O čom boli uplynulé 4 roky v zdravotnej politike a čo treba urobiť

Radka Minarechová, The Slovak Spectator:
Pripravujem clanok, kde by som rada zhodnotila, ako sa vlada v uplynulom obdobi vysporiadala s problemami v zdravotnictve a co v tomto smere ponukaju politicke strany v ramci svojich volebnych programov.

  • Co bolo za uplynule volebne obdobie hlavnymi temami na Slovensku v oblasti zdravotnictva? Co sa vlade z Vasho pohladu podarilo vyriesit, uplne alebo ciastocne?
  • Ktorym problemom v tejto oblasti sa nova vlada bude musiet, resp. mala by sa zaoberat? Ako by ste nastavili priority novej vlady na nasledujuce styri roky Vy?
  • Ked sa pozriete na ponuku stran vo volebnej kampani, na ich volebne programy, predpokladate, ze vsetky alebo aspon niektore z tychto priorit sa budu riesit, resp. budu vyriesene?


Dušan Zachar, INEKO:
Hlavnými témami počas uplynulého 4-ročného volebného obdobia v oblasti zdravotníctva bolo najmä pokračovanie v neudržateľnom deficitnom hospodárení štátnych nemocníc, ktoré ešte zvýraznili plošné regulované zvyšovania platov zdravotníkov bez ohľadu na kvalitu odvedenej práce a finančné možnosti poskytovateľov, z toho vyplývajúce nespokojnosti verejnosti s úrovňou zdravotníctva, ďalej meškajúce a odsúvané projekty eHealth a DRG, téma na zakrývanie očí verejnosti pred skutočnými problémami zdravotníctva – našťastie nezrealizovaný projekt unitarizácie verejného zdravotného poistenia. Nepodarilo sa spraviť poriadok v poplatkoch pacientov u lekára, hoci vládni politici prijali príslušný zákon o ich regulácii, ktorý však priniesol ešte viac neprehľadnosti a zmätku. Téma integrovaných centier zdravotnej starostlivosti sa postupom času vytratila z éteru. Naštartoval sa proces obstarávania súkromného partnera pre štát, ktorý by naprojektoval, financoval, postavil, prevádzkoval a udržiaval novú univerzitnú nemocnicu v Bratislave. Sprevádzali a sprevádzajú ho mnohé tajnosti a nejasnosti a taký môže byť aj jeho osud. Vláde sa podarilo dokončiť prácu jej predchodkyne a zaviedol sa do prerozdeľovacieho mechanizmu poistného medzi zdravotné poisťovne parameter chorobnosti, tzv. PCG-model, ktorý medzi poisťovne spravodlivejšie rozdeľuje peniaze na základe finančnej náročnosti poistencov – cez prizmu predpísaných liekov. Pozitívne vnímam aj snahu vlády viac tlačiť na dôležitosť primárnej ambulantnej sféry, kde boli schválené viaceré opatrenia na posilnenie pozície všeobecných lekárov.

Vláda bude musieť v budúcom volebnom období urgentne riešiť dlh celého zdravotníctva, ktorý je rakovinou tohto rezortu, pričom bude zároveň konfrontovaná s nespokojnosťou pacientov s dostupnosťou a kvalitou poskytovanej zdravotnej starostlivosti hradenej z verejného zdravotného poistenia.
Podľa mňa by bolo nutné:

  • zavádzať tvrdé rozpočtové pravidlá (hard budget constraints) pre hospodárenie poskytovateľov zdravotnej starostlivosti,
  • meranie a transparentné informovanie pacientov a poisťovní o výsledkoch – nákladoch, objeme a kvalite poskytovanej zdravotnej starostlivosti napr. i zverejňovaním rebríčkov kvality a efektívnosti poskytovateľov aj poisťovní na internete a podľa toho aj ich odmeňovanie – lepšie informovaná verejnosť môže totižto účinnejšie tlačiť na zvyšovanie kvality zdravotníctva,
  • presnejšie definovať, vrátane časovej dostupnosti, a prípadne aj zúžiť základný balík zdravotnej starostlivosti financovaný z povinného verejného zdravotného poistenia – tým sa vytvoria lepšie podmienky na dobrovoľné pripoistenie,
  • zavedenie spoluúčasti pacientov pri ambulantnej i nemocničnej starostlivosti so stropmi na ochranu pred neúnosnými výdavkami,
  • urobiť poriadok v priamych platbách obyvateľstva a umožniť vyberať paušálne regulačné poplatky pri návšteve lekára či hospitalizácii,
  • zavádzanie a dodržiavanie diagnostických a liečebných štandardov (guidelines),
  • zavedenie katalógu výkonov a DRG-systému pri odmeňovaní v lôžkovej starostlivosti do praxe,
  • elektronizácia služieb, e-preskripcia a pod.
  • znížiť koncentráciu a štátny vplyv na trhu s verejným zdravotným poistením rozdelením a privatizáciou časti Všeobecnej zdravotnej poisťovne; podporovať vstup nových hráčov na trh,
  • dokončiť transformáciu štátnych nemocníc na akciové spoločnosti a umožniť vstup súkromného kapitálu do nich – strategickí investori môžu priniesť do nemocníc lepšie (rozumej: dlhodobo udržateľné) hospodárenie, vyššiu kultúru aj know-how,
  • odstrániť politické nominácie neodborníkov – vyberať manažérov štátnych nemocníc a iných zdravotníckych zariadení odborníkmi na základe transparentného verejného výberového konania,
  • zrušiť zákonom definované minimálne mzdové nároky zdravotníkov,
  • zrušiť tzv. koncovú sieť nemocníc, t.j. zoznam všetkých štátnych ústavných zariadení, s ktorými musia zdravotné poisťovne uzavrieť zmluvu,
  • razantnejšie postupovať pri racionalizácii a optimalizácii lôžkovej starostlivosti,
  • posilniť nezávislosť ÚDZS, atď. (ďalšie naše odporúčania nájdete na str. 68-71 v tejto analýze: http://www.ineko.sk/file_download/875)

Počas celého uplynulého 4-ročného volebného obdobia v oblasti zdravotníctva sa vynárali na povrch väčšie či menšie kauzy, ktoré súviseli najmä s masívnou politizáciou rezortu – predraženými nákupmi, netransparentným zazmluvňovaním poskytovateľov a konfliktami záujmov rôznych aktérov. Všetky kauzy hovoria o zlyhávaní štátu v zdravotníctve.


Z vyjadrenia bolo citované 9.2.2016 v článku The Slovak Spectator.



 
 

 
Copyright © 2016 Dôvera | Powered by Cyclone3 XUL CMS