O nízkej ochote ľudí nahlasovať korupciu v zdravotníctve

Jana Čunderlíková, tlačová agentúra SITA:
Prečo len veľmi málo ľudí je ochotných nahlasovať korupciu v zdravotníctve. Na protikorupčnú linku MZ SR od jej zriadenia v roku 2010 prijali len 93 podnetov, z čoho 6 bolo opodstatnených. Nie je to príliš nizky pocet vzhladom na to, ze mnoho ludi o tom, ze dali alebo od nich boli vyzadovany uplatok od lekara, hovori medzi znamymi bezne?
Preco korupciu ludia podla Vas nechcú riesit nielen slovami, ale aj skutkami?
Problem je aj s tym, ze ked uz nieco ludia nahlasia, chcu zostat v anonymite.
Co z Vasho pohladu mozno urobit preto, aby ludia-pacienti v tomto smere boli viac smelsi, uvedomelejsi?

Dušan Zachar, INEKO:
Príčin, prečo ľudia nenahlasujú úradom protiprávne korupčné konania, je viacero. Medzi najhlavnejšie patrí určite nedôvera ľudí, že ich podnet by sa rýchlo, nestranne a aj s vyvodením sankcií a zodpovednosti vyriešil. Doterajšia činnosť slovenských kontrolných a vyšetrujúcich orgánov a súdov totižto túto nedôveru neznižuje, skôr naopak. Chýbajú pozitívne príklady odsúdenia veľkých korupčníkov, hoci veľká korupcia v slovenskom zdravotníctve bezpochyby je. Doposiaľ chýbala na Slovensku tiež dostatočná právna ochrana osôb nahlasujúcich korupciu, tzv. whistleblower-ov.

Systémovým opatrením ako znižovať korupciu v slovenskom zdravotníctve je však postupné znižovanie vplyvu štátu v tomto sektore. Štát by sa mal sústrediť najmä na určovanie regulačných pravidiel a dozornú činnosť v zdravotníctve.

Komentár bol zverejnený 15.4.2013 v správe tlačovej agentúry SITA.


 
 

 
Copyright © 2019 Dôvera | Powered by Cyclone3 XUL CMS