O klesajúcom počte lôžok a sestier a rastúcom počte lekárov v SR

Kristína Böhmer, Hospodárske noviny:
Podľa štatistík NCZI počet lôžok opätovne klesol, čo sa medziročne deje už dlhšiu dobu. Rovnako klesá aj počet sestier. Vzhľadom na klesajúci počet lôžok, môžeme hovoriť o nedostatku sestier, alebo ide o priamo úmerné klesanie? Na rozdiel od toho však narástol počet lekárov a podľa štatistík kým v roku 2010 pripadalo na jedno lekárske miesto 6 postelí, v minulom roku to bolo 4,9 postele. Prečo počet lekárov stúpa a počet sestier klesá? Môže za tým byť to, že aj zdravotné sestry už potrebujú vysokú školu, tak sa ľudia radšej rozhodnú už rovno pre medicínu? Alebo sú dôvodom platy? Je tam priepastný rozdiel v platoch?

Dušan Zachar, INEKO:
To, že klesá počet nemocničných lôžok, je správny trend, nakoľko v medzinárodnom porovnaní má Slovensko nadpriemerný počet akútnych lôžok. Zároveň platí, že pri klesajúcom počte lôžok sa nezvyšuje ich využiteľnosť (tzv. obložnosť), čo nehovorí v prospech efektívnosti využívania zdrojov a zároveň to naznačuje, že tu je aj ďalší priestor na redukciu lôžok. Obložnosť nemocničných lôžok sa na Slovensku pohybuje okolo 70 %, čím výrazne zaostávame za vyspelými krajinami. Podľa dát od Boston Consulting Group dosahoval v roku 2012 priemer obsadenosti nemocničných lôžok v západnej Európe 83 %, pričom tie najefektívnejšie systémy mávajú obložnosť vyššiu aj ako 90 %.

Pri porovnaní s okolitými porovnateľnými krajinami (V4) sa dá povedať, že v slovenských nemocniciach je počet lekárov výrazne nadpriemerný, na rozdiel od podpriemerného počtu zdravotných sestier. Jedným z najhlavnejších dôvodov úbytku zdravotných sestier v SR je určite aj platová otázka. Ďalšími z dôvodov môžu byť aj nevhodné pracovné podmienky, zlá atmosféra na pracovisku, vrátane vzťahu lekár - sestra, vysoká pracovná záťaž až preťaženosť (slovenské sestry vykonávajú aj také činnosti, ktoré v efektívnejších zdravotných systémoch robí nižší zdravotný personál) a neporiadok a plytvanie v celom systéme slovenského verejného zdravotníctva, ktorý je nastavený tak, že nemotivuje a neodmeňuje poctivých, kvalitných a efektívnych.


Keď si to rozdeľujem na samosprávne kraje, tak Bratislava má výrazne viac lekárov a sestier na 100 tisíc obyvateľov v porovnaní s inými krajmi. Je to kvôli tomu, že Bratislava je spádová a všetky ťažšie prípady končia tu? Oproti tomu, úplne najnižšie čísla v počte lekárov aj sestier na 100 tisíc obyvateľov sú v Trnavskom kraji. Môže to byť preto, že to je veľmi blízko Bratislavy a posiela sa sem veľa prípadov?

Áno, Bratislava je pre mnoho prípadov nielen spádová oblasť (napr. pre obyvateľa Dunajskej Stredy (TTSK) sú najbližšie fakultné nemocnice v Bratislave (BSK) a v Nových Zámkoch (NSK), a až potom nasleduje FN vo vlastnej župe, pričom porovnateľne vzdialená ako trnavská je dokonca aj FN v Nitre), ale sú tu (v BA) aj zdravotnícke zariadenia koncového typu pre celé územie Slovenska. Trnavský kraj obklopuje Bratislavu a okolie, je tu relatívne ľahká dostupnosť dopravnou infraštruktúrou, a preto volia mnohí obyvatelia trnavského kraja, ktorí často aj pracujú v Bratislave, možno aj pri plánovanej odkladnej zdravotnej starostlivosti zariadenia v Bratislave. Aj preto tam nie je potreba takého vysokého počtu lekárov a sestier ako v Bratislave.


Z vyjadrenia bolo citované 11.8.2016 v článku Hospodárskych novín.


 
 

 
Copyright © 2019 Dôvera | Powered by Cyclone3 XUL CMS