O hospodárení štátnych nemocníc

Alena Klepochová, TASR)
MZ SR zverejnilo aktuálnu správu o vývoji dlhov v zdravotníctve. Dlhy štátnych nemocníc vlani prekonali 330 miliónov eur a narástli o vyše 87 miliónov eur. Ministerstvo to zdôvodňuje európskou smernicou o boji proti oneskoreným platbám a argumentuje, že tempo zadlžovania sa každým rokom znižuje. Chcela by som sa preto opýtať,

  • Ako hodnotíte vývoj dlhov v zdravotníctve, najmä štátnych nemocníc?
  • Vidíte niekde rezervy v hospodárení štátnych nemocníc?
  • Je podľa vás hospodárenie nemocníc pri takejto vysokej zadlženosti udržateľné?
  • Myslíte si, že by mal štát pristúpiť k oddlženiu nemocníc?


Dušan Zachar, INEKO:
Podľa údajov MZ SR sa medziročne prehĺbila, a nie znížila strata 13 fakultných a univerzitných nemocníc, takže hovoriť o nejakom finančnom konsolidovaní štátnych nemocníc nie je úplne namieste. Je pozitívne, že niektoré štátne nemocnice hospodária so ziskom alebo vyrovnane.

Interpretácia hodnotenia dynamiky rastu dlhu (záväzkov) po lehote splatnosti štátnych nemocníc je už o čosi komplikovanejšia, keďže 1.2.2013 bola v SR transponovaná Smernica EÚ o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách, ktorá určila pre nemocnice základnú dobu splatnosti faktúr do 60 dní. MZ SR to vyhodnotilo tak, že sa záväzky v lehote splatnosti budú dynamickejšie presúvať do kategórie záväzkov po lehote splatnosti, čím odôvodňovalo i vyšší nárast záväzkov po lehote splatnosti po tomto období. Či je však tomu skutočne tak, alebo je to len vhodná výhovorka pre rýchlejšie zadlžovanie, sa nedá určiť, nakoľko MZ SR nekvantifikovalo vplyv tohto administratívneho opatrenia na zvýšenie nárastu záväzkov po lehote splatnosti – kľúčového ukazovateľa zadlženosti štátnych nemocníc.
Ak chceme porovnať tempo zadlžovania štátnych nemocníc a minimalizovať administratívny vplyv európskej smernice, je momentálne lepšie porovnať rok 2014 s rokom 2012 než s rokom 2013. V priebehu roka 2012 narástli štátnym nemocniciam záväzky po lehote splatnosti o 72,3 mil. EUR, zatiaľ čo v minulom roku prišlo k väčšiemu nárastu – o 87,4 mil. EUR, pri otáznom, ale stále sa zmenšujúcom administratívnom vplyve spomínanej európskej smernice.

Štátnym nemocniciam sa nedarí zlepšovať hospodárenie, lebo v nich absentujú správne motivácie. Politicky nominovaní riaditelia nemocníc s krátkou životnosťou, chýbajúce tvrdé rozpočtové pravidlá pre hospodárenie nemocníc, a tým pádom nehroziaci žiadny trest pri pochybeniach, nehospodárne nákupy, neustále oddlžovania zo strany štátu, legislatíva nútiaca vykonávať zdravotné výkony aj bez ich finančného krytia, zdrojmi nekryté zvyšovania platov lekárov a sestier, obrovský štátny vplyv na zdravotníctvo a s tým súvisiace konflikty záujmov a odmietanie vstupu súkromného kapitálu do nemocníc štátu, zabetónovanie štátnych nemocníc v koncovej sieti – to všetko má výrazný vplyv na zlé hospodárenie štátnych nemocníc.


Z odpovedí bolo citované 6.5.2015 v správe tlačovej agentúry TASR.


 
 

 
Copyright © 2019 Dôvera | Powered by Cyclone3 XUL CMS