Kvitujeme, že sa neprijalo memorandum protestujúcich sestier, nakoľko by ešte väčšmi zhoršilo finančnú stabilitu sektora, keďže by zvýšené platy neboli kryté zdrojmi. Zároveň si myslíme, že protestujúce zdravotné sestry by nemali byť zvýhodňované na úkor sestier, ktoré zostali v nemocniciach, alebo ktoré boli novoprijaté. Je to dôležitý signál. Na Slovensku sa často stáva, a neplatí to len pre zdravotníctvo, že poctivý a verný zamestnanec či klient je oproti rebelujúcemu v nevýhode, čo by sa nemalo stávať, nakoľko to negatívne vplýva na budúcu lojalitu a zvyšuje to transakčné a celospoločenské náklady.
Vyjednávanie o mzdách by malo štandardne prebiehať buď na individuálnej úrovni alebo v rámci kolektívneho vyjednávania a malo by viac zohľadňovať aspekty výsledkov a kvality odvedenej práce.

Pokles Slovenska v rebríčkoch naznačuje, že posledné vlády nepovažovali zdravotníctvo za priestor pre reformy znamenajúce v konečnom dôsledku zlepšujúci sa zdravotný stav populácie a predlžovanie jej dožitia v zdraví, ale ako priestor pre ničnerobenie, rozkrádanie, šafárenie, klientelizmus alebo politické obsadzovanie postov neschopnými "manažérmi".
Najvýraznejšou slabinou Slovenska sú relatívne veľmi slabé výsledky zdravotnej starostlivosti, pričom vynakladáme na hlavu viac peňazí do zdravotníctva ako napríklad v Českej republike, ktorá sa spomedzi krajín bývalého východného bloku umiestnila v rebríčku najvyššie.

Je dobré, že sa robia takéto rebríčky, hoci majú aj svoje metodické problémy (Slovensku bol napr. prirátaný vysoký počet bodov za priamy prístup k špecialistom (bez nutnosti odporúčania všeob. lekárom), čo však už na Slovensku dlhší čas neplatí), lebo dávajú určité informácie verejnosti a spätnú väzbu tvorcom politík, kde sú najväčšie slabiny nášho zdravotníckeho systému a kam a ako rýchlo sa uberá okolitý svet. A vyzerá to tak, že svet nám uniká. Slovensko nielenže medziročne pokleslo v rebríčku o štyri miesta, ale ako jedna z mála krajín zaznamenala aj úbytok v dosiahnutom bodovom skóre, a to už dva roky po sebe.

V roku 2016 začnú nemocnice klasifikovať a vykazovať zdravotnú starostlivosť aj podľa systému DRG, avšak s neutrálnym financovaním počas tohto roka. Niektorí odborníci však poukazujú na riziko, že toto prechodné obdobie sa môže predĺžiť o ďalší rok. Poskytovateľ ústavnej zdravotnej starostlivosti uvidí v tomto prechodnom období úhradu za hospitalizačný paušál v systéme DRG, avšak reálna platba za ukončenú hospitalizáciu bude uskutočnená ešte podľa starého systému. Je to logický postup, aby sa všetci aktéri postupne pripravili na túto veľkú zmenu pri klasifikovaní a financovaní lôžkovej starostlivosti, aby neboli hneď “obarení vriacou vodou” bez možnosti spoznať systém DRG aj v praxi, a aby si uvedomili rozdiely.

Dušan Zachar, INEKO: Strádanie štátnych nemocníc pripisujem najmä politizácii a prevládajúcim zlým motiváciám aktérov v sektore. Zriaďovateľovi najväčších nemocníc a ich manažmentom sa príliš neoplatí hospodáriť zodpovedne, nezadlžovať sa a obstarávať bez bočných úmyslov, keďže v prípade zlyhaní nie sú potrestaní súdmi, exekúciami, konkurzom, odpredajom majetku, osobnou odbornou diskvalifikáciou do budúcna či nezvolením do politickej funkcie.
Systém tu už dopredu vytvára predpoklady pre dlhodobé strádanie zdravotníctva, keďže legislatíva núti vykonávať zdravotné výkony bez finančného krytia, núti plošne zvyšovať platy zdravotníkom bez ohľadu na disponibilné zdroje a najmä na kvalitu nimi odvedenej práce a zdravotné poisťovne nezazmluvňujú poskytovateľov výlučne na základe parametrov kvality a efektívnosti poskytovanej zdravotnej starostlivosti pacientom, ale aj na základe rôznych politických a mocenských dohôd a legislatívnej diskriminácie.