INEKO: Hodnotenie prvých 100 dní ministra zdravotníctva M. Krajčího

Prvých sto dní ministra zdravotníctva ovplyvnila jednoznačne v najväčšom rozsahu hrozba pandémie koronavírusu. Pri preberaní vlády nebolo Slovensko pripravené zvládnuť krízovú situáciu v zdravotníctve. Ani z materiálneho, ani z procesného hľadiska. Preto bolo nevyhnutné vrhnúť všetky sily v rezorte na to, aby sme sa na šírenie koronavírusu pripravili v krátkosti času čo možno najlepšie.

Myslím si, že opatrenia prijaté v nemocniciach boli logické a správne a vychádzali z poznania platného v tej dobe. Nikto nevedel, ako sa pandémia bude šíriť na Slovensku. Rýchlosťou prijatia širokospektrálnych protiepidemických opatrení aj mimo nemocníc a rezortu zdravotníctva sme získali drahocenný čas na prípravu.  Ukázalo sa, že rýchlosť zavedenia týchto opatrení spolu s disciplinovanosťou obyvateľstva bola jedným z dôležitých faktorov výrazne obmedzeného šírenia koronavírusu a úspechu Slovenska v boji s pandémiou. Zároveň treba priznať, že koronavírus, chvalabohu, nepreveril, či prijaté opatrenia boli dostatočné a správne nastavené a či by si kapacita a procesy slovenského zdravotníctva poradili s výraznejším šírením vírusu.

Štátna karanténa by mala byť od pondelka minulosťou. Ľudí bude ...

Foto: TASR/Michal Svitok

V súvislosti s koronakrízou by som ocenil snahu ministra, ktorý sa prihovoril za diferencované odmeňovanie poskytovateľov zdravotnej starostlivosti v závislosti od toho, či v čase krízy boli pacientom plnohodnotne k dispozícii. Vedľajším pozitívnym efektom koronakrízy bolo poznanie, že mnohé problémy sa dajú riešiť telemedicínou, bez nutnosti osobnej návštevy lekára.

Úvodných sto dní bolo charakteristických aj naštartovaním relatívne rýchlych a rozsiahlych personálnych zmien v rezorte. Celý proces hodnotím ako veľmi rozpačitý. Komunikácia dôvodov na zmeny, ako aj transparentnosť výberových konaní zatiaľ zlyháva. Minister len veľmi všeobecne pomenovával dôvody odvolaní, preto si nevieme urobiť dostatočne informovaný názor na to, či dôvody boli skutočne relevantné. Nevylučujem to, ale ako verejnosť nemáme dostatok informácií. Ministerstvo by malo túto informačnú asymetriu odstraňovať a aktívne tiež komunikovať, na základe akých kritérií chce posudzovať (ne)úspešnosť jednotlivých nominantov. Aj tých nastupujúcich. Aby sme poznali očakávania a vedeli kontrolovať ich (ne)napĺňanie. V opačnom prípade totižto hrozí, že ak minister bude všetko odôvodňovať len tým, že stratil dôveru, môže sa stať, že po čase stratí on dôveru verejnosti v transparentnosť jeho konania a rozhodovania.

Ukážkou toho, ako by nemal vyzerať proces výberu odborníkov na vedúce pozície z hľadiska transparentnosti, bolo výberové konanie na šéfa a členov prdstavenstva VšZP. Pozitívom bolo, že sa ho zúčastnilo nebývalo veľké množstvo uchádzačov, čo možno dávalo signál, že prostredie nadobudlo dojem, že výber nie je dopredu dohodnutý a má zmysel sa o posty uchádzať, hoci podľa nedávno medializovaných informácií meno nového generálneho riaditeľa údajne kolovalo v kuloároch už pred začatím výberového konania. Veľkým negatívom je to, že o procese a kvalite výberu nevieme v podstate oficiálne nič. Poznáme len víťazov a nič viac. Oficiálne nevieme, kto bol vo výberovej komisii, ako boli posudzované kritériá, nepoznáme hodnotenie komisie, mená všetkých kandidujúcich, spolu s ich životopisom a referenciami, aký mali projekt rozvoja VšZP, ako sa prezentovali a pod. Bola to nevyužitá šanca.

Veľmi negatívne vnímam odchody ministerských analytikov z Inštitútu zdravotnej politiky (IZP).  Trochu nadnesene by som to prirovnal k zbavovaniu sa rodinného striebra. IZP mal výsledky, za porovnávanie cien pri nákupoch bol ocenený aj Úradníckym činom roka a priniesol na ministertvo zdravotníctva výrazný kvalitatívny posun pri dátovej otvorenosti a analýzach, ktoré boli politikom k dispozícii pre ich rozhodovanie.

Pod rúškom protikoronových zákonov prijala vláda v skrátenom legislatívnom konaní rozšírenie a predĺženie uplatňovania výnimky na tzv. fixný doplatok za lieky. Preddĺženie výnimky bude znamenať, že originálne drahšie lieky si udržia svoj vysoký trhový podiel a lacnejší generickí či biosimilárni konkurenti sa budú na trhu presadzovať ťažšie. Utlmená tak zostane transparentná cenová súťaž, ktorej dôsledkom by boli úspory pre verejné zdravotné poistenie rádovo v desiatkach miliónov eur.


Dušan Zachar, analytik INEKO

Písané 19.6.2020 pre tlačovú agentúru TASR.


 
 

 
Copyright © 2024 Dôvera | Powered by Cyclone3 XUL CMS