O častých návštevách lekára a zdravotnom stave v SR

Martina Chudá, Hospodárske noviny:
V súvislosti s pripravovaným článkom v redakcii HN by sme Vás chceli poprosiť o vyjadrenie. Podľa analýzy OECD priemerný Slovák za rok navštívi doktora 11-krát. Priemer krajín OECD je pritom 6,6. Zo susedných krajín a krajín V4 sú pred nami ešte Maďari a Česi, Poliaci sú na tom lepšie – bližšie k priemeru OECD. (strana 101)

  • Chceli by sme sa Vás opýtať, v čom vidíte dôvody, že Slováci sú práve v tomto rebríčku OECD takmer na jeho čele v porovnaní s inými krajinami.
  • Čo by bolo dobré/nutné urobiť, aby sme sa z čela rebríčka posunuli bližšie k priemeru krajín OECD?
  • Máme k systémovým zmenám našliapnuté? Kedy by sme mohli pocítiť zlepšenie, v akej forme?
  • Sú Slováci naozaj chorľavý národ, máme vysoký štandard alebo len dbáme na dostatočnú prevenciu?
  • Ako sme na tom v porovnaní s okolitými štátmi? V čom by sme si mali brať od nich príklad a z čoho práve oni od nás?
  • Dá sa povedať aké najčastejšie choroby a ochorenia trápia Slovákov? (možno vymenovať prvých päť)

V rámci analýzy sa tiež uvádza, že v rámci odhadovaného počtu konzultácii na doktora Slovensko (3 244) predbehlo z krajín V4 iba Maďarsko (3 646).

  • Aké môžu byť príčiny a o čom to podľa Vás vypovedá?


Dušan Zachar, INEKO:
Časté návštevy Slovákov u lekára majú viacero príčin – historicky kultúrny fenomén, relatívne horší zdravotný stav v porovnaní so zahraničím, absentujúca regulovaná spoluúčasť pacientov, relatívne dobrá dostupnosť ambulantných lekárov, potreba návštevy všeobecného lekára pred návštevou špecialistu, generovanie často zbytočných návštev u špecialistov, keďže tí sú platení od výkonov, malý dôraz na prevenciu a samoliečenie pri menej vážnych ochoreniach (prechladnutie, chrípka) atď.

Slovensko potrebuje zvýšiť efektívnosť výdavkov, zlepšiť prevenciu chronických chorôb, definovať nárok pacientov a postupne zavádzať regulovanú, sociálne únosnú spoluúčasť. Okrem dodatočných zdrojov pre zdravotníctvo a príspevku k dlhodobej udržateľnosti má spoluúčasť pacientov potenciál eliminovať nadbytočné výkony, vrátane počtu návštev u lekára, obmedziť nadbytočnú preskripciu liečiv, a tiež zvýšiť ochotu ľudí obmedziť rizikové faktory životného štýlu – k hrozbe zdravotných ťažkostí by totiž pribudla aj hrozba finančnej záťaže.

Bohužiaľ, systémové opatrenia chýbajú a ani sa nepripravujú. To považujem za najväčšie mínus tejto vlády v zdravotnej politike.

Zabijakom číslo jeden na Slovensku, ale aj v Európe sú choroby obehovej sústavy, teda choroby srdca a ciev. U nás zapríčiňujú zhruba 45 % všetkých úmrtí. Negatívnym aspektom je, že napriek enormnému rastu spotreby liečiv pre kardiakov za uplynulé desaťročie sa Slovensko ani len nepriblížilo k výrazným poklesom mortality na choroby srdca a ciev, ktoré dosiahla väčšina krajín OECD. Spolu s Maďarskom dosahuje SR najvyššiu úmrtnosť na cievne choroby mozgu a ischemickú chorobu srdca spomedzi všetkých krajín OECD.

Druhou najčastejšou príčinou smrti na Slovensku je zatiaľ s výrazným odstupom rakovina. Ročne si vyžiada cca 13-tisíc životov, čo je približne 25 % všetkých úmrtí. Vyše tritisíc úmrtí ročne pripadá na vonkajšie príčiny (najmä následky rôznych poranení) s podielom
6,5 %, a tiež choroby tráviacej sústavy (6,2 %) a choroby dýchacej sústavy (5,8 %). Nemalou mierou na nich vplýva zlá životospráva, nadmerná konzumácia alkoholu a tabakových výrobkov, nízka spotreba zdravých potravín (ryby, ovocie, zelenina).

Slovensko vyčnieva v medzinárodných porovnaniach práve rozšírenosťou, včasným nástupom i následkami chorôb ovplyvniteľných životným štýlom. Tzv. odvrátiteľná úmrtnosť (výskyt predčasných úmrtí, ktoré by nemali nastať pri adekvátnej liečbe) patrí k najvyšším v EÚ a po Maďarsku je druhá najhoršia v rámci OECD. Výrazne lepšie výsledky ako SR dosahuje ČR s porovnateľnými a Poľsko dokonca s nižšími výdavkami na zdravotnú starostlivosť.


Z odpovedí bolo citované 10.12.2015 v článku Hospodárskych novín.


 
 

 
Copyright © 2019 Dôvera | Powered by Cyclone3 XUL CMS