O uhrádzaných liekoch na výnimky

Veronika Folentová, Denník N:
MZ SR ide zmenit zakon o lieku kvoli liekom na vynimku. Chcela som vas poprosit, su dnes lieky na vynimu podla vas  problem? Ako to funguje v inych krajinach s takymito liekmi?

MZ hovori o pripravovanej novele toto:
"Novela zákona č. 363/2011 Z. z. počíta so zadefinovaním pojmu inovatívny liek a s definíciou systému hodnotenia inovatívnych liekov a inovatívnych terapeutických postupov tak, aby sa inovatívne lieky mohli stať súčasťou zoznamu kategorizovaných liekov. Pojem inovácia, inovatívny liek, inovatívna liečba a spôsob ich hodnotenia ako zdravotníckej technológie sa aktuálne diskutuje v pracovnej skupine a bude následne validovaný."

Ako hodnotite takyto navrh? Zodpovednost by mala niest aj farmaceuticka firma, napriklad by preplatila liek, ak by liecba nezabrala. Bol by to dobry navrh?

Dušan Zachar, INEKO:
Liekov, ktoré neprešli kategorizáciou, alebo sa jej úmyselne vyhli, a sú preplácané pacientom zdravotnými poisťovňami na výnimky, z roka na rok rastie. Stúpa počet žiadostí pacientov, ako aj celková suma preplatených liekov na výnimky. Problém je, že neexistujú jasné pravidlá na úhradu nekategorizovaných liekov na výnimky. Môže prichádzať k nespravodlivostiam a neefektívnostiam.

Na druhej strane však treba byť ostražitý aj pri návrhoch, ktoré hovoria, že znížia mieru úhrad na výnimky tým, že definujú pojem "inovatívne lieky", aby sa tieto mohli ľahšie stať súčasťou zoznamu kategorizovaných liekov. Tu existuje oprávnené riziko, že sa jedna výnimka nahradí výnimkou druhou, keďže tzv. inovatívne lieky budú mať svoju vlastnú kategóriu. Martin Filko, ktorý sa spolupodieľal na stanovení kritéria QALY pre vstup liekov do kategorizačného úhradového mechanizmu, by možno povedal, že pojem inovatívne lieky je eufemizmom a často sa pod ním skrývajú príliš drahé lieky, ktoré prinášajú pacientom relatívne malý úžitok. Ak budeme z verejného zdravotného poistenia preplácať drahé lieky, ktoré majú relatívne malú účinnosť v takej výške, že náklady na získané roky života v štandardizovanej kvalite výrazne presiahnú hranicu, na ktorej sa dohodla spoločnosť, že je ochotná a schopná ufinancovať, tak táto neefektívnosť bude veľmi zjednodušene znamenať, že z disponibilných zdrojov pomôžeme menšiemu počtu pacientov. Klasický problém hodnoty za peniaze.

Touto obavou však nechcem zároveň povedať, že kritérium QALY musí zostať ako jediné, že k nemu nemôžu pribudnúť aj ďalšie kritériá, že sa nemá meniť jeho hranica a pod. Len treba mať na mysli, že jasné pravidlá a kritériá na zaraďovanie liekov, ktoré budú preplácané z verejných zdrojov, nám majú pomáhať sa kvalifikovanejšie rozhodnúť, kam máme nasmerovať limitované zdroje, a to tak, aby boli z verejného zdravotného poistenia uhrádzané prednostne tie lieky či technológie, ktoré nám prinášajú najväčší úžitok na jednotku vynaložených prostriedkov, a nie tie, ktoré majú za sebou len dostatočne silné a vplyvné záujmové skupiny. V opačnom prípade ide o neefektívne nakladanie s verejnými zdrojmi. A neefektívnosť znamená neetické konanie, ktoré v prípade zdravotníctva môže viesť dokonca až k zbytočným úmrtiam pacientov.


Z vyjadrenia bolo citované 17.1.2017 v článku Denníka N.


 
 

 
Copyright © 2017 Dôvera | Powered by Cyclone3 XUL CMS