Analytik INEKO D. Zachar v online rozhovore HN o zdravotníctve

Online rozhovor čitateľov HN s analytikom INEKO Dušanom Zacharom o zdravotníctve:

Otázku položil: Tomas Halas
23.7.2015 22:53
Z troch zdravotných poisťovní na našom trhu mala v uplynulých piatich rokoch najvyšší zisk Dôvera - 619 miliónov EUR. A najviac si z poisťovní vyplatili jej majitelia – skupina Penta a cyperská spoločnosť Prefto Holding Limited. Zisk súkromnej zdravotnej poisťovne Dôvera sa vlani prepadol o desiatky miliónov eur. Minulý rok ukončila hospodárenie s plusom 2,26 milióna eur. Paradoxne sieť nemocníc SVET ZDRAVIA patriaca taktiež finančnej skupine Penta v roku 2014 zvýšila zisk o neuveriteľných 3061% na 7,4 mil. € a tržby jej narástli o 659% na 36,8 mil. €. http://www.finstat.sk/35942436 Podľa analýzy zmlúv, ktoré sú zverejnené na internete poisťovňa Dôvera vyhotovila zmluvy pre SVET ZDRAVIA s výhodnejšími podmienkami ako majú iné zariadenia nepatriace PENTE. Rozdiel v zmluvných cenách je pri niektorých výkonoch až 60%! Moja otazka: Súhlasíte s tým, aby jedna firma (v tomto prípade PENTA) vlastnila zdravotnícke zariadenia, poisťovňu aj sieť lekárni?

Dušan Zachar, INEKO:
Pre Slovensko by bolo prínosom, keby chceli vstúpiť na náš zdravotnícky trh aj ďalšie súkromné subjekty, nakoľko veríme, že konkurenciou, a teda fungujúcou súťažou sa dá docieliť kvalitnejšie a efektívnejšie zdravotníctvo. V súčasnosti má v slovenskom zdravotníctve výrazne najsilnejší vplyv štát. Táto dominancia nášmu zdravotníctvu neprospieva. Ak by podobné dominantné postavenie na trhu získal nejaký súkromný subjekt, predstavovalo by to zvýšené riziko zneužitia tohto postavenia a vzniku monopolnej renty, a teda spoločenskej neefektívnosti. Ak však existuje súťaž na trhu a kvalitná regulácia prostredia, vrátane merania a zverejňovania kvality a efektívnosti poskytovaných služieb, nepredstavuje ani vertikálna integrácia (vlastníctvo poisťovne, lekární a nemocníc jedným súkromným subjektom) príliš veľké riziko pre spoločnosť. Naopak, môže prinášať na trh rôzne inovácie, ktoré umožňuje táto integrácia.

Otázku položil:
Ivan
23.7.2015 23:05
Poskytovatelia kazdorocne osetria viac pacientov, ako si poistovne objednali - ide o tzv. nadlimitne vykony, ktore poskytovatelia vykazali, poistovne uznali ale neuhradili. Za 8 rokov islo o vykony v celkovej vyske 546 mil. Eur! Mam tomu rozumiet tak, ze poistovne objednavaju malo? Kde je problem?

Problém je, že verejné zdroje sú obmedzené, ale potreby ľudí a spotreba, ktorá je často nemocnicami a pacientmi umelo navyšovaná, prevyšujú možnosti disponibilných zdrojov. A keďže tu nemáme oficiálnu finančnú spoluúčasť pacienta na liečbe, ten nie je motivovaný držať svoj dopyt po zdravotníckych službách na uzde a využívať ich len v nevyhnutných prípadoch, tak ako je to vo vyspelom zahraničí.

Otázku položil:
Jana
23.7.2015 23:08
RAZSOCHY- ano alebo nie?

Dostavba nemocnice na Rázsochách, ktorá bola projektovaná pre minulé obdobie, by už pravdepodobne nebola ekonomicky výhodná. Konštatovalo to aj ministerstvo zdravotníctva, ktorému v analýze vyšla ako výhodnejšia alternatíva výstavba novej nemocnice v Bratislave.Rozsiahlejšia lokalita Rázsoch by však bola pre výstavbu novej nemocnice asi vhodnejšia ako areál bývalej Vojenskej nemocnice na Patrónke, avšak s vysporiadaním pozemkov na Rázsochách, ktoré boli v minulom režime vyvlastnené, by bol väčší problém.

Otázku položil:
Marek
23.7.2015 23:17
Vraj je v zdravotnictve penazi dost tak sa chcem opytat preco nie je nase zdravotnictvoo na tom ako v Rakusku? Ked je penazi dost, preco sa zdravotnictvo neustale oddlzuje? Ked je penazi dost, preco cakam na vysetrenie aj pol roka? Ked je penazi dost preco je dlh v zdravotnotve vo vyske 436 mil. Eur?

Lebo sme tu mali 40 rokov komunizmus, a preto je logické, že Rakúsko, ktoré bolo pred vojnou na tom ešte horšie ako Československo, musíme teraz doháňať. Lebo v našom zdravotníctve, kde stále dominuje štát, prevládajú zlé motivácie, tzv. mäkké rozpočtové obmedzenia. Neoplatí sa riadne hospodáriť, oplatí sa populisticky rozhadzovať, draho nakupovať, kradnúť, lebo nepríde trest, konkurz, predaj majetku, väzenie, ale naopak, príde oddlženie, navýšenie zdrojov zo štátnej poisťovne, pričom neúspešní štátni manažéri a úradníci nedostávajú červenú, ale naopak často ďalšie významné miesto v rezorte či povýšenie. Za peniaze, ktoré dávame do zdravotníctva, by sme mali dostávať oveľa viac, resp. za súčasnú úroveň zdravotnej starostlivosti a jej výsledky by sme mali dávať oveľa menej peňazí. To konštatujú aj rešpektované zahraničné inštitúcie ako OECD či MMF.

Otázku položil:
Tomas Halas
24.7.2015 06:06
Celkové výdavky SR na zdravotníctvo v roku 2012 predstavovali 8,1 % hrubého domáceho produktu (HDP). Priemer vyspelých štátov sa pohyboval na úrovni 9,3 % HDP. Komparované krajiny vykazovali celkové výdavky nad priemerom EÚ (Rakúsko 11,1 %, Nemecko 11,3 % a Dánsko 11,0 % HDP). Rozdiel SR je nižší ako priemer EÚ28 o 0,6 percentuálneho bodu. Najviac na zdravotníctvo dáva Švajčiarsko (11,4 %), Holandsko (11,8 %) a Francúzsko (11,7 %). Údaj o celkových výdavkoch na zdravotníctvo na osobu v parite kúpnej sily preukazuje, že Rakúsko, Nemecko a Dánsko dávajú až o cca 130% viac financií na zdravotníctvo ako SR. Chybaju teda peniaze alebo je zdravotnictvo SR nedofinancovane?

Celkové výdavky na zdravotníctvo merané ako podiel na HDP či výdavky na hlavu po zohľadnení parity kúpnej silypredstavujúv SR síce nižšiu hodnotu ako vo vyspelých bohatších štátoch, avšak pri porovnaní s nám podobnými štátmi (Česko, Maďarsko a Poľsko) môžu Slovensku sekundovať jedine Česi. Navyše v prvej dekáde nového tisícročia rástli zdravotnícke výdavky v SR v reálnom vyjadrení v priemere až o takmer 11 % ročne, čo znamenalo v tom období najrýchlejší rast výdavkov spomedzi všetkých krajín OECD. Štatistika Eurostatu zas hovorí o tom, že Slovensko má v rámci svojich verejných výdavkov vysoký podiel výdavkov na zdravotníctvo, pričom žiadna ďalšia krajina EÚ ho nemá taký vysoký ako SR. Hovorí to o relatívne finančne významnom a nákladnom sektore v celých slovenských verejných financiách.

Otázku položil:
Tomas Halas
24.7.2015 06:12
VSETCI DOBRE VIEME KOLKO DAVA SLOVENSKE ZDRAVOTNISTVO NA HLAVU - 2105 USD. NA POROVNANIE NEMCI, RAKUSANIA CI DANI TAKMER 5000 USD!!! Rakúsko, Nemecko a Dánsko dávajú až o cca 130% viac financií na zdravotníctvo ako SR. Na popredných miestach správy OECD Health at a Glance skončilo Nórsko (6 142 USD) a Švajčiarsko (6 082 USD), ktoré dávajú v porovnaní so Slovenskom až o cca 190% financií na zdravotníctvo viac. Priemer EÚ28 (2012) je 2 922 USD. Slovensko dáva 2105 USD, čo je necelých 39% pod priemerom EÚ28. Slovensko tak zaostávalo výdavkami na jedného obyvateľa za priemerom o 817 USD. Ocakavate, ze ked davame do zdravotnictva takmer najmanej z celej EU28 ze budeme mat zdravotnictvo na urovni Rakuska? Po tzv. Zajacovych reformach zdravotnictva sa stale chceme porovnavat s Ceskou republikou, Polskom, Madarskom a Tureckom?

Myslíte si, že ak zvýšime výdavky do zdravotníctva, tak sa automaticky zlepší i naše zdravotníctvo? Nie, bez reforiem, ktoré budú vytvárať predpoklady pre efektívnejšie využívanie limitovaných zdrojov, to nepôjde. A nie je pravda, že Slovensko dáva na zdravotníctvo„takmer najmenej z celej EÚ-28“. Spolu so Slovinskom a Českom sme práveže na špici bývalého „ostbloku“.

Otázku položil:
Tomas Halas
24.7.2015 06:20
Preco platba statu (deti, nezamestnani, zeny na materskej, dochodcovia - spolu cca 3 miliony obyvatelov) nie je na urovni stabilnych 5%? Viacere politicke strany tuto poziadavku presadzovali, ale pre ziadnu vladu zdravotnictvo nie je skutocnou prioritou a z 5% sa vzdy stali 4%.Aka je Vasa predstava? Je 5% realnych resp. pomohli by znizit dlh v zdravotnictve?

Myslím si, že pri hodnotení výšky zdrojov pre zdravotníctvo je kľúčovým údajom vývoj CELKOVÝCH výdavkov verejného zdravotného poistenia, do ktorých vchádza aj tzv. platba štátu za svojich poistencov. Lipnúť na nejakom konkrétnom fixnom percente pri platbe štátu mi prichádza ako zbytočné. Dôležité je, s akým celkovým balíkom disponuje zdravotníctvo. Ak sa podarí od ekonomicky aktívnych vyzbierať na odvodoch viac zdrojov, môže percento platby štátu klesnúť, pričom celkové zdroje môžu rásť. Naopak, ak by ekonomicky aktívni nevygenerovali dostatok zdrojov, nemusela by byť ani 5%-ná platba štátu postačujúca na to, aby prišlo k medziročnému nárastu celkových zdrojov.

Otázku položil:
Peter
24.7.2015 08:56
Dobry den, Slovensko ma jeden z najhorsich programov, co sa tyka prevencie, patria nam prve priecky v srdcovocievnych a onkologickych ochoreniach a v ramci krajin EU28 mame takmer najnizsiu priemernu dlzku zivota. Chcete napriek tomu tvrdit, ze penazi je v zdravotnictve dost? Chcete napriek tomu povedat, ze mame vysoku spotrebu liekov? Preco patri Slovensko ku krajinam, kde su jedny z najvyssich vydavkov domacnosti na zdravotnu starostlivost? Preco sa mnohi podnikatelia, politici a dokonca aj prezident Schuster liecili v Rakusku?

Áno, čo sa týka osvety a prevencie, Slovensko má veľké rezervy. Na to, aké je Slovensko bohaté, a teda, čo si môže dovoliť, prúdi do zdravotníctva relatívne veľa peňazí, ktoré by však mali byť využívané účelnejšie, aby sme za daný balík peňazí získali viac zdravotnej starostlivosti, resp. zlepšeného zdravia. Vysokú spotrebu liekov tu máme danú aj historicky, aj kultúrou častého a veľakrát aj zbytočného predpisovania liekov, aj objektívnym zlým zdravotným stavom Slovákov atď. Dobré je, že spotreba liekov pomaličky klesá. Vysoké priame platby domácností sú zapríčinené aj populizmom politikov, ktorí obmedzili „Zajacove 20-korunáčky“ a odmietli urobiť poriadok v poplatkoch, ktoré následne živelne narástli, sú neregulované, bez ochranných stopov a pacienti často ani nevedia, za čo a prečo musia platiť.

Otázku položil:
Viera
24.7.2015 09:06
Slovesko je len tretou krajinou, ktora ma pluralitny system zdravotnictva s moznostou tvorby zisku (Svajciarsko, Holandsko, Slovensko). Chcete porovnavat zdravotnictvo Svajciarska a Holandska so Slovenskom? Slovensko dava na zdravotnu starostlivost 1580 Eur, Svajciarsko 4565 Eur a Holandsko 3829 Eur.

Myslím si, že systém usporiadania verejného zdravotného poistenia nezávisí od toho, koľko peňazí dáva tá-ktorá krajina, resp. jej občania do zdravotníctva.

Otázku položil:
vlado
24.7.2015 09:21
Dobry den. Zdravotnictvo je rozkradane bielymi goliermi. Riesenim by bolo zrusenie povinneho poistenia pre obcanov, prechod na dobrovolne poistenie (v družstevnej poistovni, kde podielnikmi budu poistenci) a zavedenie platieb v hotovosti, priamo u lekara. Tohto sa ale lekari a biele goliere boja, lebo by nemohli kradnut a mnoho podpriemernych a protekcnych lekarov by zastalo bez prace. A co si myslite Vy?

Pochybujem, že sme natoľko zodpovední k svojmu zdraviu a životu, že by sme si mohli dovoliť celkom zrušiť povinné zdravotné poistenie. V každom prípade si však myslím, že skôr či neskôr bude nutné definovať základný balík zdravotnej starostlivosti hradený z povinného verejného zdravotného poistenia a všetko mimo neho ponechať na dobrovoľné poistenie. Toto poistenie by mohlo pokrývať aj platby pacientov u lekára či v nemocnici, ktoré budú nutné, aby sme vykryli deficit v zdravotníctve, ktorý vzniká aj starnutím obyvateľstva. A poisťovne nech medzi sebou súťažia v určitom pásme aj v sadzbách poistného pri povinnom poistení.

Otázku položil:
Peter
24.7.2015 09:33
Pozrite si prosim tento graf: http://cubeupload.com/im/h3RLv7.jpg Je v slovenskom zdravotnictve dost penazi? Prosim jednoznacnu odpoved bez zbytocnych omacok: ANO alebo NIE?

Ak si musím vybrať z odpovede áno/nie, tak potom ÁNO.

Otázku položil:
Kubo
24.7.2015 09:39
Hneva ma, ked musim povinne platit z prijmov zdravotne odvody, ale obohacuje sa na nich sukromna zdravotna poistovna. Nemala by povinne pri vsetkych garantovat, ze napriklad 90 % odvodov z penazi ludu pouzije na vykony, zvysok si ponecha ako svoj zisk. Predsa, zisk moze vytvarat len vtedy, ked nie vsetko nam zaplati....

Tak prečo neprejdete do štátnej poisťovne? Jedna z možností regulácie zisku je tá, ktorú naznačujete, a to je stanovenie určitej fixnej hranice – napr. ak poisťovňa nevyužije naplno zákonom stanovenú výšku režijných nákladov, rozdiel si môže ponechať ako zisk. Ďalšou z možností regulácie výplaty zisku akcionárom, za ktorú sa prihováram aj ja, je podmienka, že poisťovňa si nebude môcť vyplatiť zisk, ak má poistencov, ktorí čakajú na poskytnutie zdravotnej starostlivosti a zároveň ich poisťovňa nemá finančne vykrytých.

Otázku položil:
Alena
24.7.2015 09:44
Preco este stale nie je podla vas urcene, co je stardard v zdravotnictve a co nadstarad? Zdravotne poistovne okrem prevetiviek povazuju asi skoro vsetko za nadstandard, na co doplacame my. V com vidite najvasci problem?

Najväčší problém pri definícii štandardu považujem, že je to okrem objektívne zložitej odbornej záležitosti, aj horúci zemiak, ktorého sa stránia tak politici, ako aj niektorí zdravotníci a biznismani, ktorým vyhovuje neporiadok a určitá šedá zóna, kde nič nie je jasné. Potom z toho profitujú na úkor celej spoločnosti. Viacerí politici sa tiež boja, že ich prípadnú snahu pochopia voliči ako spoplatňovanie zdravotníctva, hoci mnohí pacienti by po takejto reforme mohli platiť menej a všetci by sme mali úžitok z jasných vzťahov a pravidiel, čo by bol predpoklad pre zlepšovanie nášho zdravotníctva.

Otázku položil:
Zita
24.7.2015 09:46
Nabaluju sa na biznise v zdravotne hlavne financne skupiny, alebo nejake schrankove firmy, ktore sarapatia v celej spolocnosti? Ako to, ze mnohe z nich posobia v danovych rajoch a stat to akceptuje?

Lebo sú často na štát napojení.

Otázku položil:
Edo
24.7.2015 09:49
Ako vobec mohlo dojst k tomu, ze nákup cétéčka v nemocnici v Piešťanoch bol trojnásobne predražený? Ved CT nakupuju aj v inych nemocniciach a aj nasi susedia, a je ovela lacnejsi. Nemali by byt prisnejsie tresty na tych, ktori to schvalili - pozrite sa napriklad do Ciech, kde kludne zatvoria politika za podvody....

Áno, máte pravdu, represia u nás pri kauzách v zdravotníctve bohužiaľ zatiaľ nefunguje, čo má potom za následok, že ostatní alebo tí istí aktéri nie sú eliminovaní alebo odradení pôsobiť v sektore nehospodárne, korupčne či klientelisticky. Apropos, súkromné zariadenia nakupujú zväčša medicínske pomôcky a prístroje lacnejšie ako štátne.

Otázku položil:
Renata
24.7.2015 09:50
Ktore najvacsie korupcne skandaly vam najviac piju krv v zdravotnictve a co vam osobne najviac vadi? Nemáte pocit, ze o zdravotnictve sa len vela hovori, ale malo riesi?

Aj keď máme v rezorte zdravotníctva dostatok káuz, z ktorých sa dá vyberať, mne najviac v ostatnom období prekáža absencia systémových zmien – reforiem, ktoré by posunuli slovenské zdravotníctvo dopredu. Je to premárnenie šance, najmä keď vezmeme do úvahy silu jednofarebnej vlády, ktorá nevyužila svoj potenciál, aby predložila a ľuďom vysvetlila často bolestivé, a teda nepopulárne opatrenia, ktoré sú však potrebné na ozdravenie nášho zdravotníctva. Problémom je tiež, že sa o zdravotníctve veľa hovorí neproduktívne a chýba ucelená predstava politikov, kam má smerovať slovenské zdravotníctvo, a akými prostriedkami sa tam dostať. A veľmi ma štve, že Slovensko je jediná krajina v EÚ, ktorá ešte nemá zavedený systém DRG...

Otázku položil:
Tinka
24.7.2015 09:53
Mame tu dalsiu kauzu. Primára Gynekologicko-pôrodníckej kliniky v Trenčíne Petra Kaščáka odvolali z funkcie za to, ze na sale dovolil nakrucat videoklip. A ta reakcia ministerstva je tak trapna - maju tam milionove neprehladne tendre, kde sa nevie, kam idu peniaze, ale primara riesia!! Preco neodvolaju riaditelov nemocnica za predrazene nakupy zdravotnickych pomôcok, alebo radsej, vsetkych, ktori maju co do cinenenia so zmluvou....

Aj mne vadí čudné vyvodzovanie, resp. nevyvodzovanie zodpovednosti v štátom kontrolovaných subjektoch - Peter Kaščák bol za svoj relatívne malý prešľap odvolaný z postu primára, riaditeľka piešťanskej nemocnice, ktorá bola do tohto postu pochybne dosadená a chcela nakúpiť príliš drahé CT-čko, stále sedí na svojom mieste. Ďalší manažéri štátnych nemocníc a orgánov boli len premiestnení na iné vysoké miesta, ktoré sú menej na očiach verejnosti a väčšina aktérov predražených nákupov obchoduje vo verejnom sektore aj naďalej. Vytvára to zlé motivácie – viac ako byť riadnym hospodárom sa oplatí byť za každú cenu lojálnym voči mocným.

Otázku položil:
Filip
24.7.2015 09:57
Nemate pocit, ze rezort zdravotnictva riesi problemy len po povrchu? Ved predsa, kam sa pozriete, pacienti su nespokojni. Ale ministerstvo si dalo "ambiciozne" ciele: reforma nemocníc a redukcia postelí, prevencia či elektronizácia zdravotníctva. Na papieri to dobre vyzera, ale o reforne zdravotnictva sa hovori uz 20 rokov a nic...

Súhlasím, že niektoré opatrenia súčasnej vlády v zdravotnej politike vyzerajú relatívne dobre na papieri, ale čo sa týka ich reálnej implementácie do praxe, to pokrivkáva. Na to, že tu máme silnú vládu jednej strany, sa podarilo veľmi málo. Škoda, je to stratený čas a vyspelý svet sa nám zatiaľ vzďaľuje.

Otázku položil:
Tana
24.7.2015 10:03
Nemam pocit, ze pre nas robia zdravotne poistovne nieco navyse - ich benefity su priam rovnake, sem tam nejaký baby kufrik, ale je to strasne malo. Ved je to sukromny sektor, preco teda nejdu do lepsich sluzieb, online poradenstvo na telefone pre poistenca, specialne bonusy pre kazdeho s ohladom na jeho ochorenia a podobne. To nie je otazka toho, ze este len zacinaju - su tu uz dlho, ale profit minimalny. Tak si tak si platime povinne odvody, ci chceme alebo nie! Preco aj ony nemaju svoje povinnosti okrem zuctovania zdravotnych odvodov?

Zdravotné poisťovne by sa o poistenca viac snažili, keby museli čeliť intenzívnejšej konkurencii, a teda súťaži na trhu, ktorý je momentálne na Slovensku bohužiaľ oligopolistický, s dominantným postavením štátnej poisťovne. VšZP by bolo vhodné rozdeliť na viac častí a pripustiť na trh nové subjekty, ktoré by priniesli nový vietor. Samozrejme, to by nesmela táto vláda klásť súkromným investorom polená pod nohy v podobe zneistenia ich investícií, keď raz hovorí o unitarizácii zdravotného poistenia a potom o zákaze zisku. A nesmela by byť voči nim nepriateľská a niekedy priam výpalnícka ako nedávno pri nátlaku štátnych nemocníc voči Unionu. A samozrejme aj chýbajúca definícia štandardu by pomohla.

Otázku položil:
eV
24.7.2015 10:05
Do zdravotnictva platim nemale odvody, cerpam minimum. 20 rokov som nebola chora, chodim na preventivky, zubara si platim z vlatneho vrecka, lebo poistovne takmer nic nedoplacaju. Nemal by mat kazdy poistenec nejaky bugdet, na ktorom ma vycerpat urcite peniaze rocne, zvysok nech sa solidarne prerozdeli medzi chorych? Alebo mate nejaky tip, ako by to mohlo fungovat lepsie?

Neviem, či rozumiem tejto otázke, ale vo väčšine krajín ide o poistenie, nie sporenie, a preto sa celý výťažok z poistenia solidárne prerozdeľuje. Nikdy neviete, kedy budete potrebovať aj Vy nákladnú liečbu. Ale určité znaky zásluhovosti v podobe benefitov, bonusov a malusov by sa dal do nášho systému implementovať, aby tí zodpovední boli okrem lepšieho zdravia odmenení aj ešte inak.

Otázku položil:
Zlatica
24.7.2015 10:09
Vsetci hovoria - zite zdravsie!! Ale ked mate plat 500 eur v cistom, robite 15 hodin dene, mate hypoteku na krku dalsich 30 rokov a chcete uzivit aj rodinu, je to tazke. Takze bio nekupujeme, chodime na preventivky s rodinou, len stale mame pocit, ze zdravotne poistovne malo podporuju prevenciu. Ockovanie proti chripke? Vitaminy pre darcov krvi? V ktorom storoci to zijeme, alebo si z nas robia srandu?

Áno, zdravotné poisťovne, ale aj štát, školy, rodina by mohli viac dbať na prevenciu. Súčasný zdravotnícky systém však nevytvára dostatočné motivácie, aby tak činili vo väčšom rozsahu.

Otázku položil:
Mirec
24.7.2015 10:11
Ako je možné, že v USA sú poistky veľmi drahé, u lekára platíte skoro za všetko a napriek tomu majú najviac obéznych ľudí na svete? Ktory system zdravotnictva na svete vy osobne povazujete za najlepsi pre ludi, nie pre financne skupiny?

Na Vašu otázku sa dá odpovedať cez prizmu Euro Health Consumer Index, ktorý sleduje úroveň európskych zdravotníckych systémov z pohľadu pacienta. Podľa najnovšieho hodnotenia majú najlepší systém v Holandsku, nasleduje Švajčiarsko a severské krajiny.

Otázku položil:
Renata
24.7.2015 10:15
Nase nemocnice su v katastrofalnom stave. Nebolo by lepsie niektore zrušiť, ine posilniť a viac do nich investovať, nech su špičkovo vybavene?? Kde vidite mozne riesenia v praxi? Ktore krajiny by pre nas mohli byt inspiraciou?

Áno, reprofilácia, utlmovanie a rušenie viacerých zariadení bude nevyhnutné, čo si uvedomuje aj ministerstvo zdravotníctva, ktoré plánuje pilotne v trenčianskom kraji uskutočniť model optimalizácie lôžkovej zdravotnej starostlivosti. Netreba pripomínať, že ide o politicky a voličsky veľmi citlivú vec, ale treba si uvedomiť, že je lepšie dochádzať viac kilometrov do kvalitnejšej nemocnice, ako mať pomaly v každom okresnom meste strádajúcu nemocnicu, ktorá nedokáže poskytovať zdravotnú starostlivosť dlhodobo na požadovanej úrovni a v požadovanom rozsahu.Aj pri pohľade do zahraničia máme stále relatívne hustú sieť nemocníc.

Otázku položil:
Jana
24.7.2015 10:17
Ako si mam vybrat zdravotnu poistovnu, ked vsetky ponukaju v podstate to iste, len v bledo ruzovom. Nic inovativne, nikto o mna nebojuje, musite sa im vtierat a spomenu si na vas vzdy, ked sa blizi koniec septembra. Ako to zmenit? Aky typ poistovne vy uprednostnujete a preco? Veríte státnemu zdravonictvu?

Na Vašu otázku som čiastočne odpovedal vyššie. Oveľa viac ako v štát verím v súkromnú iniciatívu. Preto podporujem aj pluralitný systém, kde by viac súkromných, družstevných či štátnych poisťovní, ktoré by nemali dominantné postavenie, medzi sebou súťažilo a vytváralo pre poistencov rôznu pridanú hodnotu, na základe ktorej by si poistenci vedeli vybrať tú poisťovňu, ktorá spĺňa ich predstavy najlepšie.

Otázku položil:
Alex
26.7.2015 18:52
Vo vyspelych krajinach EU je priemerny vek dozitia 81 rokov. Na Slovensku je priemerny vek dozitia 76 rokov. Vplyva na vek dozitia kvalita poskytovanej zdravotnej starostlivosti? Je kvalita zdravotnej starostlivosti zavisla na financnych zdrojoch?

Zdravotníctvo ovplyvňuje zdravie človeka len na úrovni 10 – 20 percent. V priemere je oveľa dôležitejšie pre zdravie zdravý životný štýl, teda strava, pohyb, eliminácia stresu, ďalej životné prostredie a genetika. Kvalita zdravotnej starostlivosti samozrejme závisí aj od finančných zdrojov, ale to ešte neznamená, že automaticky platí, viac peňazí – vyššia kvalita. To by museli byť zaplátané všetky diery, kde dochádza k neefektívnostiam.

Otázku položil:
Dana
26.7.2015 18:56
Počet zdravotných sestier na 1000 obyvateľov Slovensko 5,8 (2012) Rakusko 7,8 (2012) Nemecko 11,3 (2012) Dansko 15,4 (2012) Je podla Vas pocet zdravotnych sestier na Slovensku dostacujuci?

Máte pravdu, podľa medzinárodného porovnania je na Slovensku počet zdravotných sestier v rámci EÚ či OECD, na rozdiel od lekárov, výrazne podpriemerný, pričom aj trend v ostatnom období je klesajúci, čo nie je dobré. Od roku 2000 bol zaznamenaný nárast počtu sestier na jedného obyvateľa vo všetkých krajinách EÚ, s výnimkou Litvy a Slovenska, pričom v SR bol zaznamenaný jasne najväčší prepad – vyše 20% za obdobie rokov 2000-2010 (zdroj: OECD, Health at a Glance).

Otázku položil:
Rado
26.7.2015 19:06
Nikde sa nehovori o vnutornej zadlzenosti poskytovatelov (zastarala technika, nevyhovujuce podmienky zohladnujuce 21. storocie), pritom zakon hovori, ze poskytovatel je povinny poskytovat zdravotnu starostlivost na urovni doby. Myslite si ze ju na Slovensku vsetci zabezpecuju?

Nie, nemyslím si to. Vnútorná zadlženosť poskytovateľov, aj v dôsledku zlého hospodárenia, ale aj nedostatku zdrojov, a tým absencie a odkladania potrebných investícií do obnovy zariadení a techniky, je veľkým problémom slovenského zdravotníctva, na ktorý sme o.i. poukázali v našej ostatnej analýze. Zistili sme, že až tretina nemocníc si za dva roky nezarobila na obnovu prístrojového vybavenia či budov ani cent. Iba tretine zostáva z objemu tržieb aspoň 5 % na obnovu a modernizáciu majetku. Iná štúdia vypracovaná pre MZ SR hovorí o „investičnej medzere“ v porovnaní s Českou republikou na úrovni 137 mil. EUR ročne a v porovnaní s Rakúskom až o výške 441 mil. EUR ročne. Ministerstvo konštatovalo v roku 2013, že vzhľadom na zastaranosť infraštruktúry a nevyhovujúce logistické usporiadanie súčasných nemocníc sú možnosti zvyšovania ich produktivity rekonštrukciami existujúcich budov takmer vyčerpané, a preto je podľa MZ SR potrebné postupne vybudovať nové moderné nemocnice. Má to však jeden dosť veľký háčik. Treba na to približne 3,9 mld. EUR...

Otázku položil:
Majo
26.7.2015 23:18
Od takzvanej Zajacovej reformy zdravotníctva uplynulo už desať rokov. Pacienti v roku 2002 neboli spokojni so zdravotnickym systemom uviedli v prieskume Eurobarometer. Nespokojnost Slovákov s kvalitou zdravotnej starostlivosti oproti Eurobarometru z roku 2002 po reformach klesala. Cakali ste taky vysledok reforiem?

Tým, že Zajacova reforma doteraz najzásadnejším spôsobom menila zdravotnícky systém, a voviedla do pokojných stojatých vôd virvar a vlnobitie, bolo logické, že mala mnohých oponentov, ktorým zmena status quo nevyhovovala a vyvíjali intenzívny, aj mediálny protitlak, ktorý vnímali aj občania. Navyše ľudia väčšinou nevnímajú reformy, ktoré im bezprostredne v krátkom čase neprinášajú viditeľné a hmatateľné benefity a naopak zavádzajú marginálne poplatky, pozitívne. Mnohé reformy je však nutné prijímať aj napriek negatívnemu vnímaniu zo strany verejnosti.

Otázku položil:
Sebastian
27.7.2015 20:48
Ako vnímate Zajacovu reformu? Priniesla podľa Vás poriadok do Slovenského zdravotníctva?

Považujem ju za doteraz jedinú ucelenú reformu zdravotníctva, ktorá však nebola bohužiaľ dokončená a neustále sa z nej pomaličky ukrajuje, čo je škoda, lebo jej fundamenty boli podľa mňa správne. Jej základné piliere, hoci podlomené a stále ohlodávané, ostávajú stále stáť. Zajacovou reformou sa vytvárali predpoklady, aby sa ten neporiadok upratal. Myslím si, že ak by nebolo tejto reformy, neporiadok by tu bol ešte väčší.

Otázku položil:
Andrej
27.7.2015 21:19
Nedostatok finančných zdrojov v rezorte zdravotníctva sa prejavuje na zmluvne nadiktovaných nereálnych cenách za výkony. Zdravotné poisťovne jednostranne určujú podmienky, poskytovateľ nemôže ovplyvniť zmluvný vzťah, poisťovne často podsúvajú poskytovateľom nevýhodné podmienky, príp. podozrivo výhodné podmienky pre vyvolených. Privátni poskytovatelia (súkromní lekári, špecialisti, laboratóriá, záchranky atď) prenášajú platby na pacienta, aby zreálnili ceny výkonov. Kto podľa Vás by mal zadefinovať cenovú politiku, aby sa bežne nestávalo, že napr. výkon 8535 zdravotná poisťovňa Dôvera (PENTA) uhrádza jednému poskytovateľovi sumou cca 400 eur, ale ten istý výkon NsP Štefana Kukuru v Michalovciach (patrí PENTE}uhrádza sumou 700 eur?

Chýba nám napr. DRG-systém, ktorý by lepšie meral produkt poskytovateľov, a snaha lepšie merať a zverejňovať kvalitu a efektívnosť poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Na základe takýchto tvrdých dát by potom mohlo dochádzať k spravodlivejšiemu zazmluvňovaniu poskytovateľov a účinnejšej verejnej kontrole. Niekedy diktujú podmienky dominantní poskytovatelia poisťovni – napr. nedávno štátne nemocnice Unionu. Tie sú navyše v tzv. koncovej sieti, takže s nimi musia všetky poisťovne povinne uzavrieť zmluvy. Myslím si, že cenotvorba medzi poisťovňami a poskytovateľmi by nemala byť regulovaná, a ak poisťovňa zvýhodňuje poskytovateľov len na základe príbuzného vlastníctva, a nezazmluvňuje na základe kvality, je to krátkozraké riešenie, ktoré sa vlastníkovi v dlhodobom horizonte v konkurenčnom prostredí nevyplatí, nakoľko dotuje neefektívnosť a obmedzuje si zisk.

Otázku položil:
Marek
29.7.2015 09:17
Dobry den pan Zachar, posielam Vam na ukazku par poloziek z cennika jednodnovej chirurgie z Nemecka: Laserova operacia metodou EVLT, 1 noha od 649 EUR do 1,287 EUR (podla rozsahu) Slovenske poistovne preplacaju za rovnaky vykon poskytovatelom cca 380 EUR. Ako si vysletlujete tento rozdiel? Laserovy pristroj stoji poskytovatela na Slovensku tie iste peniaze ako nemeckeho.....len navratnost pre Nemeckeho lekara je podstatne rychlejsia a moze si tak skor dovolit zakupit modernejsiu techniku ako slovensky poskytovatel.

Lenže personálne náklady, ktoré sú najväčšou nákladovou položkou v zdravotníckych zariadeniach, sú v Nemecku podstatne vyššie ako na Slovensku, a aj preto môžu naše poisťovne preplácať podobný výkon za menší peniaz. A to pritom nehľadíme napríklad na úroveň kvality starostlivosti, súvisiacich služieb a komfortu pre pacienta.

Otázku položil:
Hana
29.7.2015 10:06
Kde vy osobne vidíte najväčšie nedostatky v našom zdravotníctve a čo by sa malo prioritne zmeniť?

Potrebné by bolo napraviť motivácie aktérov v zdravotníctve a nastaviť ich tak, aby sa napríklad štátu ako zriaďovateľovi najväčších nemocníc a ich manažmentom viac oplatilo lepšie hospodáriť ako sa zadlžovať a draho obstarávať, aby v prípade zlyhaní boli potrestaní súdmi, exekúciami, konkurzom, odpredajom majetku či opätovným nezvolením, aby zdravotnícki pracovníci boli odmeňovaní adekvátne kvalite nimi odvedenej práce, a nie všetci na rovnakej alebo podobnej úrovni, aby zdravotné poisťovne zazmluvňovali poskytovateľov na základe parametrov kvality a efektívnosti, a nie na základe toho, kto je ich vlastníkom. V našej ostatnej publikácii nájdete v kapitole 5 vyše 30 konkrétnych odporúčaní INEKO, ktoré by podľa nášho názoru pomohli zmeniť slovenské zdravotníctvo k lepšiemu.

Otázku položil:
Edo
29.7.2015 11:07
Je podla vas dobre nastaveny system, ze zdravotne poistovne dosahuju zisk? Ako funguju sukromne poistovne v inych krajinach a v com je podla vas rozdiel?

Môj názor je, nech zdravotné poisťovne majú možnosť si vyplácať zisk, ktorý by mal byť prísnejšie regulovaný, aby sa nestávalo, že mnohí pacienti čakajú na diagnostiku či liečbu príliš dlho. Treba stanoviť podmienky a kritéria kvality aj pre poisťovne, a ak ich nesplnia, tak si nebudú môcť vyplatiť zisk. Možnosť tvorby zisku je však dobrým spôsobom, ako motivovať poisťovne ale aj poskytovateľov, aby inovovali a poskytovali svoje služby efektívne. Samozrejme, aby takýto systém fungoval dobre, je výhodou mať intenzívnu súťaž na trhu, transparentnosť informácií a účinnú, ale nediskriminujúcu reguláciu zo strany štátu. Zisk, teda jeho vyplácanie akcionárom poisťovní, je napríklad povolené v Holandsku a Švajčiarsku – teda v dvoch krajinách, ktoré sa umiestnili úplne najvyššie v najaktuálnejšom Európskom konzumentskom indexe zdravotnej starostlivosti (EHCI). V mnohých krajinách nie je základný balík zdravotnej starostlivosti, ktorý je hradený zo zdravotného poistenia, resp. obdobných ekvivalentov, tak široko koncipovaný ako na Slovensku, a preto v nich relatívne úspešne funguje aj súkromné pripoistenie, kde si akcionári poskytovateľov tejto služby môžu rozdeľovať dosiahnutý zisk.

Otázku položil:
Fero
29.7.2015 11:09
Mam castokrat pocit, ze na veduce pozicie v nemocniciach sa vyberaju uplne neschopny ludia. Ako je mozne, ze žilinskej nemocnici vôbec šéfoval "kotolník"?? Nemali by tam byť normálne konkurzy, kde by sa zúčastnilo hoci 100 uchádzačov a znich sa vyberal ten najlepší? Ako to vidíte?

Štátne univerzitné a fakultné nemocnice sú miesta, kde politické nominácie nemajú podľa mňa opodstatnenie, a preto by mal byť v súťaži vyberaný na post riaditeľa človek s takým vysokým odborným a morálnym kreditom, že by žiadneho ministra zdravotníctva nenapadlo ho každé 2-4 roky meniť. Ak by takýto zámer ministerstvo malo, pravdepodobne by muselo konštatovať, že výberové konania, kde “súťaží” prakticky len jeden uchádzač a vo výberovej komisii sedia ľudia s konfliktmi záujmov a málo skutočne nezávislých osobností, je akciou s vopred známym scenárom a výsledkom. Nepriznať si to je vodenie verejnosti za nos. Krátkodobosť pôsobenia riaditeľov štátnych nemocníc a s tým spojené ich pokrivené motivácie sú jedným z faktorov zlého hospodárenia týchto zariadení.

Otázku položil:
Slávka
29.7.2015 11:38
Ktora prva vec by sa mala urobit na napravu v nasom zdravotnictve? Je to tak obrovsky kolos, ze malokto vie, odkial zacat robit poriadok? Co vy na to?

Najprv treba nabrať odvahu na potrebné, ale často nepopulárne kroky, ktoré sú často spomínané. Neviem vybrať jednu konkrétnu vec, kde začať. Treba začať robiť poriadok všade. Napríklad čo najskôr zaviesť DRG...


Zdroj: Neúspešní manažéri a „schránky“ cicajú zdravotníctvo. Štát to toleruje; online rozhovor; hnporadna.hnonline.sk, 29.7.2015


 
 

 
Copyright © 2019 Dôvera | Powered by Cyclone3 XUL CMS