O hodnotení vývoja zdravotníctva v SR za uplynulú dekádu

Veronika Folentová, denník SME:
Pripravujeme clanok o tom, ako sa zmenilo zdravotnictvo na Slovensku za 12 rokov. Data, z ktorych chceme vychadzat, su dostupne tu: http://www.oecd.org/els/health-systems/Briefing-Note-SLOVAK-REPUBLIC-2014.pdf

Dušan Zachar, INEKO:
Na úvod by som chcel poznamenať, že oveľa dôležitejšie ako porovnávať počty lekárov, sestier a nemocničných postelí, je sústrediť sa na výsledky zdravotníctva. A tie treba merať a zverejňovať. Je nutné merať kvalitu a efektívnosť poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Až potom budeme vedieť dať kvalifikovanejšie odpovede na otázky ohľadne adekvátnosti počtu zdravotníckeho personálu a lôžok, ako aj výšky rôznych výdavkov v zdravotníctve, čo sú vlastne "len" prostriedky na dosiahnutie cieľov. Jeden z najdôležitejších cieľov by mal byť, aby čo najviac občanov SR prežilo čo najviac rokov života v zdraví.

Lekári sa nemenia (v OECD stúpajú). Preco pocet lekarov u nas nestupa ako v OECD? Mame ich dost? Mal by stat viac motivovat lekarov, aby ostavali na SR?

Najvyšší absolútny medziročný nárast počtu zdravotníckych pracovníkov v SR bol sledovaný v roku 2012 práve pri povolaní lekár. Po masívnych odchodoch začiatkom milénia prešiel počet nemocničných lekárov v roku 2005 minimom a odvtedy sa zvýšil až o vyše 21%. Pri porovnaní s OECD je počet lekárov v SR stále mierne nadpriemerný, pri porovnaní s krajinami V3 výrazne nadpriemerný.

Sestry majú opačný trend ako v OECD. Kym v OECD pocet sestier rastie, u nas klesa. Preco? Je to spravny trend? Preco u nas pocet sestier klesa? Mame ich dost? Mal by stat motivovat sestry, aby ich pocet rastol? Ak ano, ako?

Je faktom, že v medzinárodnom porovnaní je na rozdiel od mierne nadpriemerného počtu lekárov počet zdravotných sestier v SR signifikantne podpriemerný. Na 1000 obyvateľov pôsobili v SR v priemere 5,8 sestier v roku 2012, čo bolo výrazne pod priemerom krajín OECD (8,8). Od roku 2000 bol zaznamenaný nárast počtu sestier na jedného obyvateľa vo všetkých krajinách EÚ, s výnimkou Litvy a Slovenska, pričom v SR bol zaznamenaný jasne najväčší prepad – vyše 20% za obdobie rokov 2000-2010.
V roku 2012 bol zaznamenaný najvýraznejší medziročný pokles počtu zdravotníckych pracovníkov práve v povolaní zdravotná sestra.
Jedným z dôvodov poddimenzovaného stavu zdravotných sestier môžu byť i relatívne nízke príjmy sestier. Riešením však nie je plošné zvyšovanie platov, o čom sa momentálne uvažuje, ani zákonom stanovené minimálne mzdové nároky, ale diferenciácia platov umožňujúca riaditeľom nemocníc odmeňovanie podľa kvality odvedenej práce berúc zároveň do ohľadu i finančnú kondíciu tej-ktorej nemocnice či poskytovateľa. Kvôli informačnej asymetrii je však nutné merať výsledky práce, aby mali poskytovatelia motiváciu a možnosť vyhľadávať a odmeňovať tých najlepších, a aby liberalizované odmeňovanie viedlo k lepším platom pre kvalitných pracovníkov a celkovo k lepšiemu zdravotníctvu.

Počet postelí výrazne klesol, aj tak sme nad priemerom. Mame u nas vela posteli? Mal by stat nejak zasadne menit lozka? Kolko percent z dnesnych lozok by sa malo zmenit na chronicke?

Priestor na ďalšiu optimalizáciu lôžkovej starostlivosti na Slovensku pravdepodobne existuje, keďže v medzinárodnom porovnaní máme v SR nadpriemerný počet nemocničných postelí a slovenský zdravotný systém má zároveň aj obrovský potenciál na zlepšenie svojej efektívnosti. Percentom využiteľnosti nemocničných postelí Slovensko tiež výrazne zaostáva za vyspelými krajinami. Treba tiež pripomenúť, že za prvej vlády R. Fica bolo vtedajším ministerstvom zdravotníctva plánované, avšak nerealizované, rušenie až 6500 lôžok, pričom vláda I. Radičovej nezrušila v roku 2011 ani polovicu z tohto počtu.
Nadpriemerný počet je na Slovensku najmä pri akútnych lôžkach. Na druhej strane vykazuje SR výrazné deficity v oblasti starostlivosti o chronických a dlhodobo chorých pacientov, pričom chýbajú tzv. sociálne lôžka.


Dožívame sa o tri roky viac. Je to dost? Co najviac ovplyvnuje rast dlzky dozitia?

Občania SR majú v priemere jeden z najhorších zdravotných stavov spomedzi krajín OECD, a to napriek zlepšeniu v ostatnej dekáde. Jednou z hlavných príčin tohto stavu je relatívne veľký podiel ľudí žijúcich vo výrazne horších životných podmienkach (najmä v rómskych osadách).
Štúdia IFP, ktorá skúmala efektívnosť slovenského zdravotníctva, konštatuje, že v súčasnosti žijú obyvatelia Slovenska kvôli neefektívnosti spolu s Maďarskom o 3 roky kratšie než Česi a o 2 roky menej ako priemer vyspelých krajín.
Počas ostatných dekád zaznamenala väčšina krajín OECD, vrátane Slovenska, značný nárast v očakávanej dĺžke života, avšak SR stále zaostáva. Ešte horšie je to v SR pri pohľade na počet rokov prežitých v dobrom zdravotnom stave (Healthy Life Years). Tu sme úplne na chvoste celej EÚ. Život v zdravom stave je u slovenských mužov a žien takmer o 19 rokov kratší ako vo Švédsku.
Podľa viacerých odborných štúdií má rozhodujúci vplyv na zdravotný stav človeka životný štýl a životospráva, nasledované životným prostredím, genetickými a biologickými faktormi. Vplyv zdravotnej starostlivosti na zdravie človeka sa odhaduje na úrovni 10-20%.


Na zdravotníctvo dávame výrazne viac ako pred 12 rokmi (výdavky na osobu sa viac ako strojnásobili a aj tak sme ešte OECD nedobehli). Davame na zdravotnictvo malo alebo vela penazi? Mal by stat zvysit vydavky na zdravotnictvo? Ak je malo penazi, kde to najviac citit?

Podľa viacerých odborných štúdií by občania SR mali platiť za súčasnú úroveň poskytovanej zdravotnej starostlivosti a zdravia oveľa menej. Alebo opačne, za peniaze, ktoré v súčasnosti SR vynakladá na zdravotníctvo, by jeho občania mali dostať oveľa viac – lepšiu zdravotnú starostlivosť a viac zdravia. Problémom slovenského zdravotníctva teda nemusí byť nedostatok peňazí, určite však ním je ich neúčelné používanie.

V hotovosti platíme pätinu, pred 12 rokmi to bola desatina. Kde vidiet podla vas zvysujuce sa platby v hotovosti? (Kde sa teda viac plati ako pred 12 rokmi?) Je to mozne vysvetlit narastom spotreby liekov a tieto hotovostne platby su teda najma doplatky za ne? Alebo su to aj rozne poplatky u lekarov, uplatky? Je patina dost vysoka suma platieb v hotovosti, alebo by sa mala zvysit?

Za ostatnú dekádu vzrástli na Slovensku výrazne priame platby pacientov (out-of-pocket payments/expenditures) (ako % z celkových výdavkov na zdravotníctvo) a dostali sa z úrovní (SR: 11,7% v roku 2003) pod priemerom OECD (priemer OECD: 19-20%) vysoko nad priemer (SR: okolo 26% v rokoch 2007 či 2010) a doteraz patria medzi najvyššie spomedzi európskych krajín OECD, hoci za najaktuálnejšie známy rok (2012) vykázala SR v štatistikách OECD pokles na úroveň 22,4%, čo možno pravdepodobne prisúdiť zavedeniu ochranného horného limitu na doplatky za lieky pre nízkopríjmových dôchodcov a zdravotne ťažko postihnutých , ako aj zmenám v rámci kategorizácie liekov, v prísnejšom referencovaní cien liekov  a všeobecne v liekovej politike, ktorá začala viac preferovať jednoduchšie a rýchlejšie zavádzanie generík na trh a ich predpisovanie (tzv. generická preskripcia).
Masívny nárast priamych platieb sa nedá pripísať len na vrub „Zajacových 20- a 50-korunáčiek“ z reformných rokov 2003-2004. Tie boli totiž v roku 2006 takmer všetky zrušené, ale vysoká úroveň priamych platieb obyvateľstva zostala aj potom zachovaná. Dôvodom je nekontrolovateľný nárast rôznych polooficiálnych poplatkov v ambulanciách a nemocniciach, ktoré nie sú vôbec, alebo sú len veľmi slabo regulované. Taktiež narástli doplatky pacientov za lieky, ktoré však boli v SR v porovnaní s ostatnými krajinami OECD podpriemerné.

Z odpovedí bolo citované 14.7.2014 v článku denníka SME.


 
 

 
Copyright © 2019 Dôvera | Powered by Cyclone3 XUL CMS