O výstavbe novej univerzitnej nemocnice v Bratislave cez PPP-projekt

Daniela Krajanová, denník SME:
Píšeme článok ohľadom plánov vlády postaviť PPP nemocnicu.  Zaujímal by nás Váš názor na to, či je dobrý nápad stavať novú PPP nemocnicu a nedostavať Rázsochy. Ak áno, za akých okolností, a na čo by si mal dať štát pozor? Neviem, ako je to aktuálne so započítavaním takéhoto PPP do dlhu a či je veľká šanca, aby to v tomto prípade naozaj aj tak dopadlo. V zásade ide o to, či je cesta, ktorú si vybrala vláda, správna. Vláda v zásade o tejto problematike nateraz hovorí nasledovné:


Spôsob financovania výstavby novej nemocnice

Ako už bolo uvedené vyššie, existuje viacero možností financovania výstavby nemocnice - využitie štátnych finančných aktív, štátneho rozpočtu, štrukturálnych fondov Európskej únie alebo využitie formy verejno-súkromného partnerstva (PPP projekt).

Vzhľadom na súčasnú ekonomickú situáciu a hospodárske prognózy do budúcna nie je realistické očakávať zabezpečenie financovania výstavby nových zdravotníckych zariadení v plnom rozsahu z prostriedkov štátneho rozpočtu alebo štátnych finančných aktív.

Verejno-súkromné partnerstvo v zdravotníctve môže mať rôznorodý obsah. Na jednej strane je spoločný podnik – výhodou je existujúca právna úprava obchodného zákonníka a akciových spoločností. Ďalšou výhodou je možnosť pružnej kontroly zo strany štátu prostredníctvom výkonu akcionárskych práv.

Na opačnej strane stojí realizácia hlavných aj servisných činností nemocnice súkromným investorom s dlhodobou garanciou štátu formou kontraktu so Všeobecnou zdravotnou poisťovňou, a.s. Výhodou sú nulové nároky na kapitál zo strany štátu.

Možné alternatívy partnerstva verejného a súkromného sektora sú uvedené v nasledujúcej tabuľke:

1.      Spoločný podnik

    2.Verejné zdravotné služby, súkromné servisné služby

          3. Súkromne realizované všetky činnosti na základe verejnej objednávky

·         spoločný podnik štátu a súkromného investora

·         vopred dohodnutým pomerom sa podieľajú na:

o   nákladoch na výstavbu nemocnice

o   prevádzke nemocnice

o   výnosoch a nákladoch nemocnice

o   rizikách projektu

·         náročné na presné rozdelenie rolí, benefitov a rizík

·         vysoká časová náročnosť

·         nízka výsledná efektívnosť

·         nároky na štátny rozpočet

 

·         štát zabezpečuje poskytovanie zdravotnej starostlivosti

·         súkromný sektor zabezpečuje podporné činnosti

·         požiadavky na nemocnicu definuje štát

·         výstavbu zabezpečuje štát, kofinancuje súkromný sektor

·         náročné na presné rozdelenie rolí, benefitov a rizík

·         vysoká časová náročnosť

·         nároky na štátny rozpočet

 

·         investičná výstavba a technologické vybavenie zo súkromných zdrojov

·         dlhodobé zmluvy so zdravotnými poisťovňami

·         súkromný investor zabezpečuje prevádzku nemocnice

·         štát zabezpečí dlhodobú zmluvu so zdravotnou poisťovňou

·         štát zabezpečí v spolupráci s investorom ukončenie prevádzky existujúcich nemocníc

·         priamy nulový dopad na štátny rozpočet (môže byť sekundárne pozitívny – negenerovanie prevádzkových strát univerzitnej nemocnice v Bratislave)

·         nízka časová náročnosť


Nakoľko sa v súčasnosti nepredpokladá možnosť štátneho financovania výstavby mimo existujúceho rozpočtu verejného zdravotného poistenia, ministerstvo zdravotníctva sa prikláňa k súkromne realizovaným činnostiam na základe verejnej objednávky.

Forma financovania výstavby nových nemocníc prostredníctvom verejno-súkromného partnerstva je často využívaná aj v zahraničí. Každoročne je formou PPP vybudovaných niekoľko desiatok zdravotníckych zariadení, od špecializovaných ambulancií, diagnostických centier až po univerzitné nemocnice, napr. Karolinskauniversityhospital v Štokholme, McgillUniversityHealth Centre v Montreale, SunshineCoastUniversityHospital v Brisbane alebo CoxaHospital v Tampere.

Eurostat rozhodol o tom, aké kontrakty typu PPP budú a aké nebudú započítané do dlhu verejnej správy. Pravidlá Eurostatu by mali byť rozpracované tak, aby bolo na národnej úrovni možné rozlíšiť, či sa PPP budú započítavať do dlhu verejnej správy a budú teda podliehať limitom Maastrichtských kritérií, alebo či budú považované za mimobilančné položky z hľadiska verejného sektora. Toto rozhodnutie je zásadné ako pre schopnosť fiškálne dlhodobo riadiť výšku dlhu verejnej správy, tak aj výšku deficitu verejnej správy.[1]

Zásadné rozhodnutie Eurostatu spočíva v tom, že odporúča aktíva týkajúce sa PPP klasifikovať ako nevládne aktíva, a z toho dôvodu zaznamenať tieto aktíva pre vládu podsúvahovo, a to v takom prípade, že budú splnené obe nasledovné podmienky: 1. súkromný partner nesie riziko výstavby 2. súkromný partner nesie minimálne jedno z rizík – riziko dostupnosti alebo riziko dopytu.

Tieto riziká definoval Eurostat nasledovne:                                                             

Riziko výstavby: je riziko vznikajúce pri výstavbe aktíva, a to najmä dodanie stavby, nerešpektovanie definovaných parametrov, riziko dodatočných nákladov, technických závad a negatívnych dopadov na okolie.
Riziko dostupnosti:
je riziko, že výstupy nebudú dodané v množstve alebo kvalite, ktorá bola dohodnutá.
Riziko dopytu: je riziko, že aktívum nebude využívané tak, ako predpokladal projekt.

Realizácia navrhovaného projektu vo vyššie popísanej schéme predpokladá splnenie kritérií stanovených Eurostatom pre posudzovanie vo vzťahu k dlhu verejnej správy.


Peter Goliaš, INEKO:
Akonahle by buduce prijmy nemocnice mali garantovat zdravotne poistovne, mal by byt projekt zahrnuty do verejnej bilancie a teda aj do verejneho dlhu. Ak by sa tak nestalo, islo by len o skryte zadlzovanie krajiny. Vlada by kazdopadne mala zostavit a uverejnit analyzu, v ktorej by vycislila, ci je vyhodne stavat novu nemocnicu alebo prevadzkovat tie sucasne, a v ktorych by tiez porovnala financne naklady aj vynosy kazdej alternativy.

Mimochodom, garantovanie prijmov nemocnice na zaklade dlhodobych kontraktov by bolo v rozpore s cielom posilnovat sutaz medzi poskytovatelmi a zvysovat ich kvalitu aj efektivnost. Poskytovatelia by totiz mali dostavat peniaze podla toho, aki su efektivni a nie podla toho, aky maju dlhodoby kontrakt, resp. ake maju vztahy s poistovnami alebo s politikmi.


Vyjadrenie bolo písané 28.6.2013 pre denník SME.



[1]Prístup k riadeniu rizík v PPP projektoch, Ministerstvo financií Slovenskej republiky, 2008





 
 

 
Copyright © 2019 Dôvera | Powered by Cyclone3 XUL CMS