Článok INEKO: Stratený čas Zuzany Zvolenskej

Obdobie vládnutia ministerky Zuzany Zvolenskej možno v stručnosti charakterizovať ako obdobie strateného času. Práve absencia systémových zmien je najväčším nedostatkom a spolu s mnohými spiatočníckymi krokmi a návrhmi budú negatívne ovplyvňovať slovenské zdravotníctvo aj v nasledujúcich rokoch. Vláda Roberta Fica vrátila mnohé opatrenia prijaté a realizované predošlou vládou naspäť, čo bude mať za následok finančne menej stabilné zdravotníctvo, viac zadlžené, menej efektívne, viac etatistické, politicky závislejšie a menej predvídateľné.

Je škoda, že súčasná vláda presadila znovuzavedenie tzv. koncovej siete nemocníc, ktoré majú zo zákona automatický nárok na zmluvy so všetkými zdravotnými poisťovňami. To garantuje určitej skupine nemocníc, v tomto prípade štátnym, výsadné postavenie a obrovskú vyjednávaciu silu bez ohľadu na úroveň kvality a efektívnosti poskytovanej zdravotnej starostlivosti.

Je škoda, že sa znova oklieštila nezávislosť Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, čo robí z jedného zo systémovo najdôležitejších regulátorov na zdravotníckom trhu opäť možný politický nástroj štátnej moci.

Je škoda, že sa pokračovalo v masívnych politických výmenách na riadiacich a dozorujúcich miestach v štátnom zdravotníctve, často bez ohľadu na odbornosť, čo sa neblaho prejavilo napríklad pri aktuálnej kauze predraženého nákupu CT-čka v piešťanskej nemocnici. Príliš časté striedanie manažmentov štátnych nemocníc a iných štátnych inštitúcií v zdravotníctve vytvára pokrivené motivácie a popri mäkkých pravidlách hospodárenia v príspevkových organizáciách, čím je napríklad ochrana pred exekúciami a konkurzom a spoliehanie sa na oddlženie zo strany štátu, je jednou z najzásadnejších príčin zlých hospodárskych čísel štátnych zariadení.

Je škoda, že sa nepokračovalo v transformácii štátnych nemocníc na akciové spoločnosti, čo by vytváralo do budúcnosti lepšie predpoklady, že nemocnice budú hospodáriť transparentnejšie a efektívnejšie.

Je škoda, že ministerka nenabrala odvahu poctivo povedať všetkým zdravotníckym pracovníkom pravdu, že zavádzanie minimálnych mzdových nárokov a plošné zvyšovanie platov bez ohľadu na finančné možnosti štátu a poskytovateľov a bez ohľadu na výsledky, produktivitu a kvalitu odvedenej práce je len krátkozrakým riešením, ktoré v budúcnosti dobehne tak pacientov, ako aj samotných zdravotníkov v podobe zaostávania za okolitými krajinami tak pri výsledkoch zdravotníctva, ako aj pri odmeňovaní jeho pracovníkov.

Je škoda, že ministerka nevyužila jedinečnú stabilitu jednofarebnej, bezkoaličnej vlády a nedefinovala, na čo všetko majú pacienti nárok z verejného zdravotného poistenia a namiesto toho sa len chabo pokúsila urobiť poriadok v zopár poplatkoch v ambulanciách lekárov.

Je škoda, že sa premrhal drahocenný čas a energia na hru zvanú „Unitár“. Tento ideologický, finančne veľmi nákladný a nevyargumentovaný návrh na zrušenie systému viacerých konkurujúcich si zdravotných poisťovní a zavedenie systému s jednou štátnou poisťovňou napáchal mnoho škôd. Napríklad i v podobe zneistenia aktérov pôsobiacich na zdravotníckom trhu či odlákania súkromných zahraničných investorov ochotných poskytnúť svoje know-how a financie na zlepšenie slovenského zdravotníctva. Na poistnom trhu treba naopak posilňovať súťaž, vstup nových hráčov na trh, dekoncentráciu.

Je škoda, že sa odsunuli veľmi dôležité projekty implementácie DRG systému do platobných mechanizmov nemocníc a eHealth-u v celom zdravotníctve. Našťastie sa podarila dokončiť práca aj predošlých vlád na zavádzaní parametra chorobnosti do prerozdeľovacieho mechanizmu poistného medzi zdravotné poisťovne, tzv. PCG model, ktorý rozdeľuje medzi poisťovne peniaze cez prizmu predpísaných liekov, čo presnejšie odráža nákladovú náročnosť jednotlivých poistných kmeňov.

Je škoda, že naštartované projekty integrovaných centier zdravotnej starostlivosti a výstavby novej univerzitnej nemocnice v Bratislave, hoci nesú v sebe v zásade dobrú myšlienku, spôsobom ich realizácie a utajovania informácií pred verejnosťou skrývajú v sebe nejasnosti a vážne riziká, že môže v konečnom dôsledku ísť o „betónové“ tendre bez alebo s veľmi otáznym úžitkom pre spoločnosť a ich následky môžu niesť na svojich pleciach budúce generácie v podobe vyššieho dlhu.

A v neposlednom rade je škoda, že sme ministerku nepresvedčili, že pre lepšie zdravotníctvo na Slovensku je jednou z kľúčových podmienok meranie kvality a efektívnosti poskytovanej zdravotnej starostlivosti a zverejňovanie týchto výsledkov. Pred upratovaním treba totiž rozsvietiť!


Dušan Zachar

analytik INEKO


Článok bol zverejnený 7.11.2014 v denníku SME.


 
 

 
Copyright © 2019 Dôvera | Powered by Cyclone3 XUL CMS