Plán obnovy v zdravotníctve

Viaceré konkrétne oblasti zdravotníctva, kde nás tlačí topánka, sú v Pláne obnovy identifikované. Tie najpodstatnejšie problémy však chýbajú. Škoda, že sa v pláne nehovorí, resp. veľmi málo, o riešení problému s definovaním nároku pacienta a rozsahu zdravotných služieb hradených z verejných zdrojov, o zdravých motiváciách aktérov v zdravotníctve, o udržateľnom financovaní a o meraní a vyhodnocovaní kvality a efektívnosti poskytovanej zdravotnej starostlivosti.

V Pláne obnovy v oblasti zdravotníctva sa nástroje bohužiaľ často vydávajú za ciele a obrovské rezervy sú pri stanovení si, ako chceme merať úspech či neúspech navrhovaných opatrení, a aký efekt majú priniesť pre pacienta. Je to nepochopenie myšlienky hodnoty za peniaze.

V textovej časti materiálu nájdeme napríklad tézu, že „investíciami do moderných budov a technického vybavenia sa zefektívnia klinické a prevádzkové procesy, dosiahne sa lepší komfort pre pacientov a personál a zníži sa riziko nozokomiálnych nákaz“. V poriadku, ale prečo potom chceme merať tento cieľ počtom nových či zrekonštruovaných lôžok, počtom nakúpených nových prístrojov, preinvestovanými miliónmi eur stavebných nákladov, a nie ukazovateľmi, ktoré budú skutočne ukazovať, či sa zlepšila kvalita a efektívnosť klinických a prevádzkových procesov poskytovateľov, spokojnosťou pacientov alebo nepokrivenou štatistikou a trendom výskytu tzv. nozokomiálnych (nemocničných) nákaz či dekubitov (preležanín) v našich ústavných zdravotníckych zariadeniach?

Pri navrhovaných opatreniach treba posudzovať skutočnú hodnotu za vynaložené peniaze, aby sme mali účelnosť použitých verejných prostriedkov pod väčšou kontrolou. Na to by mal Plán obnovy klásť oveľa väčší dôraz. Primárnym cieľom zdravotnej politiky by mala byť kvalitnejšia poskytovaná zdravotná starostlivosť pre PACIENTOV, ktorá je dlhodobo udržateľná, a nie určitý, presne stanovený nárast počtu zdravotníckych pracovníkov, nových budov, nových lôžok, nových dotovaných ambulancií, nových sanitiek, nových prístrojov, novej legislatívy, novovytvorených orgánov, stratégií, koncepcií, štúdií, akčných plánov a pod. Posledne menované položky majú byť “len” nástrojom pre napĺňanie primárneho cieľa, ktorého plnenie treba správne merať. Takú ambíciu však v Pláne obnovy bohužiaľ nevidno.

Pokiaľ sa nebudeme snažiť metodicky správne merať skutočný prínos jednotlivých opatrení pre spoločnosť (zlepšenie zdravotnej starostlivosti pre pacientov, kvality života ľudí a zdravotných výsledkov populácie), tak európske miliardy budú predstavovať len premárnenú šancu na skutočnú reformu zdravotníctva. Obrovským balíkom peňazí sa síce možno na určitý čas prekryjú najvypuklejšie problémy slovenského zdravotníckeho systému, avšak len na úkor drahšej, a o to bolestivejšej reformy v budúcnosti.

Pozn.: Bol som externým expertom, ktorý v auguste a septembri 2020 pripomienkoval Plán obnovy v oblasti zdravotníctva.

Dušan Zachar
analytik INEKO

Príspevok bol zverejnený 10.3.2021 v ankete magazínu INDEX a denníka SME.




 
 

 
Copyright © 2021 Dôvera | Powered by Cyclone3 XUL CMS