Prevencia na Slovensku pokrivkáva

Mária Hunková, TREND:
Pripravujem temu, ktora sa tyka prevencie a v tejto suvislosti Vas chcem poprosit o vyjadrenie k nasledujucim otazkam:
Ako pristupuju Slovaci, ale aj samotni lekari k prevencii ochoreni? Chodi dostatok ludi na preventivne vysetrenia a zameriavaju sa lekari dostatocne na to, aby ich pacienti absolovavali?
Mame na Slovensku preventivne programy, ktore su podla Vas uzitocne a maju meratelne vysledky? Alebo nase narodne preventivne programy zostavaju len na papieri?
Viete uviest nejaky priklad zo zahranicia, ktorym by sme sa mohli inspirovat, ako tam riesia otazku prevencie? Maju niekde nejaky zaujimavy program / projekt?


Dušan Zachar, INEKO:
Zlé výsledky zdravia Slovákov najmä pri preventabilných diagnózach ukazujú výrazne aj na nedostatky vo vzdelávaní, osvete a prevencii. Rizikovým správaním totiž svoje zdravie ohrozuje u nás stále priveľa občanov, ktorí nie sú nastavenými pravidlami zdravotníckeho systému dostatočne (de)motivovaní ho meniť. Treba však priznať, že ministerstvo zdravotníctva, ako aj zdravotné poisťovne podnikajú kroky k tomu, aby sa to pomaly menilo. Otázna je len miera a rýchlosť týchto zmien, pričom asi nenájdeme na Slovensku zainteresovaného človeka, ktorý by tvrdil, že je to dostatočné.

Na príklade najrozšírenejšieho chronického civilizačného ochorenia a najväčšieho zabijaka ľudí na Slovensku – na príklade chorôb srdca a ciev – je možné ukázať, že niekde v systéme je problém. Výrazne rastúce náklady na pacientov s chorobami srdca a ciev (spolu za lieky, ambulantné vyšetrenia i hospitalizácie) za ostatné roky priniesli doteraz iba nevýrazný pokles mortality na tieto choroby, pričom bol jeden z najslabších v OECD. To znamená, že slovenské zdravotníctvo a celá verejná politika zdravia, ale aj vzdelávania si v tomto boji zatiaľ nevie dať rady. Na základe dostupných údajov a porovnaní so zahraničím predpokladáme, že hlavným dôvodom tohto zlyhávania je dlhodobé podceňovanie a zanedbávanie prevencie:
• primárnej – predchádzanie vzniku ochorení podporou zdravého životného štýlu,
• sekundárnej – skríningové programy na včasné zachytenie a liečbu chorôb a
• terciárnej – zmena životného štýlu a stravovacích návykov v záujme zlepšenia priebehu už získaného ochorenia.

Najmä primárna prevencia v SR doposiaľ citeľne zaostáva a bývala na okraji pozornosti rezortu zdravotníctva. Z jeho rozpočtu neboli vyčleňované zdroje ani na krytie vládou schválených národných programov, ako sú napr. Národný program podpory zdravia, Národný program prevencie ochorení srdca a ciev a pod. Aj preto potom spravidla zostávali v rovine zámerov, bez adekvátneho plnenia. Nie je ani vytvorené vhodné legislatívne
prostredie na to, aby primárnu prevenciu významnejšie financovali poisťovne zo zdrojov verejného zdravotného poistenia. A v neposlednom rade sú tu oblasti mimo rezortu zdravotníctva, najmä vzdelávanie v širokom zmysle slova, ktoré by mohli v šírení informácií, pozitívnych príkladov a v osvete tiež oveľa viac pridať.



Z vyjadrenia bolo citované 21.9.2017 v článku týždenníka TREND.


 
 

 
Copyright © 2017 Dôvera | Powered by Cyclone3 XUL CMS