Odpočet plnenia sľubov po dvoch rokoch vlády

INEKO, 22. júla 2008

(pozri tiež prednášku analytika INEKO Petra Goliaša, ktorú prezentoval 22.10.2008 na konferencii „Farmaceutický trh – čo ovplyvňuje spotrebu liekov“ organizovanej spoločnosťou Symsite Research)

Tento dokument vznikol ako súčasť projektu Sľuby a lamentácie - čo politici sľúbili a čo z toho plnia. Cieľom projektu je poskytnúť verejnosti obraz o napĺňaní pred- a povolebných sľubov vládnych strán a predstaviteľov vlády a tým prispieť k tomu, aby každé budúce voľby na Slovensku boli menej o populizme (t.j. hlásaní populárnych no nereálnych, či pre krajinu škodlivých sľubov) a viac o hľadaní skutočných riešení problémov.

Úvod

V polovici volebného obdobia vláda v zdravotníctve plní najmä pre krajinu horšie sľuby a neplní tie najužitočnejšie. Vláda napríklad doteraz nevytvorila fond na financovanie náročných zdravotných výkonov, nezjednodušila zúčtovanie zdravotných odvodov, nepodporuje nepovinné zdravotné poistenie, zanedbáva prevenciu, nedarí sa jej zvyšovať kvalitu a efektivitu v zdravotníctve a bezúspešne bojuje so zadlžovaním nemocníc.

Naproti tomu, medzi splnené pred- ako aj povolebné sľuby patrí napríklad zrušenie poplatkov za návštevu lekára a nemocnice, obmedzenie použitia zisku zdravotných poisťovní, alebo zastavenie privatizácie. Všetky tieto sľuby majú podľa ankety INEKO záporný prínos pre spoločnosť. Ich plnením tak dochádza k poškodzovaniu krajiny.

Napríklad zrušenie poplatkov v zdravotníctve zhodnotilo v máji 2007 v ankete INEKO 26 najmä ekonomických expertov zápornou známkou -2,4 (na škále -3 až +3). Poplatky totiž pomáhali znížiť nadmerný dopyt a tým riešiť rozpor medzi obmedzenými verejnými zdrojmi na financovanie zdravotníctva a neobmedzeným dopytom ľudí po zdraví. Podľa viacerých účastníkov ankety, zrušenie poplatkov posilňuje ilúziu bezplatného zdravotníctva, čím prispieva k nárastu spotreby aj dlhu. Relatívne nízke poplatky mali len symbolický význam a neohrozovali sociálnu situáciu väčšiny občanov. Vláda ich preto mala ponechať a pomôcť sociálne najslabším ľuďom vyrovnať sa s nimi.

Podľa odborníkov je chybou aj tlak na návrat zdravotných poisťovní k verejnoprávnemu charakteru a na zrušenie ich zisku. Ako verejnoprávne inštitúcie sa totiž poisťovne v minulosti zadlžovali a viedli pochybné účtovníctvo. Zisk vytváraný v konkurenčnom prostredí by ich naproti tomu mal motivovať k efektívnosti. Aj neziskové aktivity, resp. regulácia zisku však majú v zdravotníctve svoje miesto. Podľa názoru INEKO by sa preto vláda mala sústrediť na rozdelenie diagnóz na také, pri ktorých je možné a žiaduce tvoriť zisk (predovšetkým ľahké a bežne sa vyskytujúce diagnózy) a tie ostatné financovať na neziskovom princípe. Plošné riešenie je chybou.

Za úspech názorovej opozície možno označiť, že vláda doteraz nepresadila sľubovanú centralizáciu a zoštátnenie zdravotného poistenia. Rezort zdravotníctva sa pritom o to pokúšal, keď navrhoval vrátiť verejnoprávny charakter Všeobecnej zdravotnej poisťovni a Spoločnej zdravotnej poisťovni, presunúť poistencov štátu do štátnych poisťovní, alebo priamo zlikvidovať a vyvlastniť súkromné poisťovne. V realite ostáva pluralita zachovaná a všetky zdravotné poisťovne sú naďalej akciovými spoločnosťami. Presadiť sa však podarilo obmedzenie použitia ich zisku. Zisk vytvorený od roku 2008 už totiž akcionári poisťovní nemôžu použiť podľa vlastného rozhodnutia, ale len na úhrady za poskytovanie zdravotnej starostlivosti.

Z pozitívne hodnotených sľubov sa po dvoch rokoch vláde čiastočne darí rušiť nemocničné lôžka. Prispieva k tomu diferencovaný prístup Všeobecnej zdravotnej poisťovne pri uzatváraní zmlúv s nemocnicami, z ktorých viacerým hrozí v dôsledku zníženia platieb zánik. Podľa názoru INEKO je však nedostatkom, že tento prístup nie je dostatočne transparentný a diskriminuje súkromné nemocnice. Výsledkom tak môže byť zníženie efektívnosti a tiež kvality poskytovanej starostlivosti.

Čiastočne splnené sú aj sľuby o zvýšení toku peňazí do zdravotníctva a raste platov. Vláda totiž nezvýšila platby za poistencov štátu zo 4% priemernej mzdy na sľubovaných 5% hneď od roku 2007, ale len na priemerných 4,33% v roku 2007 a 4,5% v roku 2008. Vďaka rastu zamestnanosti a miezd však verejné zdroje v zdravotníctve rýchlo rastú. V roku 2008 po prvý raz prekračujú 100 miliárd Sk, čo je viac ako 5% HDP. To sa prejavuje aj v rekordnom raste platov, ktoré v roku 2007 stúpli v sektore zdravotníctva a sociálnej pomoci o 15,6 percenta, čo bolo najrýchlejšie v celej ekonomike.

Účastníci ankety INEKO súhlasili s potrebou zvýšiť tok peňazí do zdravotníctva, keďže Slovensko patrí medzi krajiny OECD s najnižším podielom financovania zdravotníctva na HDP. Ako však upozorňujú, súčasne so zvýšením zdrojov by vláda mala zastaviť rast dlhu a neefektívne míňanie. Samotné ministerstvo zdravotníctva pritom v správe o vývoji dlhu priznalo, že rýchly rast platov je najmä v zdravotníckych zariadeniach v pôsobnosti ministerstva bez finančného krytia. Realitou je tak nárast dlhu práve v štátnych nemocniciach, ktoré zvyšovali platy najviac. Tri etapy zvyšovania platov od mája 2006 si v nich vyžiadali 3,55 miliardy korún, ich dlh pritom vzrástol od volieb v roku 2006 do konca roku 2007 o tri miliardy korún.

Tabuľka: Odpočet plnenia sľubov v zdravotníctve po dvoch rokoch vlády


Sľub Prínos pre spoločnosť (-3; 3) Miera plnenia (0%; 100%)
1 Zrušenie poplatkov v zdravotníctve (20 Sk za návštevu lekára a 50 Sk za deň v nemocnici) -2,4 100%
2 Vrátiť zdravotným poisťovniam verejnoprávny charakter, aby netvorili zisk -2,4 40%
3 Centralizácia a zoštátnenie zdravotného poistenia -2 0%
4 Zastavenie privatizácie, resp. neprivatizácia v zdravotníctve -2 95%
5 Obmedzenie nákladov zdravotných poisťovní znížením správneho fondu 0 100%
6 Bezplatné lieky pre deti do 5 rokov a dôchodcov nad 70 rokov 0 0%
7 Kúpeľná liečba pre chudobnejších a deti 0 40%
8 Viac peňazí do zdravotníctva, vyššie platy (vrátane zvýšenia platieb štátu zo 4% na 5% priemernej mzdy od roku 2007) 1 50%
9 Úspory v zdravotníctve, zrušenie 6-tisíc nemocničných lôžok 1,2 40%
10 Zrušenie súčasnej podoby zúčtovania zdravotného poistného 1,2 5%
11 Vytvorenie fondu na financovanie náročných zdravotných výkonov 1,5 0%
12 Limitovaná solidarita v zdravotníctve 1,5 0%
13 Nezvyšovanie, resp. zníženie zdravotných odvodov 2 80%
14 Zabezpečenie vhodných liekov za primeranú cenu 2 75%
15 Zvyšovanie kvality a efektivity v zdravotníctve 2,2 25%
16 Podpora nepovinného zdravotného poistenia 2,5 0%
17 Dôraz na prevenciu v zdravotníctve 2,5 0%
18 Zastavenie zadlžovania nemocníc 3 0%


Priemer: 36%

Poznámky:

Zoznam obsahuje predvolebné aj povolebné sľuby predstaviteľov súčasnej vlády.

Prínos pre spoločnosť známkovali analytici INEKO ako aj 26 najmä ekonomických expertov, kým plnenie sľubov hodnotili len odborníci INEKO.

 
 

 
Copyright © 2019 Dôvera | Powered by Cyclone3 XUL CMS