O (ne)efektivite slovenského zdravotníctva

Jana Čunderlíková, Aktuality.sk:
Chcem sa opýtať, nemáte náhodou spracované údaje o neefektivite v slovenskom zdravotníctve, t.j.:

  • Aká suma z peňazí ( vyjadrená v % aj eurách), ktoré idú do zdravotníctva, je využitá neefektívne?
  • V ktorých oblastiach zdravotníctva je najväčšia neefektivita?
  • Viete vyčísliť neefektivitu v týchto jednotlivých oblastiach?
  • Ak by efektivita zdravotníctva bola stopercentná, vedeli by ste vyčísliť, koľko ľudských životov by sme na Slovensku zachránili, myslím tým odvrátiteľnú úmrtnosť?
  • O koľko rokov viac by sme sa dožívali, ak by financie v našom zdravotníctve boli využívane efektívnejšie - ako by sa predĺžila očakávaná dĺžka života?
  • Aké sú tie najpodstatnejšie opatrenia, ktoré musíme na Slovensku urobiť, aby sme zvýšili efektivitu zdravotníctva?


Dušan Zachar, INEKO:
Analytický príspevok INEKO do debaty o efektívnosti v slovenskom zdravotníctve je zosumarizovaný v analýze, z ktorej vyberám:

Na rozdiel od štúdie IFP, výsledky našej analýzy ukazujú, že slovenské zdravotníctvo nemá výrazne nižšiu či vyššiu efektívnosť ako zdravotnícke systémy v porovnateľných krajinách, ak zahrnieme do modelu aj faktor chudoby. Presnejšie výsledky závisia od použitého prístupu – ak pri modelovaní vôbec nezohľadníme existujúcu mieru chudoby, ktorá je naprieč krajinami rôzna, vychádza slovenské zdravotníctvo ako podpriemerne efektívne. Ak však začneme model rozširovať a spresňovať pridávaním štatistík, ktoré viac či menej dokážu aproximovať rozsah chudoby (ako napríklad údaje o príjmoch a životných podmienkach domácností a najmä údaje o podieloch rómskych populácií), slovenské zdravotníctvo sa začne javiť pri porovnaní s ostatnými krajinami V4 či celej EÚ ako podobne efektívne.

Súhlasíme pritom s IFP, že občania SR majú v priemere jeden z najhorších zdravotných stavov spomedzi krajín OECD, no podľa nás je jednou z hlavných príčin vyšší podiel ľudí, ktorí na Slovensku žijú vo výrazne horších životných podmienkach (v porovnaní s podielmi v ostatných krajinách). Taktiež
nesúhlasíme, že by sa nárast výdavkov neodrazil v zlepšených výsledkoch.
Ak nemeriame výsledky iba očakávanou dĺžkou dožitia, teda ukazovateľom, ktorý má podľa nás otáznu kvalitu a výpovednú hodnotu, ale kompozitným indexom zahŕňajúcim zdravie populácie a úroveň zdravotnej starostlivosti, musíme jednoznačne konštatovať, že sa výsledky slovenského zdravotníctva v období rokov 2001 až 2010 výrazne zlepšovali. Pripúšťame však, že vzhľadom na výrazné zvyšovanie zdrojov by bolo možné očakávať aj ešte lepšie výsledky. Je pritom logické očakávať, že sa výsledky slovenského zdravotníctva budú ďalej zlepšovať vďaka dobiehajúcemu efektu výrazného zvýšenia zdrojov, ktoré sa nemohlo stihnúť hneď celé pretaviť do výsledkov.

Zároveň ale treba priznať, že sme nenapredovali až tak rýchlo, ako napr. v priemere všetky krajiny V4. V tejto súvislosti je nutné dodať, že v krajinách, ktoré prudko zvyšujú finančné zdroje do vybraných sektorov, sa výsledky často dostavujú postupne, teda aj s istým časovým oneskorením. Dá sa to ilustrovať na platoch lekárov. Ak im zo dňa na deň podstatne zvýšime platy, nemôžeme očakávať, že sa kvalita ich práce okamžite zlepší adekvátne rastu platov. Časom však do zdravotníctva môžu prísť vďaka lepším platom kvalitnejší absolventi, resp. sa môže znížiť odchod kvalitnejších lekárov do zahraničia, čo môže dlhodobo významne zlepšiť výsledky zdravotnej starostlivosti.

V našej publikácii nájdete v kapitole 5 vyše 30 konkrétnych odporúčaní INEKO, ktoré by podľa nášho názoru pomohli zmeniť slovenské zdravotníctvo k lepšiemu.

Iné staršie štúdie medzinárodných organizácií radia Slovensko medzi európske krajiny s najnižšou mierou efektívnosti zdravotníckeho systému. ( OECD (2010): Health care systems: Getting more value for money, OECD Economics Department Policy Notes, No. 2, OECD, Paríž, 2010

Ak by Slovensko dokázalo naplno využiť svoj potenciál na zvýšenie efektívnosti v zdravotníctve, ušetrili by sme podľa zistení OECD až 2,7% HDP ročne (OECD (2012): What are the Best Policy Instruments for Fiscal Consolidation?, OECD Economics Department Policy Notes, No. 12, OECD, Paríž, apríl 2012, čo je tretina verejných výdavkov v zdravotníctve. Podľa MMF by úspora zo zvýšenia efektívnosti dosiahla až 3,5% HDP za rok pri rovnakých výsledkoch zdravotníctva, resp. ak by Slovensko dosahovalo rovnaké úrovne efektívnosti zdravotníckeho systému ako najefektívnejšie štáty, ušetrilo by až 60% výdavkov smerujúcich do zdravotníctva. (GRIGOLI, Francesco: Public Expenditure in the Slovak Republic: Composition and Technical Efficiency, IMF Working Paper (WP/12/173), Medzinárodný menový fond, Washington, 2012. Povedané inak, za súčasnú úroveň poskytovanej zdravotnej starostlivosti a zdravia by mali občania SR platiť oveľa menej. Alebo opačne, za peniaze, ktoré v súčasnosti SR vynakladá na zdravotníctvo, by jeho občania mali dostať oveľa viac – lepšiu zdravotnú starostlivosť a viac zdravia.

A samozrejme na Vaše otázky dávajú odpovede aj tieto texty a štúdie:



Písané 21.10.2015 pre portál Aktuality.sk.


 
 

 
Copyright © 2019 Dôvera | Powered by Cyclone3 XUL CMS