O slovenskom štátnom eHealth-e

Ivan Tománek, SITA:
V prvom rade, aké sú výhody elektronizácie zdravotníctva (za predpokladu, že bude od 1. januára 2017 v plnej prevádzke)?

Dušan Zachar, INEKO:
Elektronická výmena dát v zdravotníctve má potenciál ušetriť spoločnosti mnoho peňazí a zvýšiť kvalitu, efektívnosť, dostupnosť, informovanosť, a teda najmä bezpečnosť poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Samozrejme si to vyžaduje, aby náklady a čas na zavádzanie týchto systémov neboli nafúknuté, čo v prípade nášho verejného sektora s veľkou pravdepodobnosťou nebude platiť. To výrazne zhoršuje efektívnosť štátneho programu elektronizácie zdravotníctva, a navyše už teraz pozorujeme, že omnoho lacnejšie súkromné iniciatívy niektorých poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a zdravotných poisťovní čiastočne suplujú štát a jeho meškajúci eHealth.

Zavedenie eHealth na Slovensku sa niekoľkokrát posúvalo, naposledy za ministerky zdravotníctva Zuzany Zvolenskej. Je teda podľa Vás spomínaný termín (1.1.2017) reálny?

V kuloároch sa hovorí, že riziko ďalšieho meškania tohto štátneho projektu nie je vôbec zanedbateľné.
Tak ako aj pri pri zavádzaní DRG-systému, tak aj pri eHealth-e existujú latentní odporcovia tohto procesu vnútri zdravotníckeho sektora, ktorým dnešný stav neporiadku a netransparentnosti vyhovuje, a potom z neho ťažia. V spojitosti so slabým politickým líderstvom v rezorte zdravotníctva to potom má za následok meškanie zavádzania elektronických verejných služieb v tomto sektore.

Štát vynaložil doposiaľ na eHealth 47 miliónov eur zo štrukturálnych fondov. Poisťovne prispievajú naň každoročne určitou čiastkou. Je podľa Vás tak vysoká suma adekvátna?

Ako som už spomenul vyššie, premrštené náklady a meškanie relativizujú potenciálne spoločenské úžitky z tohto projektu a pri porovnaní so súkromným sektorom vidno, že to ide robiť výrazne lacnejšie, lepšie a rýchlejšie.

Dalo by sa špecifikovať, čo všetko iné sa dalo spraviť, zlepšiť v zdravotníctve na Slovensku za 47 mil. eur? Na čo sa tieto zatiaľ “utopené” prostriedky mohli použiť?

Za uvedenú sumu by sa dala postaviť napríklad jedna stredne veľká, moderne vybavená nemocnica. (viď: http://cenazamonopol.sk/)

Zdravotná poisťovňa Dôvera dokázala zaviesť určitú alternatívu k eHealth za približne 3 milióny eur behom roka. Bolo by podľa Vás efektívnejším riešením, ako vyhodiť 47 mil. eur za doteraz nefungujúci systém, ak by sa k Dôvere pridala aj druhá súkromná zdravotná poisťovňa a spoločne by vytvorili obdobu eHealth?

Myslím si, že aktivity súkromných subjektov v oblasti elektronizácie boli dôsledkom otáľania štátu, a ak by sa plošným zavedením nejakého súkromného produktu v celom slovenskom zdravotníctve dosiahli za menej peňazí rovnaké ciele, ako boli plánované pri štátnom eHealth-e, tak bez ohľadu na históriu už vynaložených prostriedkov na štátny eHealth by sme na to mali pristúpiť, čiže prevziať súkromné riešenia.

Čo by to znamenalo pre trh ak by dve súkromné poisťovne vytvorili “online zdravotníctvo”?

Bola by tu alternatíva štátnemu eHealthu, čo by mohlo nastaviť zrkadlo štátnej neefektívnosti, možno by tu bol priestor prevzatia súkromných riešení a ušetrenia ďalších neproduktívnych verejných výdavkov.


Odpovede boli písané 28.10.2015 pre tlačovú agentúru SITA.


 
 

 
Copyright © 2019 Dôvera | Powered by Cyclone3 XUL CMS