Rozhovor o hospodárení štátnych nemocníc

Mária Hunková, TREND:
Pripravujem do najblizsieho cisla TRENDU clanok o hospodareni statnych nemocnic. Vypytala som si od MZ SR, ako skoncili statne nemocnice ku koncu roka 2014 a vyplyva z nich, ze nielen nadalej zvysuju straty, ale otocil sa aj trend pokial ide o straty. Tie ku koncu roka 2013 znizili, vlani ich ale opat navysili. Hospodarenie nemocnic od nastupu druhej vlady R. Fica vyzera nasledovne:

rok 2012: Hospodársky výsledok (HV): -116 mil. eur
rok 2013: HV: -67 mil. eur
rok 2014: HV: -75 mil. eur

Zavazky v lehote splatnosti (LS) k 31.12.2011:           135 mil. EUR
Zavazky po LS k 31.12.2011:          68 mil.
Zavazky spolu:                              203 mil.

Zavazky v LS k 31.12.2012:           145 mil.
Zavazky po LS k 31.12.2012:         140 mil.
Zavazky spolu:                             285 mil.

Zavazky v LS k 31.12.2013:           129 mil.
Zavazky po LS k 31.12.2013:         237 mil.
Zavazky spolu:                             366 mil. *
*Implementáciou Smernice EP 2011/7/EÚ o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách sú ovplyvnené objemy záväzkov zdravotníckych zariadení po lehote aj v lehote splatnosti, pretože podľa novelizácie (platnej od 1.2.2013) a znenia § 340 zákona č. 513/1991 Z.z. je lehota splatnosti pre zdravotnícke zariadenia najviac 60 dní, čo znamená, že záväzky v lehote splatnosti sa dynamickejšie presúvajú do kategórie záväzkov po lehote splatnosti.

Zavazky v LS k 31.12.2014:           118 mil.
Zavazky po LS k 31.12.2014:         318 mil.
Zavazky spolu:                             436 mil.
                                                  Zdroj: MZ SR

Chcem Vas poprosit o komentar k nasledujucim otazkam:
Ako si vysvetlujete, ze v roku 2013 sa statnym nemocniciam darilo straty znizovat a vlani sa to zmenilo a straty zacali opat rast?

Dušan Zachar, INEKO:
Je za tým pravdepodobne viacero dôvodov. V roku 2013 dostali nemocnice výraznú finančnú injekciu od zdravotných poisťovní. Oproti roku 2012 získali nemocnice od poisťovní o 73 mil. EUR viac, čo predstavuje nárast zdrojov o takmer 7%. Zároveň bol rok 2013 jediným rokom v období 2012-2015, kedy bola prestávka vo zvyšovaní platov lekárov podľa príslušného zákona o minimálnych mzdových nárokoch, takže sa personálne náklady výrazne nezvyšovali. Aj preto vytvárali nemocnice nižšiu stratu ako v roku 2012. V roku 2014 však už znova prišlo k povinnému zvyšovaniu miezd lekárov, začalo sa hovoriť o oddlžovaní, čo zvyšovalo tzv. morálny hazard, rôzne kauzy prispeli k personálnej a vplyvovej nestabilite v rezorte, prišlo k viacerým pohybom, odstúpila ministerka zdravotníctva, ktorá si svoj odborný imidž postavila na zlepšovaní hospodárenia štátnych nemocníc, ktorému venovala veľa energie. Ale ukázalo sa, že zvýšená manažérska snaha o lepšie hospodárenie pri absencii systémových zmien síce môže priniesť čiastkové úspechy, ale sú to väčšinou len krehké úspechy krátkodobého charakteru.

MZ SR sa vyjadruje, ze tempo zadlzovania nemocic sa "dari drzat na uzde". Da sa to takto hodnotit pri pohlade na vyvoj dlhu nemocnic? Aky vplyv ma na vyvoj dlhu implementacia europskej Smernice, kvoli ktorej sa podla MZ SR zacali dynamickejsie presuvat zavazky v lehote splatnosti do kategorie zavazkov po lehote splatnosti?

Interpretácia hodnotenia dynamiky rastu dlhu (záväzkov) po lehote splatnosti štátnych nemocníc je už o čosi komplikovanejšia, keďže 1.2.2013 bola v SR transponovaná Smernica EÚ o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách, ktorá určila pre nemocnice základnú dobu splatnosti faktúr do 60 dní. MZ SR to vyhodnotilo tak, že sa záväzky v lehote splatnosti budú dynamickejšie presúvať do kategórie záväzkov po lehote splatnosti, čím odôvodňovalo i vyšší nárast záväzkov po lehote splatnosti po tomto období. Či je však tomu skutočne tak, alebo je to len vhodná výhovorka pre rýchlejšie zadlžovanie, sa nedá určiť, nakoľko MZ SR nekvantifikovalo vplyv tohto administratívneho opatrenia na zvýšenie nárastu záväzkov po lehote splatnosti - kľúčového ukazovateľa zadlženosti štátnych nemocníc.
Ak chceme porovnať tempo zadlžovania štátnych nemocníc a minimalizovať administratívny vplyv európskej smernice, je momentálne lepšie porovnať rok 2014 s rokom 2012 než s rokom 2013. V priebehu roka 2012 narástli štátnym nemocniciam záväzky po lehote splatnosti o 72 mil. EUR, zatiaľ čo v minulom roku prišlo k väčšiemu nárastu - o 81 mil. EUR, pri otáznom, ale stále sa zmenšujúcom administratívnom vplyve spomínanej európskej smernice.


Co je hlavnym problemom statnych nemocnic, pre ktory sa uz roky (bez ohladu na vladu) nedari zlepsovat hospodarenie? Mali by zdravotne poistovne posielat do nemocnic viac penazi?

Štátnym nemocniciam sa nedarí zlepšovať hospodárenie, lebo v nich absentujú správne motivácie. Politicky nominovaní riaditelia nemocníc s krátkou životnosťou, chýbajúce tvrdé rozpočtové pravidlá pre hospodárenie nemocníc, a tým pádom nehroziaci žiadny trest pri pochybeniach, nehospodárne nákupy, neustále oddlžovania zo strany štátu, legislatíva nútiaca vykonávať zdravotné výkony aj bez ich finančného krytia, zdrojmi nekryté zvyšovania platov lekárov a sestier, obrovský štátny vplyv na zdravotníctvo a s tým súvisiace konflikty záujmov a odmietanie vstupu súkromného kapitálu do nemocníc štátu, zabetónovanie štátnych nemocníc v koncovej sieti - to všetko má výrazný vplyv na zlé hospodárenie štátnych nemocníc.

Čo hovoríte na to, že rok pred voľbami sa pripravujú nové ozdravné plány nemocníc?

Keďže má ísť o päťročné ozdravné plány, je škoda, že sa nepresadili už na začiatku volebného obdobia. Takto tu je väčšie riziko, že po nasledujúcich voľbách, alebo dokonca možno ešte aj pred nimi, budú tieto plány zmietnuté zo stola, alebo výrazne zmäkčené. Ak by sa s nimi začalo skôr, bola by tu väčšia šanca, že prípadné zmeny sa stihnú implementovať, že budú istý čas trvať, stanú sa zažitými a budú tak ťažšie revidovateľné.
Je dobré, že sa ministerstvo snaží motivovať štátne zariadenia, aby hospodárili vyrovnanejšie, a že schválenie ozdravných plánov má byť jednou z podmienok na oddlženie nemocníc. Znižuje to riziko morálneho hazardu. Pozitívne vnímam, že nemocniciam má s ozdravnými plánmi pomáhať Inštitút zdravotnej politiky pri MZ SR, čo dáva väčšiu nádej, že by mohli byť vyššej kvality ako "kotolníkové ozdravné plány" z čias Zuzany Zvolenskej.


Opozícia chce opäť iniciovať odvolávanie ministra zdravotníctva Viliama Čisláka. Aj práve kvôli zlému hospodáreniu nemocníc. Je to podľa Vás dôvod na jeho zosadenie?

Ak by tu existovala politická kultúra, že zle hospodáriace štátne nemocnice, štátne podniky a ostatné štátne inštitúcie sú dôvodom na odvolanie ministrov, museli by zmeny prichádzať neustále a vo viacerých rezortoch, a aj v predchádzajúcich vládach a stále by sa začínalo od nuly a s novou, väčšinou neodôvodnenou nádejou, ako sa to ukazuje aj na poste ministra zdravotníctva súčasnej vlády. (Ne)schopnosť ministrov a vlády riešiť spoločensko-ekonomické problémy Slovenska nech posudzujú občania pri voľbách. Ministri by mali mať v zásade (s výnimkou obrovských prešľapov) k dispozícii celé funkčné obdobie na realizáciu svojej politiky, aby potom mohli byť následne za ňu braní na zodpovednosť a nemuseli sa "ukrývať" v Bruseli...


Rozhovor bol zverejnený 19.3.2015 na portáli eTREND.sk a bolo z neho citované 19.3.2015 aj v článku týždenníka TREND.


 
 

 
Copyright © 2019 Dôvera | Powered by Cyclone3 XUL CMS