovnaní s predošlými rokmi (samozrejme po očistení od vplyvu oddlžovania), kedy záväzky po lehote splatnosti pravidelne rástli ročným tempom viac ako 100 miliónov eur. Kým napríklad v minulom roku rástli záväzky po lehote splatnosti 13 najväčších štátnych nemocníc (v pôsobnosti MZ SR) priemerným mesačným tempom 5,29 mil. eur, vroku 2019 (pri nebraní efektu oddlžovania do úvahy) to bol nárast až o 12,24 mil. EUR mesačne. Minulý rok hospodárili tieto štátne nemocnice so stratou 76,5 mil. EUR, pričom v roku 2019 bol ich hospodársky výsledok bez zohľadnenia oddlženia strata takmer 178 mil. EUR. Z tohto pohľadu možno konštatovať, že minulý rok nebolo hospodárenie štátnych nemocníc horšie ako po predošlé roky.

Dobrou správou je, že napriek pandémii sa nemocniciam delimitovaným na obce a VÚC alebo transformovaným na neziskové organizácie podarilo medziročne znížiť stav svojho dlhu po lehote splatnosti, a že zdravotnícke zariadenia transformované na akciové spoločnosti dlhodobo pokračujú vo výbornom hospodárení a splácajú svoje faktúry v plnej výške a načas.

Za pozornosť určite stojí skutočnosť, že celý medziročný nárast výnosov štátnych nemocníc od zdravotných poisťovní stačil pokryť len 55 % medziročného nárastu personálnych nákladov nemocníc. Podiel osobných nákladov v pomere k výnosom od poisťovní sa medziročne neustále zvyšuje. Osobné náklady predstavovali vroku 2020 podiel 77 % na výnosoch od zdravotných poisťovní, zatiaľ čo vroku 2019 to bolo 72 %. To samozrejme "značne komplikuje situáciu pri zlepšovaní finančnej kondície nemocníc", ako sa píše v správe MZ SR o vývoji dlhu v rezorte. Problémom je neudržateľný platový automat, tak ako je nadizajnovaný, neochota vlád dofinancovať oprávnené náklady vyplývajúce z legislatívy, úhradový mechanizmus, ktorý paušálne odzrkadľuje neistotu a absentujúce poznanie, čo znamenajú oprávnené náklady a zisk, a teda obojstranne férová platba, ale aj nezodpovedné plošné zvyšovania platov v stratových a zadlžených nemocniciach nad rámec zákona v rámci kolektívneho vyjednávania, ktoré nie sú kryté zdrojmi, a tiež neefektívnosti a malý tlak na zvyšovanie produktivity práce.

Komentár bol zverejnený 8.5.2021 v agentúrnej správe TASR.


 
 

 
Copyright © 2022 Dôvera | Powered by Cyclone3 XUL CMS