INEKO: Hodnotenie 4 uplynulých rokov v zdravotnej politike

Ján Krempaský, SME:
V denníku SME pripravujeme veľkú tému o zdravotníctve na Slovensku za posledné štyri roky. Bol by som preto rád, keby ste mi z vášho pohľadu zdravotníckeho analytika zhodnotili uplynulé štyri roky aj s výhľadom na to, čo treba v nasledujúcom období podľa vás v zdravotníctve urobiť.

Čo sa za posledné štyri roky v zdravotníctve podľa vás podarilo a čo nie?

Dušan Zachar, INEKO:
Bez nároku na úplnosť tu uvádzam príklady. Podarilo sa vyriešiť problematiku reexportu liekov, presadilo sa benchmarkovanie cien pri nákupoch štátnych zdravotníckych zariadení a centrálne nákupy pri niektorých položkách, čo znamenalo úsporu oproti predošlej praxi predražených nákupov. Po turbulentnom období sa znormálnilo fungovanie štátnej VšZP. Implementačná jednotka pri Úrade vlády SR označila zdravotníctvo ako „jediný rezort, ktorý dosiahol úspory ako výsledok revízie výdavkov”, hoci k spokojnosti je to stále ďaleko, keďže veľké množstvo odporúčaní sa nedarí napĺňať.

Pozitívom je, že sa pracuje na aktualizácii diagnostických a liečebných štandardov, v ktorých však treba pokračovať a priblížiť ich v zjednodušenej forme aj občanovi, ktorý tak získa viac informácií o svojich nárokoch. Je dobré, že sa naštartovali programy skríningov rakoviny. Začala sa implementácia eZdravia v ostrej prevádzke, v čo mnohí pozorovatelia na začiatku volebného obdobia neverili. Je tam mnoho aplikačných problémov, ale treba v rozvíjaní tohto projektu pokračovať. Veľkým pozitívom bola analytická príprava stratifikácie nemocníc, veľkým negatívom jej neprijatie parlamentom. Po dlhých rokoch abstinencie sme tu mali na stole konečne zámer, ktorý má potenciál systémovo riešiť udržateľnosť poskytovania ústavnej zdravotnej starostlivosti na jednej strane a kvalitu a bezpečnosť starostlivosti pre pacienta na strane druhej. Populizmus a vnútrostranícke pomery v SMER-e zapríčinili, že za dvanásť rokov, čo SMER obsadzoval post ministra zdravotníctva, nedokázal v zdravotníctve presadiť žiadnu významnejšiu reformu, ktorá by pomáhala pacientom a občanom na Slovensku. Dúfajme, že stratifikáciu vytiahne zo šuflíka nová vláda, ktorá bude mať väčší reformný apetít.

Za najväčší neúspech sa dá jednoznačne považovať neschválenie legislatívy upratujúcej v nemocničnej sieti (stratifikácia), vrátane zákona o následnej zdravotnej starostlivosti v parlamente. Oddlženie nemocníc sa minulo účinku, keďže sa nevynucovali sankcie za neplnenie ozdravných programov nemocníc, ktoré zostali pre verejnosť tajné. Väčšina oddlžených štátnych nemocníc začala znovu vytvárať nové dlhy, a to miestami dokonca v ešte rýchlejšom tempe ako doteraz. Zaiste im nehrá do karát v priebehu roka prijímané populistické opatrenia parlamentom zvyšujúce im obligatórne výdavky s otáznym dofinancovávaním a neudržateľný platový automat, ktorý si určite vyžaduje zmenu. V oblasti výdavkov na lieky, kde je najväčší priestor na úspory, nebol tento potenciál dostatočne využitý. Negatívne sme vnímali nepodpísanie veľkej revízie úhrad za lieky, ktorá mohla ušetriť mnoho miliónov eur, a veľmi benevolentné ustanovenie o úhrade liekov na tzv. zriedkavé ochorenia, kde nám z verejných zdrojov unikli ďalšie milióny na lieky s otáznou klinickou účinnosťou. Aj vládni analytici upozorňujú, že “verejné výdavky na zdravotníctvo rastú a zodpovedajú možnostiam ekonomiky”, avšak výsledky slovenského zdravotníctva tomu nezodpovedajú. Treba preto zvýšiť hodnotu za peniaze v zdravotníctve.

V problematike poplatkov v ambulanciách sa poriadne neupratalo. Tzv. doplnkové ordinačné hodiny, kedy de facto neplatí verejné zdravotné poistenie, je horším riešením, ako boli verejnosťou akceptované 10-eurové poplatky za tzv. prednostné vyšetrenie. Negatívom bol aj netransparentný tender ÚDZS na licencie pre záchranky. Výstavba novej štátnej nemocnice v Bratislave ukazuje, ako keby štát nevedel, čo chce, a ako keby nechcel definitívne rozhodnúť. V oblasti personálnych zmien na vedúce posty v štátnych nemocniciach a ďalších štátnych inštitúciách v zdravotníctve nenastala zmena od politických nominácií k čisto odborným na základe skutočnej súťaže vo výberových konaniach.

Čo by podľa vás mala nasledujúca vláda konkrétne urobiť v oblasti zdravotníctva?

Jednou z najväčších a politicky najťažších výziev, s ktorou by sa mal popasovať každý minister zdravotníctva a kde za ostatné obdobie neprišlo k uspokojivému zlepšovaniu stavu, je nastavenie finančnej udržateľnosti zdravotníckeho systému. Môžeme sa totižto prikrývať len takou perinou, na akú máme. Momentálne sú tieto štrukturálne problémy čiastočne prekryté nadpriemerným rastom ekonomiky a tým pádom aj zdrojov v rezorte, to však postupne pominie a problémy s financovaním zdravotnej starostlivosti umocnené starnutím obyvateľstva začnú znova eskalovať. Väčší dôraz na sociálne únosné viaczdrojové financovanie bude preto nevyhnutnosťou.

Výzvou do budúcnosti bude zastabilizovať financovanie sektora, aby bolo predvídateľné a nemuselo sa stále dofinancovávať. Čaká nás popasovanie sa s problémom neudržateľnosti platového automatu vo forme, ako platí dnes. Ak sa platový automat nezmení, budú nemocnice v nadchádzajúcich rokoch čeliť skokovitému nárastu personálnych nákladov, na ktoré nebudú mať zdroje. Budú sa zadlžovať, dostupnosť zdravotnej starostlivosti pre pacientov sa zhorší a v dlhšom časovom horizonte to bude mať negatívny vplyv aj na kvalitu poskytovanej starostlivosti. V neposlednom rade by sme boli radi, keby sa pri alokovaní zdrojov v zdravotníctve viac uplatňovala myšlienka hodnoty za peniaze, nakoľko aj tá dokáže zachraňovať životy a predlžovať ľuďom roky prežité v dobrom zdraví.

Ktorá zo strán, ktoré by sa mohli dostať do parlamentu (Smer, ĽSNS, Za ľudí, PS/Spolu, OĽaNO, KDH, SaS, Sme rodina, SNS) má podľa vás najlepší program a najlepších odborníkov pre zdravotníctvo a prečo? Nemusíte to nejako detailne rozoberať a môžete uviesť aj viac strán.

Chystáme komplexné hodnotenie a porovnanie volebných programov strán, preto teraz ešte neviem zodpovedať Vašu otázku. Je však nepochybné, že existujú programové strany, ktoré investovali veľa času na zodpovednú prípravu zdravotníckeho programu. Sú z opozície. A sú tu aj také strany, ktoré ešte žiadny program nemajú, resp. nedávajú veľký dôraz na zdravotníctvo, resp. ich ciele v zdravotníctve sú veľmi diétne alebo veľmi škodlivé.

Pozn.: V oblasti zdravotníctva realizoval inštitút INEKO v roku 2019 projekty, ktoré boli podporené z Európskeho sociálneho fondu cez operačný program Efektívna verejná správa, zdravotnými poisťovňami Dôvera a Union a Asociáciou pre generické a biosimilárne lieky GENAS.

Z odpovedí bolo citované 17.1.2020 v téme denníka SME.


 
 

 
Copyright © 2022 Dôvera | Powered by Cyclone3 XUL CMS