Dáta o slovenskom zdravotníctve treba spresňovať a rozširovať

Mária Hunková, TREND:
Posielam otázky k téme kvality a efektivity slovenských nemocníc

Dlhodobo sa venujete zbieraniu dat a porovnavaniu nemocnic. Ako hodnotite uroven slovenkych ustavnych ZZ napriklad v porovnani so zahranicim v oblasti kvality? V com zaostavame a v com naopak sme porovnatelni so zahranicim?

Dušan Zachar, INEKO:
Na túto otázku by sa dalo fundovane a jednoznačne odpovedať v prípade, keby existoval konsenzus v tom, čo všetko je kvalita a ako sa má merať, a následne že dáta, ktorými kvalitu porovnávame, sú porovnateľné a dá sa na ne spoľahnúť, že odzrkadľujú realitu. A to v mnohých prípadoch kvôli rôznej definícii a výkladu pojmov, kvôli rôznej metodike zberu dát, ich spracovaniu a reportovaniu a kvôli nedôslednosti na mnohých úrovniach vzniku dát a následných ukazovateľov, v súčasnosti nie je dosiahnuté. Ak by sme napríklad verili slovenským oficiálnym dátam, ktoré poskytovatelia zdravotnej starostlivosti reportujú úradom verejného zdravotníctva a iným inštitúciám ohľadom výskytu nemocničných nákaz alebo preležanín, a boli by pravdivé, tak by ku nám húfne prúdili epidemiológovia a hygienici z celého vyspelého sveta, aby sa od nás podučili, ako to robíme, že v našich nemocniciach je výskyt nemocničných nákaz 10-násobne nižší ako v najkvalitnejších klinikách na Západe. Lenže západní odborníci nechodia, lebo je každému jasné, že naše dáta nesedia, a preto sú pre medzinárodné porovnanie nepoužiteľné.

Kvoli comu podla Vas nemocnice pri niektorych parametroch zaostavaju?

Niečo môže byť dané historicky ako ťarcha minulého režimu (infraštruktúra, kultúra, mentalita), horším zdravotným stavom obyvateľstva, ale aj nekvalitným riadením a nastavením procesov, nedostatočnou konkurenciou, nedostatočnou motiváciou zlepšovať sa, nedostatočným zameraním sa na potreby pacienta, zle nastavenou reguláciou zo strany štátu atď.

Co moze / mal by urobit stat, aby boli slovenske nemocnice kvalitnejsie / dosahovali medzinarodnu uroven?

Zamerať sa na odstraňovanie problémov z predošlého bodu a začať intenzívnejšie merať a zverejňovať údaje o kvalite a efektívnosti poskytovanej zdravotnej starostlivosti, lebo ak veci nemeriame, nevieme ich ani riadiť - čiže ani zlepšovať stav.

Su podla Vas stanovene ISO standardy pre nemocnice dostatocne?

Na trhu jestvuje mnoho rôznych certifikačných či akreditačných firiem, ktorým poskytovatelia zdravotnej starostlivosti pravidelne platia za vydávanie akreditácií či certifikácie systémov riadenia kvality. Odhadom by som povedal, že nejaký certifikát má hádam už každá naša nemocnica, hoci je aj zadlžená a nemá práve najlepšie výsledky liečby. Často posudzujú certifikačné agentúry len formálnu zhodu procesov, často najmä tých neklinických, s nimi nastaveným štandardom, pričom sa v realite vôbec nemusia napĺňať. Limitom mnohých certifikácií či akreditácií je, že sa primárne nezaoberajú kvalitou a výsledkami liečby, ale najmä formálnou zhodou procesov so štandardom. Ak sú klinické a neklinické procesy, ktoré sa majú štandardizovať, vybrané vhodne a sú aj reálne zdravotníckymi pracovníkmi a manažmentom každodenne plnené, vytvárajú samozrejme predpoklad pre kvalitnú a bezpečnú liečbu pre pacientov. Toto je plus pre pacienta. Nevýhodou je, že sa podrobné výsledky akreditácie nemocnice väčšinou v našom prostredí nezverejňujú, takisto ani podrobné kritériá a metodika hodnotenia a takisto verejnosť nevie rozlíšiť renomé jednotlivých agentúr. Nevie preto plnohodnotne porovnávať jednotlivé zdravotnícke zariadenia a nevie ani, aký štandard by mala spĺňať nemocnica s tým-ktorým certifikátom či akreditáciou. Svetovo uznávaná akreditačná autorita, akou je Joint Commision International, napríklad posudzuje pri komplexnej medzinárodnej akreditácii nemocnice stovky parametrov, pričom u nás sú bežné národné akreditácie, kde sa posudzujú “len” desiatky parametrov.

Ak si chce pacient vybrat kvalitnu nemocnicu, na zaklade coho si ma vyberat?

Optimálnym stavom by bolo, keby pri svojom výbere mohol zohľadňovať viacero atribútov, na ktoré sa môže spoľahnúť - počínajúc od vlastnej skúsenosti, cez referencie známych a odborníkov až po zverejnené "tvrdé dáta" o kvalite toho-ktorého zariadenia pri liečbe danej diagnózy.


Z odpovedí bolo citované 24.8.2017 v článku týždenníka TREND.


 
 

 
Copyright © 2017 Dôvera | Powered by Cyclone3 XUL CMS