O používaní eurofondov v zdravotníctve

Ján Krempaský, denník SME:
Predpokladám, že ste si všimli blog TIS o zdravotníckych eurofondoch. Zaujímavé mi prišlo hlavne zistenie, že eurofondy nešli veľmi do "zdravotne najslabších" regiónov (podľa HPI Health Indexu - fair / poor)

Preto mám na Vás dve otázky:
Čím si vysvetľujete, že schválené projekty obchádzajú zdravotne "slabé" okresy? Predpokladám, že na to vplýva viac faktorov. Pokojne môžete uviesť všetky, ktoré na to podľa Vás vplývajú.

Dušan Zachar, INEKO:
Je mozne, ze je v tychto regionoch aj objektivne mensi pocet
zdravotnickych zariadeni vhodnych byt prijemcom eurofondov v ramci
schvaleneho operacneho programu. Je fakt, ze mnohe zariadenia zo
zdravotne "slabych" okresov patria zaroven aj do najchudobnejsich
regionov Slovenska, a preto je mozne, ze mnohe z nich nenasli dostatocne
kapacity ci zdroje na vymyslenie a vypracovanie projektov pre eurofondy,
ktore navyse nemuseli byt schvalene.


Čo, aké opatrenia by pomohli, aby peniaze z eurofondov prúdili aj/najmä do tých okresov, ktoré sú zdravotne najslabšie?

Pravdepodobne zmena nastavenia priorit vlady v ramci nastavovania
operacnych programov tak, aby podmienky na cerpanie eurofondov
neumoznovali podporovat "vsehochut", ale hlavne take oblasti, kde je
prinos pre zlepsenie zdravotneho stavu obyvatelstva najvacsi.
A mohlo by sa zacat diskutovat aj o hladani moznosti ako eurofondami
podporit napriklad aj mzdy ludi pracujucich v zdravotnictve, kedze tento
rezort, podobne ako skolstvo, stoji a pada na kvalitnom personale, ktory
ma obrovsky potencial na to, aby klucovym sposobom pozitivne ovplyvnil
oblasti, kde nas topanka najviac tlaci.



Z odpovedí nebolo citované 19.3.2014 v článku denníka SME.

 
 

 
Copyright © 2024 Dôvera | Powered by Cyclone3 XUL CMS