Ako motivovať všeobecných lekárov, aby ordinovali dlhšie ?

Zuzana Matuščáková, Hospodárske noviny:
Aký je váš názor na to, aby sa legislatívne upravili minimálne ordinačné hodiny všeobecných lekárov. Nedostatočné zabezpečenie primárnej zdravotnej starostlivosti ku ktorým patria aj ordinačné hodiny nám totiž vyčíta aj OECD. Asociácia nemocníc Slovenska preto žiada, aby sa stanovilo, že všeobecný lekár musí poskytovať zdravotnú starostlivosť minimálne 30 hodín týždenne a dvakrát do týždňa do 14-15 hodiny. Chcú to najmä v súvislosti s novelou LSPP, keďže podľa nich pohotovosti navštevujú ľudia v prevažnej miere kvôli tomu, že veľakrát už poobede nenájdu svojho lekára ordinovať. Čo si o tom myslíte a čo by ste navrhovali?

Dušan Zachar, INEKO:
Zaiste je to záležitosť hodná na diskusiu. V určitých prípadoch môže prispieť stanovenie minimálnej dĺžky ordinačných hodín k zlepšeniu dostupnosti primárnej zdravotnej starostlivosti pre občanov, a tým k obmedzeniu využívania drahšej sekundárnej (nemocničnej) sféry na riešenie zdravotných problémov, ktoré patria do pôsobnosti lekára prvého kontaktu (všeobecného lekára).

Podstatnou otázkou je však, ako k tomuto kroku prinútiť, resp. motivovať samotných všeobecných lekárov, a to najmä v regiónoch, kde ich je nedostatok, a teda je tam obmedzená, ak nie celkom absentujúca súťaž medzi poskytovateľmi. Či nejakým centrálnym nariadením zo strany MZ SR, definovaním nároku pacienta v oblasti dostupnosti, presnejšou špecifikáciou verejnej minimálnej siete, navýšením platieb alebo prostredníctvom zmluvných podmienok od poisťovne. Určite by k predĺženiu ordinačných hodín motivovala samotných všeobecných lekárov zmena modelu odmeňovania, ktorá by na úkor kapitačných platieb posilnila zložku príjmu odvodenú od výsledkov liečby, od výkonnosti, od kvality liečby, ktorá by mala byť zároveň meraná a pre účely verejnej kontroly a informácií aj zverejňovaná.

Z odpovede bolo citované 21.4.2017 v článku Hospodárskych novín.