O vysokej konzumácii liekov v SR

Ján Krempaský, denník SME:
V analýze píšete: "Obyvatelia SR minú iba v lekárňach na voľnopredajné lieky a doplnkový sortiment viac ako na všetku ambulantnú a nemocničnú starostlivosť spolu (bez neoficiálnych platieb)". Znamená to, že sumu, čo dajú obyvatelia SR za voľnopredajné lieky je vyššia ako zaplatia oni v ambulanciách vrátane poplatkov (a mimo neoficiálnych platieb), alebo to znamená, že suma, ktorú zaplatia ZP za ambulantnú sféru je nižšia ako čo ľudia minú na voľnopredajné lieky?

Ján Kovalčík, INEKO:
Citovaná veta je celá o platbách domácností, takže A je správne. Viac si o tom môžete prečítať v kapitole 4.1. (str. 50-53 analýzy).

Je za vysokou spotrebou (v desaťročnom porovnaní 2001 - 2011) liekov na hypertenziu a cholesterol podľa vás len zhoršujúci sa zdravotný stav obyvateľstva alebo sú tam aj iné faktory? Ak áno, aké?

Zdravotný stav obyvateľstva SR bol zlý aj v minulosti (pokiaľ ide o choroby srdca a ciev, pri ktorých sa väčšina uvedených liekov spotrebúva).
Pri týchto liečivách došlo k výrazným rastom vo väčšine krajín OECD
(pekne to ilustrujú grafy, na ktoré je v analýze link v poznámke č. 125), takže predpokladám, že to súvisí s vývojom v medicínskych postupoch (odporúčaniach). Ešte výraznejší rast v prípade SR pravdepodobne súvisí so zvyšovaním podielu liečených pacientov. Ale toto sme neoverovali, odporúčam skôr opýtať sa kardiológov.
Netvrdíme, že by sa výsledky SR pri KVCH výrazne zhoršili, ale že zostávajú veľmi zlé - nezlepšujú sa adekvátne lepším možnostiam liečby i znásobenej spotrebe liekov.
Nehodnotíme, či je spotreba liečiv na vysoký tlak a cholesterol vysoká, ale že výrazne stúpla a v porovnaní s vyspelými krajinami (OECD) je už nadpriemerná. To znamená rast podielu tzv. manažovaných pacientov, ktorých stav by mal byť stabilizovaný primeranou liečbou výrazne znižujúcou riziko život ohrozujúcich srdcových či cievnych príhod, prípadne iných komplikácií vyžadujúcich hospitalizáciu. Napriek tomu hospitalizácie pre choroby srdca a ciev pribúdali za obdobie 2003-2013 dvakrát rýchlejšie ako ostatné hospitalizácie
(viac na str. 63 analýzy).

Takže 1) konzumujeme viac liekov, 2) viac prípadov riešime aj hospitalizáciu a napriek tomu 3) mortalita na ischemickú chorobu srdca a tiež na mozgovo-cievne choroby klesla sotva o 10, resp. 20 % v porovnaní so 40-70%-ným zlepšením vo väčšine krajín OECD
(str. 26).

Výrazne rastúce náklady na pacientov s chorobami srdca a ciev (spolu za lieky, ambulantné vyšetrenia i hospitalizácie) doteraz priniesli iba nevýrazný pokles mortality na tieto choroby. Je tak zrejmé, že slovenské zdravotníctvo v boji s najrozšírenejšou z chronických civilizačných chorôb zatiaľ zlyháva. Na základe dostupných údajov a porovnaní so zahraničím predpokladáme, že hlavným dôvodom zlyhávania je dlhodobé podceňovanie a zanedbávanie prevencie.

Epidémia chorôb životného štýlu sa nedá zvládnuť bez zmeny životného štýlu. Tabletky môžu byť súčasťou liečby, ale nie jej základom.


Počet balení liekov medziročne (2013-2014, NCZI) klesá, ale celková suma za ne vynaložená stúpa. Čím to podľa vás je? Tým, že sú voľnopredajné lieky z roka na rok drahšie alebo si ľudia kupujú zámerne drahšie, lepšie lieky? Alebo aj aj?

Neskúmali sme, neviem odpovedať. Ale napadá mi viacero možných vysvetlení. Odporúčam však pozrieť sa, či ide o viacročný trend, alebo len mierne kolísanie raz jedným a potom zasa opačným smerom.

Čím si vysvetľujete, že na Slovensku ľudia kupujú najviac voľnopredajných liekov, ktoré tlmia bolesť a horúčku (Paralen a Ibalgin, NCZI)?

Sú to lieky, ktoré občas potrebuje väčšina ľudí. Nie sú drahé a nie sú na predpis. Sčasti je to teda prirodzené.


Z odpovedí bolo citované 15.7.2015 v článkoch denníka SME.



 
 

 
Copyright © 2018 Dôvera | Powered by Cyclone3 XUL CMS