O plánovanej reforme nemocničného sektora

Mária Hunková, TREND:
Chcela by som Vas poprosit o komentar k reforme nemocnicneho sektora, ktoru planuje MZ SR. Ministerstvo zdravotnictva chce v ramci svojich strategickych planov upravit siet nemocnic na Slovensku v zmysle, ze vsetky nemocnice by nemali robit vsetko, ale niektore by sa mali specializovalizovat na akutnu ZS, ine na liecenie dlhodobo chorych / jednodnovu ZS a pod. S takouto reformou chce zacat v Trencianskom kraji, pricom podla zverejneho materialu by zmenami mali prejst NsP Nove Mesto nad Vahom, NsP Ilava, ale aj sukromne nemocnice v Banovciach a v Handlovej, ktore patria TLSV invest a.s., a ktore jedine nevytvaraju straty. Na doplnenie, reforme maju predchadzat dalsie rokovania s Asociaciou nemocnic Slovenka a Asociaciou statnych nemocic, ako aj zmena legislativy. Zmena profilizacie nemocnice by mala byt podmienkou pre cerpanie eurfondov, co si podla rezortu stanovila Európska komisia, resp. cerpanie podmienila reformou.

Ako vo vseobecnosti hodnotite strategicke plany ministerstva zdravotnictva v nemocnicnom sektore? Ake su jeho pozitiva a negativa?
Su kriteria, ktore by mali rozhodnut o tom, ktore nemocnice zostanu akutnymi nastavene dobre?
V TN kraji by mali ako akutne nemocnice zostat statna FN TN, VUC-karske NsP Povazska Bystrica, Prievidza a Myjava (ta je este otazna). Obmedzit by sa mala cinnost nemocnic NsP Nove Mesto n/Vahom, Ilava, Banovce a Handlova. Povazujete toto rozhodnutie za spravne z hladiska dostupnosti a efektivity danych zdrav. zariadeni?
Je v poriadku, ze nemocice, ktore budu chciet cerpat eurofondy budu musiet “ustupit” statu a suhlasit so zmenou svojej profilizacie?

Dušan Zachar, INEKO:
Optimalizácia lôžkovej zdravotnej starostlivosti je na Slovensku potrebná. V ideálnom prípade, ak by dostatočne dobre fungovala súťaž medzi viacerými zdravotnými poisťovňami a štát by aktuálnou podobou legislatívy neznemožňoval uskutočňovať vo väčšej miere racionalizačný proces (minimálna a koncová sieť, minimálne mzdové nároky, minimálne materiálnotechnické a personálne normatívy a pod.), a ak by boli dostupné dáta o kvalite a efektívnosti poskytovanej zdravotnej starostlivosti, tak v takom prípade by bolo prirodzenejšie a asi aj efektívnejšie, aby túto optimalizáciu postupne vykonávali zdravotné poisťovne cez selektívne zazmluvňovanie poskytovateľov. Keďže však mnohé z týchto atribútov chýbajú, môže snaha MZ SR diferencovať súčasné nemocnice priniesť ovocie vo zvýšenej kvalite a efektívnosti poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Rozhodnutie de facto od úradníckeho stola však nesie v sebe aj značné riziká. Pri absencii dostatočne kvalitných dát o produkcii, kvalite a efektívnosti zdravotníckych výkonov a služieb jednotlivých nemocníc bude ťažké kvalifikovane rozhodnúť o tom, ktoré nemocnice sa majú na čo špecializovať, ktoré majú ísť do útlmu, a ktorým potečú eurofondy. Nehovoriac o politických tlakoch a možnom vplyve rôznych záujmových skupín.

Je dôležité, aby MZ SR definovalo merateľné ciele, výsledky, ktoré majú byť použitím eurofondov dosiahnuté, aby verejnosť dokázala neskôr vyhodnotiť účelnosť použitých prostriedkov z európskych fondov.

Z vyjadrenia bolo citované 23.4.2015 v článku týždenníka TREND.