Panel expertov: Aké by mali byť ciele v slovenskom zdravotníctve

Konštantín Čikovský, Veronika Folentová, Denník N:
Posielame Vám otázku do nášho Panelu expertov, ktorá sa týka zdravotníctva.

Otázka: Aký cieľ by sme si ako spoločnosť mali určiť pre slovenské zdravotníctvo, na aký horizont by sme si mali určiť tento cieľ, a aké kľúčové kroky pre to treba urobiť?

Kontext: Slovenské zdravotníctvo je jeden z mála verejných sektorov, v ktorom verejná debata už vyprodukovala merateľný ukazovateľ na hodnotenie jeho výkonu – odvrátiteľná úmrtnosť.

Je podľa Vás správne používať to ako kľúčovú informáciu o tom, ako sa slovenské zdravotníctvo zlepšuje alebo zhoršuje? Respektíve, čím by sme ho ešte mali doplniť (ak to je potrebné?)

Zaujíma nás aj to, či si myslíte, že je možné a užitočné, aby v cieľoch pre zdravotníctvo bol pre slovenské zdravotníctvo široký verejný konsenzus a do akej miery možno čakať, že základná zhoda by panovala aj v spôsoboch, ako ciele plniť?

A, samozrejme, pýtame sa aj na kľúčové reformy, respektíve prístupy, ktoré by slovenskému zdravotníctvu mohli pomôcť.

Dušan Zachar, INEKO:
Ústredný cieľový motív v oblasti zdravia populácie majú hádam všetky demokratické spoločenstvá na svete rovnaký. Je ním čo možno najdlhší kvalitný život ľudí bez zdravotných komplikácií. Tiež vieme, že zdravotný stav ľudí je závislý od mnohých faktorov, ako sú napríklad životný štýl a stravovanie, životné a pracovné prostredie, genetické a biologické predpoklady, vzdelanie, sociálna a ekonomická situácia, ako aj úroveň zdravotnej starostlivosti. Posledne menovaný determinant ovplyvňuje zdravie ľudí približne v rozmedzí len 10-20%. Ak chceme riešiť zlepšovanie zdravia obyvateľstva, nemôžeme sa sústreďovať len na skvalitňovanie poskytovania zdravotnej starostlivosti a funkčnosti zdravotného systému, ale musíme cieliť aj na iné oblasti – najmä na oblasť vzdelávania. Na Slovensku máme veľké deficity v osvete a prevencii.

Rôzne krajiny definujú svoje ciele rozdielne. Takto napríklad na Novom Zélande, takto v Nemecku či Rakúsku. Niekde sú úvodné ciele všeobecnejšie formulované (napr. zabezpečenie rovnakého prístupu ľudí k zdravotníckym službám bez ohľadu na ich pôvod, sociálnu situáciu či pohlavie) a až následne sú rozmieňané na “drobné”, inde sú už na začiatku formulované celkom presne (napr. 90 % pacientov musí dostať onkologickú liečbu do 62 dní od vzniku podozrenia na rakovinu). Pri stanovovaní cieľov treba mať na zreteli, že majú byť formulované jasne, majú sledovať dosiahnutie konkrétneho výsledku – úžitku pre spoločnosť – a majú byť merateľné. Len v takom prípade je totižto možná verejná kontrola a posudzovanie efektívnosti použitia zdrojov na dosahovanie stanovených cieľov, alebo ak chcete, hodnoty za peniaze. Pri každom cieli by mala byť informácia, ako ho chceme dosiahnuť a ako následne merať, do akej miery sa nám ho podarilo, resp. nepodarilo splniť. Následne by mali byť ciele podľa potreby redefinované.

Je dobré, ak si štát stanoví viac cieľov, lebo tým okrem iného aj “diverzifikuje” riziko zlých dát vyplývajúcich z nedostatočnej, resp. chybnej metodiky ich zberu či vykazovania. Predstavte si , že by sa väčšina opatrení zdravotnej politiky a zdrojov orientovala iba podľa dát, ktoré sa odchyľujú od reality (pozri napr.:
https://dennikn.sk/1145558/ludi-trpiacich-dlhotrvajucim-zdravotnym-problemom-je-u-nas-menej-nez-tvrdia-statistiky/). Vznikalo by potom riziko, že na základe chybných dát budú prijímané aj chybné rozhodnutia (pozri napr.: http://www.i-health.sk/inekomentare/1912_co-sa-teoreticky-mohlo-stat-ked-by-sme-sa-riadili-vylucne-len-nadhodnotenymi-udajmi-o-spotrebe-liekov). Napríklad taká odvrátiteľná úmrtnosť – výborný indikátor, ak sú dáta validné a rovnaká metodika naprieč krajinami. Myslím si, že na Slovensku napriek mnohým revíziám a úpravám údajov stále existuje priestor pre dosiahnutie vyššej spoľahlivosti údajov z hlásení lekárov o príčinách úmrtí ľudí, ktoré sú podkladom pre štatistiku, ako aj medzinárodné porovnávanie tzv. odvrátiteľnej úmrtnosti. Ak totižto obhliadajúcim lekárom nebude skúmaná skutočná príčina smrti, ale pre zjednodušenie práce sa napíše ako príčina len zlyhanie srdca, môže to mať za následok nadhodnotené čísla o odvrátiteľnej úmrtnosti, do ktorej sa o.i. zaraďujú aj kardiovaskulárne ochorenia. Ak by mal štát výlučne len tento jeden cieľ – znížiť mieru odvrátiteľnej úmrtnosti (ktorý však považujem za legitímny cieľ), mohol by byť motivovaný dosiahnuť ho (ak by sa nedarilo inak) len upravením metodiky, na čo by si verejnosť mala dávať pozor. Aj preto je dobré mať viac cieľov, viac merateľných ukazovateľov a v prípade zmien metodiky ich transparentne uvádzať a naznačovať, aké čísla by vyšli, keby metodika nebola zmenená. Proste pri medziročnom vývoji porovnávať porovnateľné.

Keď sa pýtate, či je užitočné, aby pri cieľoch pre slovenské zdravotníctvo panoval široký verejný konsenzus a do akej miery možno čakať, že základná zhoda by panovala aj v spôsoboch, ako ciele plniť, tak moja odpoveď je, že pri základných cieľoch by bolo vhodné mať určitý konsenzus, keďže ich plnenie býva väčšinou dlhodobé. Cesty ako sa k splneniu cieľov dopracovať by šak mali byť súťažou myšlienok medzi politickými aktérmi.

Čo treba v slovenskom zdravotníckom systéme zmeniť, aby fungovalo lepšie? Motivácie. Na Slovensku sú zle nastavené. Nedostatočne sa vysporiadavame so zlyhaniami a nedostatočne podnecujeme a odmeňujeme excelentnosť. Musí sa začať presadzovať odpolitizovanie zdravotníctva v zmysle, aby sa nezneužívala politická moc na presdzovanie partikulárnych záujmov, musí sa začať s obmedzovaním tzv. mäkkých rozpočtových obmedzení (soft budget constraints) a menením motivácií aktérov v systéme tým smerom, aby sa oplatilo poskytovať pacientom kvalitnú zdravotnú starostlivosť a súčasne rozumne hospodáriť, lebo bude za to adekvátna odmena. A naopak, ak sa to nedeje, tak to musí byť pre poskytovateľov, zdravotníckych pracovníkov, zriaďovateľov a politikov nevýhodné – finančne, reputačne, politicky.

Pozn.: V oblasti zdravotníctva realizuje INEKO projekty, ktoré sú o.i. podporené z Európskeho sociálneho fondu cez operačný program Efektívna verejná správa, zdravotnými poisťovňami Dôvera a Union a asociáciou výrobcov a dodávateľov generických a biologicky podobných liekov pôsobiacich na Slovensku GENAS.

Uverejnené 7.10.2019 na portáli e.dennikn.sk.


 
 

 
Copyright © 2020 Dôvera | Powered by Cyclone3 XUL CMS