Článok INEKO: Prečo merať kvalitu a efektívnosť slovenských nemocníc

Štúdia uskutočniteľnosti výstavby novej univerzitnej nemocnice v Bratislave potvrdila podľa vyjadrení MZ SR predpoklad o výhodnosti realizácie tohto projektu prostredníctvom verejno-súkromného partnerstva (tzv. PPP-projekt).

Odhliadnuc od faktu, že štúdia uskutočniteľnosti takého veľkého a nákladného projektu zostala zatiaľ pred očami verejnosti utajená, čo je samo o sebe značným problémom, je veľkým otáznikom a dôvodom na ostražitosť, z čoho sa bude súkromným investorom – koncesionárom splácať predpokladaná suma dnešných 250 mil. EUR použitých na výstavbu novej nemocnice. Ak by sme verili tvrdeniam ministerstva, že na výstavbu a prevádzku nebudú potrebné žiadne dodatočné verejné prostriedky, len štandardné financovanie z verejného zdravotného poistenia, potom vychádza (pri predpoklade približne rovnakých verejných zdrojov v zdravotníctve ako doposiaľ), že sa súkromná investícia zaplatí z ušetrených zdrojov. Úspora môže vzniknúť zatvorením starých nemocníc, prepustením lekárov či znížením platov sestričiek a/alebo zvýšením efektívnosti procesov v novej nemocnici. A tu prichádzame ku koreňu problému.

Ako môžeme deklarovať vyššiu efektívnosť novej nemocnice oproti tým starším, keď takmer vôbec nemeriame a nezverejňujeme kvalitu a efektívnosť poskytovanej zdravotnej starostlivosti v slovenských nemocniciach? Keď nemeriame, môžeme sa len dohadovať a slepo veriť. Keď nemeriame, nemôžu uskutočňovať politici dostatočne kvalifikované rozhodnutia, ktoré by boli v prospech spoločnosti. A verejnosť nemôže zasa kontrolovať politikov, keďže nie je informovaná. Aj preto je dôležité merať.

V každej oblasti, kde panuje vysoká informačná asymetria, a zdravotníctvo takou oblasťou nesporne je, platia zákony ponuky a dopytu len obmedzene, čo prináša so sebou vysoké riziko neefektívneho použitia obmedzených zdrojov, t.j. plytvanie, resp. nevyužívanie kapacít, potenciálu. Riešením je v takom prípade zvyšovanie transparentnosti. Informovaná verejnosť si bude vedieť kvalifikovanejšie vybrať poskytovateľa, čím na nich vytvorí väčší tlak na zvyšovanie kvality a efektívnosti. Zvyšovanie transparentnosti zverejňovaním relevantných informácií o kvalite a efektívnosti poskytovanej zdravotnej starostlivosti je jedným z kľúčových predpokladov na to, aby pacienti dostávali najlepšiu starostlivosť za najlepšiu cenu, a aby sa tak zvyšovala celková úroveň kvality slovenského zdravotníctva. Meranie je etické, lebo umožňuje efektívnejšie znižovať náklady obetovaných príležitostí, a teda zvyšuje počet pacientov, ktorým zdravotníctvo pomôže pri obmedzených zdrojoch. A o to by malo ísť každému, komu ide o verejné dobro.

Naše legislatívne prostredie pritom počíta s meraním a zverejňovaním kvality a efektívnosti poskytovateľov. Zajacov reformný zákon o zdravotných poisťovniach hovorí, že poisťovne sú povinné zverejňovať indikátory kvality a efektívnosti, ktoré slúžia na hodnotenie vybratých oblastí poskytovania zdravotnej starostlivosti, a na základe nich vytvárať poradie poskytovateľov podľa ich úspešnosti. Aj Národné programy reforiem SR deklarujú pravidelne od roku 2010, že vláda bude podporovať zvyšovanie kvality v zdravotníctve prostredníctvom zavedenia zrozumiteľného systému merania kvality, pričom hodnoty indikátorov kvality poskytovateľov zdravotnej starostlivosti budú nastavené tak, aby na rozdiel od súčasného stavu skutočne a zmysluplne diferencovali poskytovateľov. Hodnoty indikátorov, ako aj rebríčky kvality poskytovateľov zdravotnej starostlivosti mali byť podľa plánov našich vlád zverejňované minimálne raz ročne v užívateľsky prijateľnej podobe s cieľom zvýšiť informovanosť pacientov. Podobne sa malo postupovať aj pri čakacích lehotách na plánované operácie, kde mali poisťovne údaje o nich povinne zverejňovať podľa jednotlivých poskytovateľov, čím by sa umožnila ich porovnateľnosť.

Avšak aká je realita? Na Slovensku zatiaľ neexistuje jeden komplexný a súčasne užívateľsky priateľský portál pre hodnotenie kvality a efektívnosti jednotlivých poskytovateľov, ktorý by využíval agregované dáta za všetky zdravotné poisťovne. Poistenci tak nemajú možnosť pozrieť si na jednom mieste a prehľadným spôsobom, ako poskytovatelia plnia jednotlivé parametre kvality, ani si ich jednoducho porovnať a prípadne sledovať medziročné zmeny či trendy. Podobné platí aj pre čakacie lehoty. Navyše mäkko nastavené kritériá pre vyhodnotenie indikátorov kvality nedovoľujú výraznejšiu diferenciáciu poskytovateľov vo výsledkoch. Informácia, že takmer 98% poskytovateľov dosiahlo tzv. štandardnú úroveň, je pre pacienta takmer nepoužiteľná. Zoznam „štátnych“ indikátorov kvality a efektívnosti je nedostatočný pre objektívne hodnotenie jednotlivých poskytovateľov, pričom viaceré vykazované dáta (napr. o dekubitoch či nozokomiálnych nákazách) sú už na prvý pohľad na míle vzdialené od reality panujúcej v slovenských nemocniciach. Indikátory kvality sa nezverejňujú na úrovni nemocničných oddelení, čo by bolo pre rozhodujúceho sa pacienta väčším prínosom.

V inštitúte INEKO máme ambíciu pomáhať postupne odstraňovať tieto negatíva, a preto sme si predsavzali vytvoriť užívateľsky priateľský a zároveň komplexný portál prinášajúci prehľad o dosahovaných parametroch kvality a efektívnosti poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Jeho úspech bude do značnej miery ovplyvnený jednak existenciou kvalitných relevantných dát, ako aj ochotou štátu, poisťovní a poskytovateľov ich poskytovať verejnosti. Budeme radi, ak nám v tom pomôžete.


Dušan Zachar, analytik INEKO


Článok bol publikovaný 26.6.2014 v Zdravotníckych novinách.


 
 

 
Copyright © 2019 Dôvera | Powered by Cyclone3 XUL CMS