O investičnom dlhu slovenských nemocníc

Mária Hunková, TREND:
Pripravujem text o investicnom dlhu nemocnic a chcela by som Vas poprosit o komentar k nasledujucim otazkam:

Kto nesie zodpovednost za to, v akom technickom stave su nemocnice? Manazmenty nemocnic / vlada?

Dušan Zachar, INEKO:
V prvom rade zriaďovatelia, resp. prevádzkovatelia nemocníc a samozrejme ich výkonné aparáty – manažmenty. Vláda a parlament nesú niekedy priamu a niekedy nepriamu zodpovednosť za to, ako nastavujú pravidlá hry, ktoré môžu brzdiť alebo naopak podnecovať obnovovanie kapacít zdravotníckych zariadení. A spomedzi poisťovní môže najmä najväčšia, štátna zdravotná poisťovňa do určitej miery svojou štruktúrou a samotným zazmluvňovaním poskytovateľov ovplyvniť technický stav zariadení.

Boli / su v systeme peniaze na investicie do nemocnic? Ak ano, preco su potom podla Vas slovenske nemocnice v takom stave?

Vnútorná zadlženosť poskytovateľov, teda absencia a odkladanie potrebných investícií do obnovy zariadení a techniky, je veľkým problémom slovenského zdravotníctva. Vznikla jednak v dôsledku pokrivených motivácií a zlého hospodárenia najmä štátnych a samosprávnych nemocníc, ale aj z nedostatku prostriedkov, keďže v porovnaní s okolitými štátmi sme dávali do nemocničného sektora relatívne menší podiel zdrojov.

V našej ostatnej analýze sme o.i. zistili, že až tretina nemocníc si za dva roky nezarobila na obnovu prístrojového vybavenia či budov ani cent. Iba tretine zostáva z objemu tržieb aspoň 5 % na obnovu a modernizáciu majetku. Iná štúdia vypracovaná pre MZ SR hovorí o „investičnej medzere“ v porovnaní s Českou republikou na úrovni 137 mil. EUR ročne a v porovnaní s Rakúskom až o výške 441 mil. EUR ročne.

Ministerstvo konštatovalo v roku 2013, že vzhľadom na zastaranosť infraštruktúry a nevyhovujúce logistické usporiadanie súčasných nemocníc sú možnosti zvyšovania ich produktivity rekonštrukciami existujúcich budov takmer vyčerpané, a preto je podľa MZ SR potrebné postupne vybudovať nové moderné nemocnice. Má to však jeden dosť veľký háčik. Treba na to približne až 3,9 mld. EUR

Moze realne ovplyvnit stav nemocnicnych budov poskytovanie zdravotnej starostlivosti? Ak ano, ako to ovplyvnuje lekarov, ktori tam pracuju a pacientov, ktori sa tam liecia?

Samozrejme, ovplyvňuje to obe strany v negatívnom smere. Od priamočiareho vplyvu typu nedostatočných hygienických podmienok (sociálne zariadenia, chýbajúca klimatizácia, plesne, infekcie a pod.) a nefungujúcich a/alebo zastaralých prístrojov a zariadenia (napr. aj nedostatočné výťahy, nevyužívané, resp. absentujúce moderné prístroje a technológie), cez zlé logistické usporiadanie operačných sál, iných miestností, chodieb a celých budov, až po prirodzený jav, že špinavé, staré, nefunkčné a málo podnetné prostredie negatívne vplýva na spokojnosť pacientov, ktorí sa horšie liečia, ako aj zdravotníckeho personálu, ktorý tak nie je dostatočne motivovaný zostať v takej nemocnici čo najdlhšie a poskytovať kvalitnú zdravotnú starostlivosť pacientom s úsmevom na tvári, resp. pochopením a empatiou.

Ako hodnotite aktivitu MZ SR, resp. vlady, ktora tento rok zacala do statnych nemocnic posielat peniaze na obnovu spolocnych priestorov (socialny balicek)?

Obnovovať zanedbané štátne zariadenia je nevyhnutnosťou, ale rád by som videl aj nejaký kľúč, resp. analýzu úžitku a nákladov, podľa ktorej sa rozdelenie peňazí deje, aby sa nestalo, že namiesto oblastí, kde by tieto vyčlenené prostriedky priniesli najväčší úžitok, budú marketingovo využité hocikde a hocijak, len na základe politického rozhodnutia od stola bez adekvátnych podkladov a analýz.


Z odpovedí bolo citované 20.8.2015 v článku týždenníka TREND.


 
 

 
Copyright © 2019 Dôvera | Powered by Cyclone3 XUL CMS