O výdavkoch na zdravotníctvo v SR

Jana Liptáková, The Slovak Spectator:
Podla OECD Health Statistics 2014, vydavky Slovenska na zdravotnictvo stale nedosahuju priemer OECD (9.3 percent HDP), ked dosahovali 8.1 percent v 2012. Ako vnimate tento fakt, aj s ohladom na kvalitu poskytovanej zdravotnej starostlivosti na Slovensku a v inych krajinach?

Dušan Zachar, INEKO:
Hoci celkové výdavky na zdravotníctvo v SR, merané ako percento HDP, ešte nedosahujú priemer krajín OECD, sú vyššie ako v ostatných troch krajinách V4 (Česko, Maďarsko a Poľsko). V období medzi rokmi 2000 – 2009 rástli zdravotnícke výdavky v SR v reálnom vyjadrení v priemere o 10,9% ročne, čo znamenalo v tom období najrýchlejší rast zo všetkých krajín OECD. Slovenské zdravotníctvo je z hľadiska jeho podielu na celkových verejných výdavkoch štátu relatívne veľkým rezortom, keďže podľa údajov z Eurostatu išlo v roku 2011 do zdravotníctva 19% z celkových verejných výdavkov, zatiaľ čo v ostatných krajinách V4 to bolo v priemere 13% a v EÚ-27 15%.

Podľa viacerých odborných štúdií má Slovensko výrazné rezervy v efektívnosti zdravotníckeho systému, a preto sa dá konštatovať, že za súčasnú úroveň poskytovanej zdravotnej starostlivosti a zdravia by mali občania SR platiť oveľa menej, alebo povedané z opačnej strany, za peniaze, ktoré v súčasnosti SR vynakladá na zdravotníctvo, by jeho občania mali dostať oveľa viac – lepšiu zdravotnú starostlivosť a viac zdravia. Problémom slovenského zdravotníctva je plytvanie zdrojmi.

Ako vnimate fakt, ze Slovaci platia viac za sluzby v zdravotnictve z vlastneho vrecka nez je priemer OECD (22.4 percent versus 19 percent)?

Za ostatnú dekádu vzrástli na Slovensku výrazne priame platby pacientov (out-of-pocket payments/expenditures) (ako % z celkových výdavkov na zdravotníctvo) a dostali sa z úrovní pod priemerom OECD (v roku 2003) vysoko nad priemer, ba dokonca na špičku. Masívny nárast priamych platieb sa nedá pripísať len na vrub „Zajacových 20- a 50-korunáčiek“ z reformných rokov 2003-2004. Tie boli totiž v roku 2006 takmer všetky zrušené, ale vysoká úroveň priamych platieb obyvateľstva zostala aj potom zachovaná. Dôvodom je nekontrolovateľný nárast rôznych polooficiálnych poplatkov, ktoré nie sú vôbec, alebo sú len veľmi slabo regulované. Chýba tu jasné definovanie, na čo má pacient pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti nárok na základe verejného zdravotného poistenia.

Slovensko vynaklada na lieky stale viac ako OECD priemer (v 2012 to bolo 535 USD zatial co priemer OECD bol 498 USD). Ake dovody vidite za takouto vyskou vydavkov na lieky?

Jedným z najvypuklejších problémov slovenského zdravotníctva boli vysoké verejné výdavky na lieky a ich značná spotreba. Od vstupu do OECD v roku 2000 patrí Slovensku pravidelne čelná pozícia spolu s Maďarskom, čo sa týka výšky celkových výdavkov na lieky meranej ako podiel z celkových výdavkov na zdravotníctvo a taktiež ako podiel na HDP. Vysoké výdavky na lieky sú dané jednak objektívne – relatívne veľmi zlým zdravotným stavom Slovákov – a jednak tu panuje kultúra príliš častého chodenia k lekárom a následného predpisovania liekov. Miera posielania pacientov od všeobecných lekárov na ďalšiu liečbu k špecialistom je podľa WHO na Slovensku extrémne vysoká – dosahuje približne 245 odporúčaní pri 1000 návštevách pacientov za rok. A až dve tretiny návštev pacientov u lekára vedie k predpísaniu liekov.

Treba však zároveň povedať, že dôsledné využívanie inštitútu medzinárodného referencovania cien liekov v SR pomohlo výrazne obmedziť verejné výdavky na lieky. Referencovanie cien liekov v SR je možné považovať za “success story” slovenskej zdravotnej politiky ostatných rokov. Pozitívom je, že podľa oficiálnych údajov Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) prišlo za ostatné roky zmenami v liekovej politike k poklesu či stabilizácii celkovej výšky úhrad zdravotných poisťovní za predpisové lieky a tiež spotreby tak predpisových, ako aj voľnopredajných liekov aj v množstevnom vyjadrení.


Z odpovedí bolo citované 6.10.2014 v článku týždenníka The Slovak Spectator.


 
 

 
Copyright © 2019 Dôvera | Powered by Cyclone3 XUL CMS