O predražených nákupoch prístrojov v nemocniciach

Zlatica Beňová, Pravda:
Pripravujem článok o nákupe CT prístrojov Kysuckej nemocnice v Čadci a potom aj v Trstenej a v Liptovskom Mikuláši. Nákupy sa konali ešte v roku 2011. V súťaži mala byť uprednostnená popradská spoločnosť Intes Poprad. Išlo o CT prístroj General Electrics Optima 660. Výsledná cena prístroja i so servisom dosiahla 894 tisíc bez DPH (1 073 000,05 s DPH) . V cene je cena prístroja, pacsy (dátové úložisko), ale aj dodanie na miesto určenia, spracovanie technologického projektu, spracovanie realizačného projektu nevyhnutných stavebných úprav, vlastných stavebných úprav vrátane k tomu potrebného materiálu, inštalácia prístroja a jeho uvedenie do prevádzky, odinštalovanie starého prístroja, zaškolenie zamestnancov ako správcov na obsluhu prístroja atď., sedemročný záručný a pozáručný servis vrátane výmeny RTG lámp. V nemocniciach v Trstenej a L. Mikuláši stál rovnaký prístroj rístroj 1 136 000 € s DPH. s príslušenstvom vrátane pacsov (dátových úložísk), virtuálnej kolonoskopie, súvisiacich stavebných úprav spojených s inštaláciou CT, záručným a pozáručným servisom na dobu 7 rokov vrátane výmeny RTG lámp. Článok pripravujem kvôli tomu, že prípad vyšetruje polícia.

Na Slovensku je už takmer bežné, že takmer každý nákup CT prístroja je opradený nejakým škandálom. Sú na Slovensku tendre so zdravotníckou technickou šité priamo na určité firmy. Prečo je to tak?

Dušan Zachar, INEKO:
Indície naznačujú, že “šitie tendrov na mieru” určitému uchádzačovi nie je výnimočným javom v slovenskom verejnom zdravotníctve, čo je bohužiaľ na škodu pacientov, ako aj celej spoločnosti. Konkurenti “šípia” často už vopred , že tender je koncipovaný v prospech jedného uchádzača, a tak ani nestrácajú čas, energiu a financie na zapájanie sa do takýchto tendrov. Iní sú zas v takýchto obstarávaniach často nasadzovaní len “do počtu”, aby sa fingovala súťaž. Príčinou je slabá morálka v spoločnosti, nedostatočná vymáhateľnosť práva, žiaden trest za zlé hospodárenie nemocníc, ale len sústavné oddlžovanie, štátne či verejné vlastníctvo nemocníc, neúčinná štátna regulácia a pod.

Cétečka nie sú lacnou záležitosťou hlavne pre nemocnice, ktoré zápasia s každou korunou. Dá sa odhadnúť koľko by nemocnice mohli ušetriť, ak by nakupovali zdravotnícku techniku naozaj hospodárne?

Ťažko to presne vyčísliť, ale bola by to určite vysoká suma, rádovo v miliónoch euro. V minulosti sme napríklad prezentovali teoretický predpoklad, že ak by vo všetkých jednoponukových tendroch nemocníc súťažili dvaja uchádzači, výsledné ceny týchto tendrov by v dôsledku súťaže mohli klesnúť o takmer 19 miliónov EUR ročne. Nemocnice by tak mohli ušetriť až 11,6 % z prostriedkov vynaložených na jednoponukové obstarávania.

V tejto konkrétnej súťaži v roku 2011 (Čadca, Trstená a Liptovský Mikuláš) boli prihlásené štyri spoločnosti. Napriek tomu je podozrenie, že bola uprednostnená jedná firma. Ako sa dá “našiť” súťaž na jednu spoločnosť?

Napríklad tak, že sa veľká váha pri hodnotení ponúk udelí takej vlastnosti prístroja, ktorú má jeden uchádzač lepšiu ako ostatní, alebo sa špecifikujú také vlastnosti požadovaného produktu, ktoré najlepšie spĺňa práve ten preferovaný uchádzač. Ak chce niekto nekalo obstarávať, možností má viacero. Nedá sa tomu úplne predísť.

Vedia vôbec správne nastaviť nemocnice parametre prístrojov pri vyhlasení súťaže? alebo nie je záujem?

Samozrejme, že kto chce a môže (politický tlak a iný tlak lobistov a sponzorov), dokáže obstarávať čestne a dokáže stanovovať špecifikácie obstarávaného predmetu tak, aby to prinieslo čo najmenej obmedzovanú súťaž ponúk a čo najväčší úžitok pre pacientov za čo najmenší peniaz. Je možné, že strnulosť predpisov pri verejnom obstarávaní v určitých prípadoch môže trochu znižovať efektívnosť celého procesu, najmä ak to porovnávame s nákupmi súkromných zariadení, ale čestné verejné obstarávanie má potenciál približovať sa výsledkom súkromníkov.

Čo by pomohlo zlepšiť nákupy cétečiek? Ako by to malo fungovať, ak by mala súťaž byť transpartentná a prebehnúť bez škandálov a polície? Kto by mal určiť a kontrolovať pravidlá?

Verejné obstarávanie a celé hospodárenie nemocníc štátu a samospráv by malo podliehať tzv. tvrdým rozpočtovým obmedzeniam, aj s následnými konzekvenciami (ako napr. exekúcie, konkurz, predaj majetku), ktoré by vytvorili správne motivácie, ako aj prísnejšiemu dohľadu jednak zo strany ich zriaďovateľov, iných kontrolných orgánov (ÚVO) a verejnosti. Ministerstvo zdravotníctva SR ako hlavný zriaďovateľ veľkých fakultných nemocníc by mal zaviesť pravidelné porovnávanie (benchmarking) a zverejňovanie cien nákupov väčších položiek nemocníc, čím by sa zvýšila cenová transparentnosť a zároveň obmedzil priestor pre výrazne nevýhodné obchody. A porovnávať by malo aj s cenami v zahraničí. Ministerstvo by sa malo zasadiť za vyššiu otvorenosť nemocníc verejnej kontrole a malo by si vytvoriť model pre automatizovanú, proaktívnu kontrolu podozrivých tendrov podľa vopred stanovených kritérií v súčinnosti s NKÚ SR, ÚVO a PMÚ SR. V neposlednom rade by malo podporovať meranie a zverejňovanie ukazovateľov kvality a efektívnosti nemocníc. Polícia a prokuratúra by mali zvýšiť svoje úsilie pri odhaľovaní a stíhaní korupcie v zdravotníckom obstarávaní, keďže podozriví nebývajú postavení pred súd.

Z odpovedí bolo citované 15.1.2016 v článku denníka Pravda.


 
 

 
Copyright © 2019 Dôvera | Powered by Cyclone3 XUL CMS