Dlhé čakacie doby na elektívne (voliteľné) výkony sú vo všeobecnosti v krajinách, ktoré kombinujú verejné zdravotné poistenie s nulovou alebo nízkou spoluúčasťou pacienta a obmedzenou kapacitou. Naopak, dlhé čakacie doby sa menej často nachádzajú v krajinách s poistným systémom, v ktorom je umožnený výber poskytovateľa zdravotného poistenia. Krajiny so žiadnymi čakacími dobami majú tendenciu míňať na zdravotníctvo nadpriemerné zdroje a majú väčšie nemocničné kapacity.

Pre pacienta je dôležitá časová dostupnosť a kvalita poskytnutej pomoci, a nie to, či ho záchranka odvezie do štátnej nemocnice, ktorá je v pevnej sieti, alebo do neštátneho zariadenia. Takisto je úplne jedno, kto prevádzkuje záchranky, a kde sídlia. Štát by však mal dbať na to, aby bola občanom poskytnutá definovaná kvalitná rýchla zdravotná pomoc do určitého času a následná opatera v takej nemocnici, ktorá bude spĺňať štátom definované štandardy kvality vybavenia, starostlivosti a služieb, pričom na vlastníctve, právnej forme a sídle nemocníc a záchraniek nemá čo záležať.

Uvedený text je súčasťou rozsiahlejšej knižnej publikácie pripravovanej inštitútom HPI pod názvom Zdravotníctvo – trhy, regulácia, politika, ktorá sa má venovať prioritne otázkam ekonómie zdravotníctva. V tejto kapitole je popísané, ako vyzeral reformný proces v zdravotníctve v rokoch 2000-2012. Sú v nej uvedené najdôležitejšie navrhované, ale najmä prijaté legislatívne zmeny počas sledovaného obdobia, ktoré mali ambíciu zásadnejším spôsobom meniť fungovanie systému zdravotníctva v SR.

Bývalí farmaceutickí reprezentanti hovoria v reportáži Českej televízie, ako sa motivujú lekári a lekárnici, aby predpisovali, resp. vydávali lieky konkrétnych výrobcov. Pacient tak nemusí dostať liek, ktorý by mu najviac vyhovoval pri liečbe choroby, prípadne zaplatí za drahší preparát. Aj verejné financie tak prichádzajú o značné zdroje.

Dúfame, že sa plány vlády na vytvorenie systému s jednou zdravotnou poisťovňou nepodaria realizovať, pričom by nás potešilo, keby bolo nakoniec dôvodom uvedomenie si vlády, že mnohé stovky miliónov eur by bolo vhodnejšie použiť na iné účely, napríklad na znižovanie verejného dlhu, čo prinesie občanom Slovenska, na rozdiel od unitárneho systému zdravotného poistenia, preukázateľné benefity.