O predstavených reformných plánoch v rezorte zdravotníctva

Zlatica Beňová, Pravda:
Ministerstvo zdravotníctva plánuje zmeny kam má zdravotníctvo smerovať do roku 2030 (uvádza to správa ministra Čisláka, ktorú predložil do parlamentu, aj Strategický rámec na roky 2014 – 2030, ktorú ešte v roku 2013 odsúhlasila vláda). Podľa správy chce zlepšiť dožívanie v zdraví, kedy sa v porovnaní s OECD dožívame v zdraví o desať rokov menej, a mala by to napraviť reforma verejného zdravia, ktorú plánuje ministerstvo začať už tento rok (zlepšenie prevencie, znížovaním úmrtnosti, zlepšenie kvality poskyt. ZS, znížovanie spotreby alkholu a tabaku….). Pripravuje tiež segmentáciu nemocníc (nemocnice sa budú špecializovať, napríklad na operácie očí alebo neurologické operácie detí a pod..), zníženie počtu lôžok na oddeleniach, skrátiť počet dní na lôžku, zlepšiť obložnosť, zavedenie eHealthu a to už od budúceho roka. Plánuje zdravotnú starostlivosť o pacientov presunúť z nemocníc do ambulantnej sféry (špecialistov, z ambulancii špecialistov k všeobecným a od všeobecných do domácej). Chce znížiť počty návštev u lekárov, posilniť právomoci všeobecných lekárov (to už začalo realizovať). Týmito opatreniami by sa nemocnice mali dostať na vyrovnané hospodárenie v priebehu troch rokov. V súvislosti s týmito krokmi MZ SR Vás chcem poprosiť o vyjadrenie.

  • Čo si o o týchto krokoch MZ SR myslíte?
  • Čo je najväčším rizikom pri realizácii plánu MZ SR, na čom by mohlo stroskotať? Prípadne oddialiť realizáciu?
  • Čo by malo MZ SR urobiť ako prioritné?


Dušan Zachar, INEKO:
S mnohými návrhmi rezortu zdravotníctva sa dá súhlasiť, či už ide napríklad o potrebu zlepšiť opatrenia v oblasti verejného zdravia, vrátane zamerania sa na sociálne znevýhodnené komunity, alebo o dôraz na presúvanie výkonu poskytovania zdravotnej starostlivosti z ústavných zariadení až smerom dole k domácej starostlivosti. Nie som si však istý, či práve vybudovanie integrovaných centier zdravotnej starostlivosti bude v tomto procese takým prínosom, ako očakáva ministerstvo.

Tiež optimalizácia lôžkovej zdravotnej starostlivosti, vrátane jej segmentácie a špecializácie je na Slovensku potrebná. Rozhodovanie o tom de facto od úradníckeho stola však nesie v sebe aj značné riziká. Pri absencii dostatočne kvalitných dát o produkcii, kvalite a efektívnosti zdravotníckych výkonov a služieb jednotlivých nemocníc bude ťažké kvalifikovane rozhodnúť o tom, ktoré nemocnice sa majú na čo špecializovať, ktoré majú ísť do útlmu, a ktorým potečú eurofondy. Nehovoriac o politických tlakoch a možnom vplyve rôznych záujmových skupín.

Je dobré, že sa ministerstvo zdravotníctva snaží motivovať štátne zariadenia, aby hospodárili vyrovnanejšie, ale v slovenskej realite sa ukazuje, že zvýšená manažérska snaha o lepšie hospodárenie a finančné riadenie pri absencii systémových zmien síce môže priniesť čiastkové úspechy, ale sú to väčšinou len krehké úspechy krátkodobého charakteru, ako ukazujú aj najnovšie čísla o hospodárskych výsledkoch štátnych nemocníc, ktoré sa medziročne zhoršili. Opatrenia takéhoto typu sú pritom relatívne ľahko revidovateľné. To môže platiť aj pre avizované 5-ročné rozvojové plány nemocníc, ktoré sa majú začať uplatňovať tesne pred voľbami. Voľby totiž neprajú opatreniam, ktoré sú nepopulárne.

Ministerstvo by sa malo zasadiť o čo najrýchlejšie implementovanie DRG systému, eHealth-u, ako aj systému merania a zverejňovania parametrov kvality a efektívnosti poskytovanej zdravotnej starostlivosti na Slovensku.


Z odpovedí bolo citované 27.4.2015 v článku denníka Pravda.


 
 

 
Copyright © 2018 Dôvera | Powered by Cyclone3 XUL CMS