O obmedzení doby splatnosti faktúr na 60 dní

Jana Čunderlíková, tlačová agentúra SITA:
Od februára sa obmedzuje splatnoť faktúr v dodávateľsko-odberateľských vzťahoch na 30 dní, v rámci zdravotníctva to bude 60 dní. Pred časom dodávatelia zdravotníckych pomôcok upozornili na to, že štátne nemocnice platia za tovar v priemere za 200 dní, neštátne až za 493 dní.
Je podľa Vás v sektore akým je zdravotníctvo, kde sa nakupujú lieky, pomôcky a prístroje v značných hodnotách, dostatočných 60 dní za splatenie faktúry?
Aký účinok bude mať podľa Vás obmedzenie splatnosti faktúr na zdravotnícke zariadenia?
Môžeme očakávať, že sa platobná disciplína nemocníc zlepší?

Dušan Zachar, INEKO:
Pre zdravú ekonomiku a spoločnosť je určite prínosom, keď si obchodní partneri načas plnia svoje záväzky. Najlepším riešením, ako to dosiahnuť, je popri budovaní dobrej morálky a etiky v podnikaní a v spoločnosti efektívna vymáhateľnosť práva. Bez nezávislého a rýchleho fungovania súdnictva však zákonodarcom nariadené obmedzenie v dĺžke splatnosti faktúr veľmi nepomôže. Navyše sa zmluvné strany môžu dohodnúť na dlhšej lehote splatnosti, ak takáto dohoda nie je v hrubom nepomere k právam a povinnostiam vyplývajúcim zo záväzkového vzťahu pre veriteľa, čiže musí pre ňu existovať spravodlivý dôvod. Takže predpokladám, že v zdravotníctve nepríde k zásadnejšiemu zlepšeniu finančnej disciplíny a dodávatelia si budú s nemocnicami naďalej dohadovať splátkové kalendáre, doručovať faktúry v neskoršom termíne a zmluvne predlžovať lehotu splatnosti, aby sa vyhli 60-dňovému limitu na uhradenie faktúry. Pri dnešnom stave nášho súdnictva je pre veriteľov štátnych nemocníc totižto väčšinou výhodnejšie čakať na zaplatenie faktúr aj 200 dní, nakoľko súdnou cestou by čakali oveľa dlhšie a stálo by ich to veľa peňazí. 

Písané 1.2.2013 pre tlačovú agentúru SITA.