Zatiaľ čo v EÚ výdavky na zdravotníctvo per capita prvýkrát od roku 1975 klesli, na Slovensku rekordne stúpajú.

Negatívom práce lekára pre viacerých zamestnávateľov naraz môže byť zneužívanie takéhoto stavu na vyberanie si hrozienok (rozumej priamych platieb od pacientov a/alebo poisťovňami dobre hradených jednoduchých výkonov) pri liečbe pacienta v súkromnej praxi a zároveň uskutočňovanie komplikovaných, drahých a často stratových súvisiacich vyšetrení či zákrokov toho istého pacienta s tou istou diagnózou vo verejnej nemocnici, kde dotyčný lekár tiež pôsobí.

Pacientom môže hroziť dlhšie čakanie na niektoré plánované operácie, ak by monopolná VšZP manažovala starostlivosť o pacienta, ako aj úhrady za poskytovanú zdravotnú starostlivosť menej efektívnym spôsobom, ako to robí teraz, resp., ako to robia súkromné poisťovne, čo predstavuje veľké a reálne riziko. To môže mať potom v konečnom dôsledku v dlhšom časovom horizonte za následok menej peňazí pre poskytovateľov.

Najvážnejším problémom slovenského verejného sektora ústavných zdravotníckych zariadení je hospodárenie a činnosť veľkých štátnych fakultných nemocníc, ktoré má pod priamym patronátom MZ SR, a nie menšie regionálne nemocnice, ktoré vedia hospodáriť efektívnejšie. Aj podľa našej nedávnej štúdie o verejnom obstarávaní slovenských nemocníc sú najproblematickejšími práve veľké štátne nemocnice, v tendroch ktorých sa zúčastňujú v priemere menej ako dvaja uchádzači, čo prináša so sebou efekt predražených nákupov a neefektívneho vynakladania verejných prostriedkov. Takže MZ SR by sa malo v prvom rade sústrediť na nemocnice pod vlastnou zriaďovateľskou pôsobnosťou!

Najčastejším dôvodom nízkeho počtu uchádzačov v tendroch na CT-čka bývajú pravdepodobne na konkrétnu firmu “našité” výberové kritériá, a tak sa ostatní konkurenti radšej do “súťaže” ani neprihlásia, keďže by v nej robili iba štatistov. V prípade, že sú tendre zmanipulované, strácajú svoj pôvodný význam, že sa súťažou vygenerujú nižšie ceny.