O hospodárení štátnych nemocníc a exekúciách

Mária Hunková, Hospodárske noviny:
Vyziadala som si najnovsie udaje, ako hospodaria statne nemocnice. Z cisel, ktore mi zaslalo MZ SR (k junu 2013) vyplyva, ze stale nie su schopne splacat svoje zavazky (zavazky po lehote splatnosti vsetkych nemocnic 189 466 389 eur) a ich dlh sa zvysuje. Okrem toho su na 4 statne nemocnice (UNB, KE, PO, TT) vedene exekucie dokopy na sumu necelych 600 000 eur. V tejto suvislosti mam otazky:

Co podla Vas sposobuje neschopnost statnych nemocnic splacat svoje zavazky?

Dušan Zachar, INEKO:
Štátne nemocnice nesplácajú svoje záväzky, lebo v nich chýbajú správne motivácie. Politicky nominovaní riaditelia nemocníc s krátkou životnosťou, chýbajúce tvrdé rozpočtové pravidlá pre hospodárenie nemocníc, nehospodárne nákupy, neustále oddlžovania zo strany štátu, legislatíva nútiaca vykonávať zdravotné výkony aj bez ich finančného krytia, zdrojmi nekryté zvyšovania platov lekárov, obrovský štátny vplyv na zdravotníctvo a s tým súvisiace odmietanie privatizácie nemocníc, zabetónovanie štátnych nemocníc v koncovej sieti - to všetko má výrazný vplyv na zlé hospodárenie štátnych nemocníc.

Ako sa mozu doktnut exekucie hospodarenia nemocnic a pacientov?

Exekúcie, štandardný ekonomický nástroj na ochranu práv veriteľov, majú potenciál vytvoriť na nemocnice potrebný tlak na zlepšovanie hospodárenia, čo môže byť zo stredno- a dlhodobého pohľadu prospešné pre všetkých - veriteľov, nemocnice aj pacientov. Ak však nemocnice nezmenia pri exekučných hrozbách svoje hospodárenie, môže to, najmä pri menších nemocniciach znamenať zhoršenie kvality a rozsahu poskytovanej zdravotnej starostlivosti, alebo aj ich zánik.

Ake opatrenia navrhujete, aby sa statne nemocnice prestali zadlzovat?

V štátnych nemocniciach je nutné zavádzať tvrdé rozpočtové pravidlá pre ich hospodárenie, začať merať a zverejňovať ich kvalitu a efektívnosť a podľa toho ich odmeňovať, transformovať ich z príspevkových organizácií na akciové spoločnosti a umožniť i transparentný vstup súkromného kapitálu do nich, zrušiť zákonom definované minimálne mzdové nároky lekárov, presnejšie definovať, vrátane časovej dostupnosti, a prípadne aj zúžiť základný balík zdravotnej starostlivosti financovaný z povinného verejného zdravotného poistenia, vytvoriť lepšie podmienky na dobrovoľné pripoistenie, zaviesť paušálne regulačné poplatky pri návšteve lekára či hospitalizácii a pod.

Ako si vysvetlujete, ze svoj celkovy hospodarsky vysledok k polroku 2013 statne nemocnice podla udajov MZ SR zlepsili, no v pripade zavazkov po lehote splatnosti sa situacia naopak zhorsuje?

Veľkým problémom údajov o hospodárení a zadlženosti štátnych nemocníc je, že sa na ne nedá úplne spoľahnúť, keďže netransformované štátne nemocnice nemajú ako príspevkové organizácie povinnosť viesť transparentné účtovníctvo podľa štandardných pravidiel a nemusia sa každoročne podrobovať nezávislému auditu.
Komentovať priebežné výsledky je taktiež veľmi ošemetné, nakoľko môžu byť relatívne ľahko ovplyvnené rôznymi optimalizačnými účtovnými operáciami, jednorazovými príjmami, načasovaným rozpustením rezerv a pod. 

Z odpovedí bolo citované 21.8.2013 v článku Hospodárskych novín, v rozhovore na portáli hnonline.sk a 2.9.2013 v článku Hospodárskych novín.


 
 

 
Copyright © 2019 Dôvera | Powered by Cyclone3 XUL CMS