INEKomentáre
O diferencovanom odmeňovaní lekárov a sestier
Odmeňovanie lekárov podľa tabuľkových platov bolo odstránené počas ministrovania Rudolfa Zajaca, čo považujeme za správny krok umožňujúci riaditeľom nemocníc diferencované odmeňovanie svojich lekárov podľa kvality odvedenej práce berúc zároveň do ohľadu i finančnú kondíciu tej-ktorej nemocnice. Pri rozdielnych platoch lekárov ale i sestier treba brať do úvahy aj dopyt a ponuku. V malej regionálnej nemocnici, kde sa lieči aj menej komplikovaných zdravotných prípadov, je väčšia pravdepodobnosť, že v nej bude lekár ochotný slúžiť aj za menší peniaz ako napríklad v koncovej nemocnici v Bratislave. Problémom je, ak sa zvyšujú platy lekárov bez ohľadu na kvalitu poskytovanej zdravotnej starostlivosti a na úkor zvyšovania zadlženosti nemocníc. Cieľom politiky vo verejnom zdravotníctve by malo byť zvyšovanie efektívnosti poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Odstraňovanie rozdielnej úrovne odmeňovania lekárov a sestier by bolo voči tomuto cieľu kontraproduktívne.
|
O vernostných systémoch v lekárňach
Poskytovanie zliav na doplatky za lieky, ktoré sú na lekársky predpis, pri nedodržaní tzv. fixného doplatku, t.j. stáleho pomeru úhrady zdravotnej poisťovne a doplatku poistenca za predpísaný liek, môže deformovať cenotvorbu liekov uhrádzaných z verejného zdravotného poistenia. Farmaceutické firmy nebudú totižto motivované, resp. budú menej motivované súťažiť o výšku doplatku pacienta znížením cien liekov v rámci kategorizácie liečiv, pričom sa radšej individuálne dohodnú s lekárňami na poskytovaní zliav, čo im prinesie väčšie benefity a pacientom väčšie zľavy. Ceteris paribus však o väčšiu zľavu prídu verejné financie administrované zdravotnými poisťovňami, ktoré tak budú musieť uhrádzať za lieky viac, ako by museli, keby bol pri vernostnom systéme ponechaný mechanizmus fixného doplatku.
|
O hodnotení roka 2011 v slovenskom zdravotníctve
Medzi opatrenia s najväčším prínosom hodnotíme reformu liekovej politiky, hoci mnohé jej časti neboli dotiahnuté do konca, mohli byť ambicióznejšie a do niektorých musel byť minister zdravotníctva dotlačený vonkajším prostredím. Zmeny v liekovej politike majú potenciál priniesť do systému viac transparentnosti, efektívnosti, a tým aj viac úspor vo verejných financiách. Významnou kvalitatívnou zmenou je povinné predpisovanie niektorých liekov na úrovni ich účinnej látky (tzv. generická preskripcia). Medzi najpozitívnejšie opatrenia možno zaradiť tiež nevyhnutnú racionalizáciu nemocničných lôžok a oddelení a ostatné úsporné kroky (napr. preferovanie jednodňovej zdravotnej starostlivosti). Kladne vnímame aj prijatie nariadenia o minimálnej sieti poskytovateľov, ktoré zrušilo koncovú sieť nemocníc obsahujúcu len štátne zariadenia, a novým definovaním pevnej siete prispelo k rovnoprávnosti poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti bez ohľadu na to, či sú štátne alebo nie. Ako prínos a zároveň nevyhnutnosť, vyplývajúcu z nálezu Ústavného súdu SR, považujeme obnovenie možnosti tvorby a vyplácania si zisku zdravotnými poisťovňami pri dodržaní zákonných podmienok.
|
O ďalšej etape racionalizácie nemocničných lôžok a oddelení
Slovensko patrí medzi krajiny OECD s najnižšou efektívnosťou zdravotníctva, pričom pri počte lôžok na 1000 obyvateľov sme nad priemernou úrovňou OECD. Takže priestor na ďalšiu racionalizáciu nemocníc, na rušenie lôžok a oddelení tu existuje. Koniec koncov, za predošlej vlády bolo ministerstvom zdravotníctva plánované rušenie ešte väčšieho počtu lôžok, ako bolo realizované doteraz touto vládou. Rušeniu či spájaniu môžu byť pravdepodobne vystavené skôr menšie nemocnice, prípadne oddelenia, ktoré sú duplicitné alebo ich význam po zrušení lôžok ochabne. Koncové nemocnice sa rušiť nebudú, racionalizácii sa však ani ony nevyhnú. Racionalizácia môže v ojedinelých prípadoch a najmä v jej úvodnom období priniesť prechodné zhoršenie dostupnosti zdravotnej starostlivosti, ale z dlhodobého hľadiska a v súčinnosti s ostatnými opatreniami zvyšujúcimi hospodárnosť nakladania s verejnými zdrojmi v zdravotníctve smeruje k zlepšovaniu kvality a dostupnosti zdravotnej starostlivosti pre občanov.
|
Aká je štruktúra mzdy lekárov?
Podľa údajov Štatistického úradu SR tvorila v roku 2010 základná mzda lekárov približne 63% celkovej hrubej mzdy. Výška náhrad za pracovnú pohotovosť predstavovala u všetkých lekárov (teda vrátane tých, ktorí pohotovosti neslúžia) v priemere 4% hrubej mzdy. Lekári dostávali v roku 2010 nadpriemernú hrubú hodinovú mzdu vo výške 8,08€, zatiaľ čo priemer v ekonomike bol vlani 4,97€. Vedecko-pedagogickí zamestnanci zarábali minulý rok v priemere 6,68€ za hodinu a učitelia na základných školách 4,81€/hod.
|
O tom, čo priniesol protest lekárov
Pri hodnotení nátlakovej akcie lekárov s podaním hromadných výpovedí dozaista výrazne prevládajú negatíva. Chceli by sme však veriť tomu, a priali by sme si, aby ako jeden možný postranný pozitívny efekt tejto nátlakovej akcie niektorých lekárov bolo obmedzenie dávania úplatkov lekárom zo strany verejnosti. Nemyslíme si, že by nedávny protest lekárov otváral nové témy či nebodaj ponúkal nejaké systémové riešenia. Kvalita a hĺbka diskusie o problémoch zdravotníctva sa nezvýšila. Logike argumentácie protestujúcich lekárov proti dokončeniu transformácie nemocníc sme nerozumeli a následná diskusia sa zvrtla len na klasickú odborársku tému zvyšovania platov, pričom verejnosť ani teraz vlastne nevie, koľko lekári zarábajú celkovo (nie koľko majú na výplatnej páske, ale aký príjem majú na daňovom priznaní, nehovoriac o ostatných nezdanených príjmoch). A už vôbec sa nehovorilo o druhej strane mince - o kvalite a efektívnosti poskytovanej zdravotnej starostlivosti. V budúcnosti by mali politici hneď na začiatku takýchto protestných akcií pripravovať a prijímať protikrízové opatrenia a počítať aj s najhorším možným scenárom, ktorý, ako sa ukázalo, môže aj reálne nastať. Politici by mali konať tak, aby ich rozhodnutia a činy nevytvárali motivácie, že sa oplatí štrajkovať. To tiež predpokladá, že nebudú tak často ustupovať nátlaku.
|
O dôsledkoch protestu lekárov a o potrebe privatizácie nemocníc
Rozdelovat este neusetrene peniaze na platy lekarov je nezodpovedne. Najskor treba uspory dosiahnut a potom uvazovat, na co ich pouzit. Inak hrozi, ze sa plan uspor nesplni a vydavky na platy lekarov aj sestier pojdu na ukor vyssieho dlhu v zdravotnictve, ktory nakoniec budu musiet zaplatit vsetci obcania. Alternativou pre ziskanie dodatocnych zdrojov do zdravotnictva je vstup sukromneho kapitalu do nemocnic spojeny s nastupom profesionalnych manazerov, spoplatnenie neprioritnych diagnoz a vykonov, ci zavedenie poplatkov za pobyt a ubytovanie v nemocnici.
|
O protestoch lekárskych odborárov proti reformám
Nerozumieme, prečo LOZ pravidelne vyhrocuje situáciu v zdravotníctve vždy práve v obdobiach, kedy sa politici snažia o reformné kroky v slovenskom zdravotníctve, o postupné robenie poriadku v systéme a o zvyšovanie transparentnosti v ňom. Práve nutnosť uskutočňovania často nepopulárnych opatrení spolu s obrovskou rezistenciou rôznych záujmových skupín vnútri zdravotníctva, vrátane lekárskych odborov a mnohých profesných organizácií, voči nim a relatívne malou odvahou politikov čeliť týmto tlakom, je hlavnou príčinou, prečo sa zmeny a zlepšovanie stavu v slovenskom zdravotníctve uskutočňujú tak ťažko a bolestivo.
|
O krízovom "Pláne B" vlády
Čiastočne môže racionalizácia navrhovaná vo vládnom "Pláne B" v niektorých nemocniciach a regiónoch, najmä tých menších, pomôcť, nakoľko nízka efektívnosť je jeden z najväčších problémov slovenského zdravotníctva. Ale nahradiť všetkých 2000 lekárov len zvýšením efektívnosti asi nepôjde. To by sme potom nemuseli ani vyzývať lekárov, aby stiahli svoje výpovede. V prechodnom období sa dajú očakávať určité problémy a zhoršenie dostupnosti zdravotnej starostlivosti aj pri akútnej starostlivosti. Najväčší problém však bude pri koncových nemocniciach a pri niektorých špecializáciách, kde výpoveď podalo napríklad 80 percent lekárov. V neštandardnej situácii, keď ide o zdravie a životy občanov, treba prijímať aj neštandardné opatrenia - od kontrahovania súkromných či armádnych lekárov, lekárov zo zahraničia, až po možnosť v krízovom období plne preplácať základnú zdravotnú starostlivosť občanom SR v blízkom zahraničí. Jeden z prvých krokov manažmentov nemocníc po ohlásení a podaní hromadných výpovedí malo byť vypísanie inzerátov napr. na Ukrajine, Rumunsku či Bulharsku na uvoľnené miesta.
|
O požiadavkách LOZ na zvýšenie platov lekárov
Reálnymi zdrojmi nekryté zvyšovania miezd lekárov v minulosti boli jednou z najzávažnejších príčin rastu zadlženosti zdravotníctva. Negatívne dôsledky pociťujeme dodnes. A pociťujú ich aj samotní lekári v nemožnosti rýchlejšieho a výraznejšieho zvyšovania ich platov. Lenže splnenie ich dnešných požiadaviek, ktoré sú nad možnosťami verejných financií, by priblížilo Slovensko ešte väčšmi ku "gréckej ceste". Protestujúci lekári ako keby nechceli vidieť, že si sami pília konár pod sebou. Aj keby si tentoraz svojím nátlakom vynútili neprimerané zvýšenie miezd, bude to len a len za cenu ďalšieho zadlženia nemocníc, a tým pádom aj horších pracovných a mzdových podmienok lekárov v budúcnosti. Bolo by to teda len krátkodobé "víťazstvo" LOZ, ktoré môže paradoxne vyústiť ešte do skoršej potreby privatizácie nemocníc zachraňujúcej ich pred totálnym kolapsom kvôli obrovským dlhom. Protest LOZ tak hodnotím ako medvediu službu celému zdravotníckemu sektoru a je mi ľúto, že stratu dôvery verejnosti v lekársky stav pocítia aj neprotestujúci lekári.
|
O podliehaniu transformovaných nemocníc-akcioviek infozákonu
Akciové spoločnosti so 100%-nou účasťou štátu podliehajú zákonu o slobodnom prístupe k informáciám. Hovorí o tom § 2 ods. 3 - Povinnými osobami sú ďalej aj právnické osoby založené povinnými osobami. V našom prípade by nemocničné akciovky založil štátny orgán (vláda, MZ SR), ktorý povinnou osobou v zmysle infozákona bezpochyby je. Navyše verejnosť by mala aj po transformácii nezmenené práva domáhať sa informácií o kvalite poskytovanej zdravotnej starostlivosti cez samotné nemocnice, zdravotné poisťovne, Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a MZ SR. Po účinnosti ostatnej novely infozákona by pre transformované nemocnice platilo akurát určité obmedzenie pre povinné zverejňovanie zmlúv uzatvorených v bežnom obchodnom styku, čo je však pre informovanosť pacientov marginálne obmedzenie. Najväčším pozitívom transformácie nemocníc na akciové spoločnosti je práve vytvorenie prostredia pre väčšiu transparentnosť nakladania s verejnými zdrojmi v zdravotníctve.
|
O preklasifikovaní nenávratnej štátnej výpomoci nemocniciam na ich oddlženie pred transformáciou na pôžičku (II.)
Tak ako pri "návratnej" finančnej výpomoci počas predošlej vlády, tak aj pri súčasnej preklasifikovanej pôžičke sa dá s veľmi veľkou pravdepodobnosťou predpovedať, že nemocnice väčšinu peňazí už nevrátia späť. Jednak už bola pravdepodobne značná časť peňazí spotrebovaná na splatenie starých dlhov a pri zostatku peňazí nie sú netransformované nemocnice dostatočne motivované prísnymi pravidlami k tomu, aby tieto prostriedky využili tak, že ich budú môcť v budúcnosti vrátiť späť do štátneho rozpočtu.
|
O preklasifikovaní nenávratnej štátnej výpomoci nemocniciam na ich oddlženie pred transformáciou na pôžičku
Je to ďalší z dôsledkov zlého rozhodnutia prezidenta SR a relatívne slabého tlaku dočasnej vládnej koalície smerovaného na spochybnenie tohto zlého rozhodnutia tak po vecnej, ako aj po právnej stránke. Ak by vyplatené peniaze vo forme nenávratnej finančnej výpomoci viazanej na transformáciu slovenských nemocníc považovala EÚ za nepovolenú štátnu pomoc, čo by mohlo dávať zmysel, keďže sa transformácia neuskutoční, Slovensko by sa previnilo voči komunitárnemu právu a mohlo by byť sankcionované. MF SR preto vymyslelo "trikové riešenie" a nenávratnú štátnu výpomoc premenuje na pôžičku. Už teraz je však jasné, že väčšinu z týchto peňazí nemocnice nikdy nevrátia, tak ako tomu bolo pri "návratnej finančnej pomoci" poskytnutej za vlády R.Fica, ktorej splatenie mimochodom táto vláda odpustila v rámci prípravy a oddlžovania pred transformáciou. Či by mohlo byť aj toto odpustenie Ficovej pôžičky prekvalifikované Úniou ako nepovolená štátna pomoc, sa tiež nedá teoreticky vylúčiť.
|
O zastavení transformácie nemocníc prezidentom SR
Zásadné dokumenty a zákony umožňujúce transformáciu štátnych nemocníc na akciové spoločnosti boli prijaté vládou a parlamentom dávno pred pádom vlády. Už je potrebné pri väčšine transformujúcich sa nemocníc urobiť len posledný formálny krok - prijať zriaďovacie listiny nových akcioviek. Nerozumieme, prečo chce prezident svojim odporúčaním zastaviť transformáciu negovať celý legitímny proces transformácie uskutočňovanej legitímne zvolenými zástupcami občanov SR. Stopku transformácii chce pritom dať pri poslednom, z vecného hľadiska celej transformácie relatívne málo významnom, formálnom kroku. Navyše sme toho názoru, že samotná formálna zmena právnej formy nejakej organizácie pri nemenení vlastníckej štruktúry nie je otázkou zásadného hospodárskeho a sociálneho významu, čo by oprávňovalo prezidenta podľa ostatnej novely Ústavy SR konať. Otázkou zásadného hospodárskeho a sociálneho významu je práve riziko, že milióny eur, už vynaložené z verejných zdrojov na oddlženie nemocníc pred ich transformáciou, budú v prípade zastavenia transformácie de facto vyhodené zbytočne von oknom do veľkej čiernej diery.
|
O vplyve pádu vlády na transformáciu nemocníc II.
Zastavenie transformácie nemocníc by mohlo nastať napríklad v prípade, ak by existovala nejaká dohoda medzi SMERom a troma koaličnými stranami, že na oplátku za podporu eurovalu či dočasnej vlády, ktorá by nedisponovala žiadnym mandátom na schvaľovanie politicky citlivých vecí, sa zastaví transformácia. Môže sa tiež stať, že transformácia nemocníc sa stane témou predvolebnej kampane, tak ako v roku 2006, s negatívnym imidžom a samotné koaličné strany transformáciu radšej pozastavia. Všetky tieto scenáre však považujeme momentálne za menej pravdepodobné ako pokračovanie v procese a dokončenie transformácie pokiaľ možno čo najväčšieho počtu štátnych nemocníc.
|
O nákladoch prípadného zastavenia transformácie nemocníc
Ak by sa transformácia nemocníc zastavila, nazmar by vyšli priame výdavky použité v rámci procesu transformácie - napr. na vypracovanie auditov, na transformačný plán a podobne. A v neposlednom rade by peniaze, ktoré už boli dané nemocniciam na oddlženie v súvislosti s transformáciou, boli zrazu vynaložené neúčelne, lebo vo vládnej koalícii panoval názor, že ďalšie oddlženie nemocníc musí ísť ruka v ruke s ich transformáciou, ktorá mala vytvoriť predpoklady na to, aby sa nemocnice tak masívne už viac nezadlžovali.
|
O vplyve pádu vlády na transformáciu nemocníc a protest lekárov
Ci sa bude pokracovat v procese transformacie nemocnic, bude zavisiet od toho, ake podmienky si stanovi SMER ako protihodnotu za hlasovanie za rozsireny euroval I., a ci ich vladna koalicia prijme. Ak by si SMER nedal podmienku zastavenia transformacie, tak nevidime dovod, preco by sa v nej nemalo pokracovat. Zastavenie transformacie by znamenalo velky objem tzv. uviaznutych nakladov a momentalne rezignovanie na moznost ozdravenia zadlzenych velkych statnych nemocnic. V momentalnej turbulentnej situacii je tazke odhadnut, aky vplyv bude mat sucasna vnutropoliticka situacia na riesenie poziadaviek lekarov a hromadnych vypovedi. Bude zavisiet, ako sa vyvinie politicka situacia. Ale je mozne, ze lekari padom vlady stratili na vyjednavacej sile, nakolko odchadzajuca vlada bez perspektivy bude mat ovela mensi mandat a chut na rokovanie o poziadavkach zvysujucich verejne vydavky.
|
O tom, či sa stihne dokončiť transformácia nemocníc
Nie je iste, ci sa stihne dokoncit transformacia nemocnic. V momentalnej situacii by to bola iba cista spekulacia. Dozaista bude vela zavisiet od pripadnych podmienok SMERu, ktore si stanovi ako protihodnotu za zahlasovanie za rozsirenie eurovalu I. Ak by napriklad pozadovali zastavenie transformacie, a koalicia by s tym suhlasila, tak je logicke, ze transformacia sa zastavi. Ale ak by ziadna takato poziadavka nepadla, tak sa niektore nemocnice mozu stihnut transformovat, pricom ci sa stihnu vsetky, bude zavisiet aj od toho, ci, pripadne na kedy budu urcene predcasne volby, a kto z nich vyjde ako vitaz a bude zostavovat novu vladu. Lebo je zname, ze casovy plan na transformaciu nemocnic na akciovky je ohraniceny koncom tohto a v odovodnenych pripadoch polovicou buduceho roka. MZ SR by podla mojho nazoru malo pokracovat v rozbehnutych transformacnych projektoch. Cim viac toho stihne teraz, tym tazsie to bude pre novu vladu, ktora by bola proti transformacii, zvratit spat.
|
Čudný protest lekárov
Protestujúci lekári pri svojej ostatnej nátlakovej akcii s hromadnými výpoveďami žiadajú legislatívnu garanciu postupného navýšenia základných platov tak, aby najneskôr do 1.1.2013 platy lekárov dosiahli minimálne 1,5- až 3-násobok priemernej mzdy v hospodárstve, v závislosti od dosiahnutého vzdelania a dĺžky praxe. Nebolo by náhodou spravodlivejšie odmeňovať podľa výkonu, podľa kvality odvedenej práce? Protestujúci lekári sú proti transformácii nemocníc na akciové spoločnosti. Súčasná právna forma veľkých štátnych nemocníc - príspevková organizácia - je, a to plne súhlasím s doktorom Lahom, v podmienkach Slovenska najhoršia možná. Podnecuje v oveľa väčšej miere ako štátna akciová spoločnosť neefektívne správanie riadiacich pracovníkov a celých nemocníc, v ekonómii známe ako vyhľadávanie renty. Krčmovo a s trochou nadsázky povedané, keď je bordel, ľahšie sa rozhadzuje a kradne.
|
O nedostatku peňazí v zdravotníctve
Štát by sa už mal odhodlať presne definovať tzv. základný balík zdravotnej starostlivosti - t.j. rozsah starostlivosti, vrátane jej časovej dostupnosti, ktorý má byť udržateľným spôsobom uhrádzaný z povinného verejného zdravotného poistenia, ako aj diagózy, pri ktorých si bude musieť pacient priplácať sám, resp. sa na ne dobrovoľne pripoistí. Dnes je totiž už zrejmé, že na financovanie zákonných nárokov ľudí na takmer neobmedzený rozsah zdravotnej starostlivosti verejné zdroje nestačia.
|
O skrátení času pohotovostných služieb
MZ SR tvrdí, že pohotovosti nie sú v neskorých nočných hodinách príliš využívané, a teda ich pôsobenie je neefektívne. Niekedy sa tiež stáva, že pohotovosti sú zneužívané pacientmi, ktorí by mohli na vyšetrenie počkať v štandardných ordinačných hodinách lekára cez deň. Lekári sa sťažujú, že nie sú za pohotovostnú službu adekvátne ohodnotení, a že svojim dlhým pracovným časom prekračujú ustanovenia Zákonníka práce. Na základe týchto argumentov je preto celkom logické časovo obmedziť lekársku službu prvej pomoci. Aby sa však neznížila dostupnosť akútnej zdravotnej starostlivosti najmä v odľahlejších oblastiach Slovenska, je potrebné v neskorých nočných hodinách garantovať rýchlu a kapacitnú záchrannú zdravotnú službu, ako aj funkčný urgentný príjem nemocníc. Nový prvok v záchrannom systéme - tzv. ambulancia rýchlej lekárskej pomoci v stretávacom režime môže tiež prispieť k tomu, že pacientovi v núdzi bude poskytnutá kvalifikovaná lekárska starostlivosť, pričom po ošetrení na mieste bude lekár ihneď k dispozícii pre ďalší prípad, čo môže zvýšiť efektívnosť poskytovania záchrannej zdravotnej služby.
|
O prípadnom vstupe súkromných investorov do nemocníc
Súkromný investor môže pre nemocnicu znamenať finančnú injekciu, lepšie prístrojové vybavenie, lepšie nemocničné prostredie, lepší prístup k pacientom, nové manažérske know-how, zodpovednejšie hospodárenie a pod. To všetko môže priniesť vyššie platy a lepšie pracovné podmienky pre lekárov a kvalitnejšiu zdravotnú starostlivosť pre pacientov. Skúsenosti zo Slovenska nám väčšinou ukazujú, že doterajšie štátne vlastníctvo nemocníc malo za následok plytvanie s verejnými zdrojmi, stále zadlžovanie a nespokojnosť pacientov s kvalitou poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Vplyv štátu v nemocniciach sa odzrkadľuje v politických nomináciách riadiacich pracovníkov, v častom striedaní manažmentov, v malej zodpovednosti, v tzv. mäkkých rozpočtových obmedzeniach, čo podporuje pokrivené motivácie správania sa - tzv. vyhľadávanie renty, netransparentnosť, korupciu, klientelistické financovanie nemocníc, zadlžovanie a pod.
|
O protestných hromadných výpovediach lekárov IV.
Možností, ako riešiť situáciu s prípadným nedostatkom lekárov je viacero, no aj v prípade ich realizácie sa treba pripraviť, že minimálne v krátkodobom horizonte by bolo nutné prekladať plánované operácie na neskôr či do iných nemocníc, predlžovať by sa museli čakacie doby, lebo všetky kapacity by bolo treba sústrediť na záchranu životov pacientov, na akútnu starostlivosť. Čiže aj v prípade prijatia týchto "protikrízových" opatrení môže nastať v prechodnom období zhoršenie prístupu ľudí k zdravotnej starostlivosti. Áno, jedným z riešení môže byť aj spájanie oddelení či rušenie duplicitných oddelení, čo by mimochodom v niektorých prípadoch bolo užitočné uskutočniť, aj keby neboli na stole hromadné výpovede. V prípade krízovej situácie by tu mohla byť tiež možnosť pomoci z okolitého zahraničia, buďto dočasným alebo aj stálym angažovaním zahraničných lekárov, alebo v nutných prípadoch poskytovaním zdravotnej starostlivosti pre slovenských pacientov za hranicami SR.
|
O protestných hromadných výpovediach lekárov III.
Povinnosťou manažmentov nemocníc, ministerstva zdravotníctva a vlády SR by malo byť nepodľahnúť takýmto nátlakovým akciám, ktoré si berú pacienta za rukojemníka, a ktoré vytvárajú nebezpečný precedens do budúcnosti, a to aj pre iné oblasti verejného sektora. Inak by sme tu mali onedlho rozvrat verejných financií. O požiadavkách lekárov treba rokovať jednotlivo na základe argumentov, nátlakové akcie treba jednoznačne odmietnuť.
|
O zmene stanov nových transformovaných nemocníc
MZ SR zmenilo pôvodné znenie stanov nových akcioviek, vypadla z nich veta o tom, že majetková účasť štátu nesmie klesnúť pod 51% a nahradila ju veta, ze 100%-ná majetková účasť štátu v akciovej spoločnosti môže byť zmenená len zvýšením jej základného imania.
|
O motívoch ľudí zmeniť zdravotnú poisťovňu
Popudy poistencov na zmenu poisťovne sú individuálne. Niekomu sa nechce prepoisťovať, keďže služby a rozsah krytia zdravotnej starostlivosti u všetkých troch poisťovní sú pri dnešnom nastavení základného balíka viac-menej podobné, iní zasa programovo vyhľadávajú rozdiely v prístupe poisťovní ku klientovi, v ich byrokracii, či v rozsahu služieb a zdravotníckych výkonov, ktoré hradia poisťovne navyše. Kritériom môže byť aj to, koľko sa u ktorej poisťovne čaká na plánované zákroky, a či sú lekári, ku ktorým chodí poistenec najčastejšie, zazmluvnení.
|
O manažérskych auditoch nemocníc
Kľúčové pri hodnotení účelnosti použitia verejných prostriedkov na financovanie manažérskeho auditu je, či sa po jeho odporúčaniach dokázateľne zlepšila kvalita riadenia nemocnice, či nemocnica hospodári vyrovnane, a či sú pacienti zároveň i kvalitne liečení.
|
O protestných hromadných výpovediach lekárov II.
Vôbec by sme nemocniciam nezazlievali, keby rozhodili na pracovných trhoch východnej a juhovýchodnej Európy svoje siete a sondovali by možný prílev lekárov zo zahraničia, ak by sa naplnil scenár ich nedostatku tu na Slovensku. Vyvinuli by tak aj istý zdravý konkurenčný tlak na tunajších lekárov. Niektoré nemocnice by tiež mohli využiť hromadné výpovede na jednoduchšiu racionalizáciu svojich oddelení, keďže by sa s prebytočnými lekármi, ktorí podajú výpoveď, mohli rýchlejšie a lacnejšie rozlúčiť. Lekári si musia uvedomiť, že ak už podajú výpoveď, zamestnávatelia už nemusia jej späťvzatie akceptovať, a tak príde k rozviazaniu pracovného pomeru. Takže táto nátlaková akcia lekárskych odborov môže skončiť pre niektorých lekárov, najmä v tých odboroch, kde je ich dostatok a sú ľahko nahraditeľní, stratou práce, aj keby bol protest odborov prípadne úspešný.
|
O riziku uprednostňovania veriteľov pri oddlžovaní nemocníc
Aby sa predišlo rizikám uprednostňovania rôznych veriteľov pri oddlžovaní nemocníc, je dôležité, aby boli nastavené také prísne a jednoznačné, pokiaľ možno automatické, pravidlá, ktoré by obmedzovali priestor na nejaké svojvoľné rozhodnutia úradníkov zodpovedných za oddlženie nemocníc. A dôležitá je tiež transparentnosť. Dúfajme, že po skončení oddlženia sa jednotlivé zmluvy a záznamy z rokovaní zverejnia, a my sa dozvieme, že neboli prípady, kedy sa uprednostnili veritelia, ktorí zľavili menej, alebo nezľavili vôbec, pred tými, ktorí zľavili zo svojich pohľadávok viac. Zdá sa nám však neštandardné a z právneho hľadiska aj veľmi pochybné, že sa plánujú pri oddlžení uprednostňovať tzv. primárni veritelia pred tými ostatnými. Veď obchod s pohľadávkami je bežná prax a nemožno všetkých takýchto obchodníkov považovať hneď za špekulantov. Poctiví obchodníci s pohľadávkami tak budú diskriminovaní. A treba si uvedomiť, že zo zákonne čistého obchodu s pohľadávkami môžu benefitovať aj zadlžené nemocnice, ktoré môžu dúfať v ďalšie dodávky (liekov, pomôcok, zariadení, energií) od svojich ex-veriteľov, ktorí sa obchodom s pohľadávkami dostali k likvidite.
|
O znižovaní čakacích dôb poistencov VšZP
Nevyhnutné pre ohodnotenie vyčlenenia 10 mil. EUR na projekty znižovania čakacích dôb poistencov VšZP pri operáciách obehovej sústavy, bedrových a kolenných kĺbov a pri vyšetrení mamografom je potreba poznania, odkiaľ boli tieto peniaze zobraté, a či náhodou nebudú chýbať v iných oblastiach zdravotníctva. Lebo len vtedy môžeme zvažovať mieru efektívnosti použitia týchto zdrojov. Je však faktom, že v oblastiach, kde VšZP plánuje naliať dodatočné zdroje, existujú v súčasnosti dlhé čakacie doby pre pacientov, pričom pri kardiovaskulárnych chorobách patrí Slovensko medzi najohrozenejšie krajiny v OECD. A je tiež faktom, vyplývajúcim zo zákona, že ak bude mať poisťovňa v týchto oblastiach na čakacích zoznamoch svojich poistencov, nebude si môcť vyplatiť prípadne vytvorený zisk.
|
Vernostným systémom áno, ale len s fixným doplatkom
Poskytovanie zliav aj na doplatky za lieky, ktoré sú na lekársky predpis, pri nedodržaní tzv. fixného doplatku, t.j. stáleho pomeru úhrady zdravotnej poisťovne a doplatku poistenca za predpísaný liek, môže deformovať cenotvorbu liekov uhrádzaných z verejného zdravotného poistenia. Farmaceutické firmy budú totižto menej motivované znižovať cenu liekov v rámci kategorizácie liečiv, ale radšej sa dohodnú s lekárňami na poskytovaní zliav, čo im prinesie väčšie benefity a pacientom väčšie zľavy. Avšak verejné financie prídu o možné úspory a zľavy pre pacientov zafinancujeme všetci solidárne cez zdravotné odvody a dane.
|
Generiká naše každodenné
Odmeňujme lekárov a lekárnikov aj podľa predpísaných a vydaných generík
|
O protestných hromadných výpovediach lekárov
Vo viacerých bodoch sa slovenský protest podobá na český - napr. požiadavky na zvýšenie platov lekárov, na zníženie ich časovej vyťažovanosti nadčasmi, na navýšenie prostriedkov do zdravotníctva. Pri českej protesnej akcii sa dalo nájsť viac momentov, ktoré nabádali na vytvorenie väčšieho poriadku v systéme českého zdravotníctva. Dokonca sa v jednej z požiadaviek uvádzalo, že chýba systém komerčného pripoistenia. Pri slovenskom proteste cítiť viac ideologický podtón a averziu voči súkromnému kapitálu v zdravotníctve - viď napríklad požiadavku na zastavenie transformácie štátnych nemocníc na akciové spoločnosti (ktoré majú zatiaľ mimochodom zostať i naďalej štátne). Protestnú akciu slovenského Lekárskeho odborového združenia vnímame ako nátlak na súčasných vládnych politikov, ktorí sa podľa nášho názoru snažia v zdravotníctve robiť zmeny vedúce k väčšiemu poriadku, transparentnosti a efektívnosti. Je zvláštne, že lekári podobne neprotestovali aj počas predošlej vlády Roberta Fica, kedy sa zdravotníctvo výrazne zadlžovalo a neprijímali sa takmer žiadne systémové zmeny na zlepšenie jeho fungovania.
|
O zavedení legislatívnej úpravy poplatkov v zdravotníctve
Kľúčové je, aby sa urobil poriadok v systéme poplatkov a zaviedla sa regulácia v podobe horných ochranných limitov a sankčný mechanizmus pre tých poskytovateľov, ktorí si budú vymýšľať nové, legislatívou nepovolené, poplatky, či prezentovať služby a výkony, ktoré sú hradené z verejného zdravotného poistenia, ako nadštandard. V súčasnosti navrhovaný výber poplatkov de facto iba kopíruje a "legalizuje" zaužívanú prax v našich nemocniciach. Myslíme si, že hospitalizovaní pacienti by mali platiť za pobyt a stravu v nemocnici aspoň to, čo by inak museli tiež zaplatiť (za stravu, pranie posteľnej bielizne, elektrinu a pod.), keby zostali doma. Každý oficiálny poplatok znižuje motiváciu pacientov dávať aj neoficiálne platby - v duchu filozofie: ak si niečo platím, nebudem predsa ešte aj podplácať.
|
O ochrane transformovaných nemocníc pred exekúciami
Zamýšľaná ochrana nemocníc pred exekúciami po ich transformácii určite nie je systémovým riešením. Znevýhodňovala by sa tým jedna skupina veriteľov a zvýhodňovala jedna skupina dlžníkov, čo by vytváralo nerovnosť medzi zmluvnými partnermi. Nemožnosť veriteľa efektívne si uplatniť svoje pohľadávky predstavuje deformáciu trhového prostredia a nemotivuje dlžníkov k racionálnemu a efektívnemu hospodáreniu, čo u nich vytvára typ správania sa známy ako tzv. morálny hazard. A práve takéto tzv. mäkké rozpočtové obmedzenia chtiac-nechtiac podporujú korupčné správanie, neefektívnosti a narastanie dlhov, čo iba predĺži agóniu slovenského zdravotníctva.
|
O prvom návrhu štátneho rozpočtu na rok 2012 pre oblasť zdravotníctva
Objem verejných zdrojov do zdravotníctva sa na rok 2012 navrhuje ako nominálny nárast oproti rozpočtovaným zdrojom na rok 2011 o 1%. V porovnaní s minulými a súčasným rokom, kedy sa predpokladá 2,8%-ný medziročný nárast, ide teda o nižšiu dynamiku zvyšovania zdrojov. Treba však dodať, že v rozpočte MZ SR nie sú zahrnuté relatívne vysoké výdavky na oddlženie nemocníc, čo zvýši v rokoch 2011 a 2012 aj reálny objem peňazí v zdravotníctve. Výšku verejných zdrojov v zdravotníctve treba tiež hodnotiť v kontexte snahy vlády konsolidovať verejné financie a postupne znižovať ich deficit, pričom mnohé rezorty si v roku 2012 budú musieť vystačiť s menším objemom peňazí ako tento rok.
|
O naviazaní limitu prevádzkových nákladov poisťovní na počet poistencov
Trh povinného zdravotného poistenia na Slovensku je príliš koncentrovaný - ovláda ho malý počet zdravotných poisťovní, pričom až dve tretiny poistencov eviduje štátna VšZP. Preto vítame kroky, ktoré majú motivovať vstup nových subjektov na tento trh. Opatrenie MZ SR, ktorým sa má docieliť, že menšie zdravotné poisťovne budú môcť použiť relatívne viac peňazí na prevádzkové činnosti v porovnaní so zdravotnými poisťovňami s veľkým počtom poistencov pri celkovom nenavyšovaní týchto zdrojov, má logiku v tom, že veľké poisťovne nepotrebujú pre ich úspory z rozsahu (t.j. fixné náklady na jedného poistenca sú pri veľkej poisťovni nižšie ako pri malej) tak veľa prostriedkov na svoju činnosť ako napríklad začínajúca malá poisťovňa. Ale aby sa toto opatrenie neminulo účinku, treba rozdeliť VšZP na menšie časti a väčšinu z nich ponúknuť transparentným medzinárodným tendrom takým subjektom, ktoré by prispeli k dekoncentrácii trhu so zdravotným poistením.
|
O účelnosti povinného očkovania všetkých detí proti pneumokokom
Pre poctivé zodpovedanie otázky, či sa oplatí vynakladať 9 mil. EUR ročne na povinné plošné očkovanie detí proti pneumokokovým nákazám, keď bolo ku koncu júla nakazených pneumokokmi spolu "len" 23 ľudí z celej populácie SR, je potrebné mať k dispozícii farmakoekonomickú analýzu, ktorá by určovala, do akej sumy je uhrádzanie vakcín z verejných zdrojov pre spoločnosť nákladovo efektívne. Treba porovnať náklady na liečbu verzus prínosy (klinické, ekonomické, iné - napr. zlepšenie zdravotného stavu, predĺženie života, zníženie nákladov liečby v porovnaní s pôvodne neliečeným pacientom, získané ekonomické benefity zo zdravého jedinca a pod.). To by tiež umožňovalo komparovať alternatívne možnosti využitia týchto peňazí, t.j. či sa náhodou nedajú použiť účelnejšie - napríklad na liečbu iných závažných ochorení, čo by ľuďom prinieslo viac rokov života v dobrom zdraví.
|
O príčinách rastu dlhu štátnych nemocníc voči Sociálnej poisťovni
Za najhlavnejšiu príčinu rastu zadlženosti štátnych nemocníc voči Sociálnej poisťovni považujem absenciu tvrdých rozpočtových obmedzení, t.j. prísnych pravidiel v hospodárení zdravotníckych zariadení, ktoré by limitovali zdrojmi nekryté výdavky. Dozaista i "historické" vedomie, že štát beztak oddlží svoje nemocnice, neprispieva k motivácii riaditeľov nemocníc sa do "poslednej kvapky krvi" snažiť o vyrovnané hospodárenie. Štátnym nemocniciam navyše chýba tak potrebný stabilný manažment, keďže do riadiacich funkcií sa mnohokrát dosadzujú politickí nominanti, ktorí majú krátku "životnosť" a nerozmýšľajú dlhodobo strategicky. Problémom je tiež stav, že univerzitné a fakultné nemocnice si uvedomujú, že sú až príliš veľké a dôležité na to, aby ich štát nechal zbankrotovať, a to nehrá v prospech vyjednávacej sily veriteľov, Sociálnu poisťovňu nevynímajúc, ktorá navyše na rozdiel od iných veriteľov nemôže nemocniciam obmedziť napríklad dodávku liekov, zdravotníckeho materiálu či vody a elektriny.
|
Tlaky a otlaky v zdravotníctve
Časť lekárov navrhuje nalievanie ďalších peňazí do zdravotníctva, pričom zároveň odmieta takmer všetky zmeny potenciálne vedúce k väčšej efektívnosti a transparentnosti systému. Najväčší problém slovenského zdravotníctva pritom nie je v nedostatku peňazí, ale v ich neúčelnom používaní, čo dokumentujú aj medzinárodné štúdie a štatistiky. Chybou by bolo ignorovať fakt, že zdravie má svoju cenu, resp. náklady obetovanej príležitosti a žiaden zdravotnícky systém, ktorý chce byť čo najprínosnejší pre občana, si pri obmedzených zdrojoch nedovolí zlepšovať zdravotný stav za akúkoľvek cenu.
|
O prísnejšom referencovaní cien liekov a ich dostupnosti
Dušan Zachar, analytik INEKO: Rozumiem logike navrhovaného prísnejšieho referencovania cien liekov - ide o to, dostať sa čo najbližšie na hranu, a pritom nespadnúť do priepasti. Tá hrana predstavuje vyčerpanú monopolnú rentu farmaceutických spoločností a priepasť nedostatok dôležitých liekov pre pacientov. Zvýšené riziko tohto opatrenia však môže vláda oslabiť dobre zvolenou reguláciou, ak sa ukáže skutočný nedostatok liekov.
|
O zadlženosti a transformácii nemocníc
Dušan Zachar, analytik INEKO: Nevylučujem, že aj po transformácii budú exekučné konania a môže sa to dotknúť aj existencie niektorých nemocníc. Je to daň za dlhodobý život na dlh a sprievodný jav nevyhnutnej optimalizácie siete poskytovateľov zdravotnej starostlivosti.
|
Ako odmeňovať lekárov
Kapitáciu a platby za výkony by mali dopĺňať platby za výsledky liečby
|
Ceny liekov a ich dostupnosť
Prínosy a riziká prísnejšieho referencovania cien liekov
|
O stálom zadlžovaní štátnych nemocníc a vymáhaní týchto dlhov
Nárast dlhu od konca roku 2010 o 30 mil. EUR, čo je tempo rastu rýchlejšie o 25% oproti roku 2010, je ďalším príkladom, keď politici (resp. politickí nominanti) čakajú s prijatím nepopulárnych, hoci aj prospešných opatrení, až dovtedy, kým sa situácia nezhorší natoľko, že sú nevyhnutné. Dôvody nárastu dlhu môžu byť rôzne. Okrem klasických a systémových príčin (viď nižšie), možno za dôvody považovať i jednorazové náklady spojené s racionalizačnými opatreniami (napr. odstupné) a prípravou na transformáciu (napr. audit), pri niektorých nemocniciach zasa absencia či nedostatočné racionalizačné opatrenia, resp. slabý manažment a celkovo dozaista aj nižšiu platbu štátu za svojich poistencov, a teda nižšie platby zo strany zdravotných poisťovní.
|
O zadlženosti a napätej situácii v slovenskom zdravotníctve
Situácia v zdravotníctve sa momentálne vyhrocuje preto, lebo sa čiastočne začínajú robiť opatrenia na jeho záchranu, ktoré sú nepopulárne, pre mnohých aj bolestivé, ale sú potrebné. Je to daň za to, že sa nepokračovalo v reformách a dlh v zdravotníctve sa zväčšoval. Hlavnými príčinami vysokej zadlženosti slovenského zdravotníctva je absencia tzv. tvrdých rozpočtových pravidiel (hard budget constraints), nekryté zvyšovanie platov zdravotníckych pracovníkov, zákonný nárok na takmer neobmedzený rozsah zdravotnej starostlivosti hradenej z verejného zdravotného poistenia, poskytovanie starostlivosti bez jej krytia zdrojmi, nehospodárnosť, netransparentnosť, korupcia.
|
Generická preskripcia – ÁNO!
Sme si vedomí možných rizík vyplývajúcich zo zavedenia povinnej generickej preskripcie na Slovensku, ale považujeme ich za nižšie ako možné prínosy, navyše si myslíme, že negatíva sa dajú celkom úspešne obmedziť cielenými regulačnými opatreniami. Za jednu z najväčších výhod generickej preskripcie považujeme, že nesie v sebe potenciál znižovania výdavkov pacientov na doplatky za predpísané lieky, pričom so zvyšujúcou sa intenzitou súťaže medzi farmaceutickými firmami je možné očakávať aj určitú úsporu vo verejných financiách v dôsledku znižovania cien liekov. Druhou významnou oblasťou, kde vidíme pozitíva pri predpisovaní účinnej látky, je bezpečnosť pacienta a obmedzovanie tzv. indukovaného predpisovania liekov zo strany lekárov.
|
Dovoľme nemocniciam vyberať poplatky
Zaujímavým javom je, že v priebehu pár rokov masívne vzrástli priame platby pacientov v SR nad priemer krajín EÚ, ako aj OECD. A nedá sa to pripísať len na vrub „Zajacových 20- a 50-korunáčiek“. Tie boli totiž v roku 2006 zrušené, ale vysoká úroveň priamych platieb obyvateľstva zostala aj potom zachovaná. Dôvodom je nekontrolovateľný nárast rôznych polooficiálnych poplatkov. Problémom je, že tieto platby sú často neregulované, vznikajú živelne, osoh z nich majú väčšinou len jednotlivci, a nie celý zdravotnícky systém, pričom môžu neúnosným spôsobom dopadať na sociálne slabšie vrstvy obyvateľstva. Preto odporúčame, aby sa ministerstvo zdravotníctva a vláda SR nebáli zaviesť regulovanú spoluúčasť pacientov, ktorá by o.i. zlegalizovala dnes už aj tak vyrubované poplatky, niektoré by zakázala, niektoré nové by naopak umožnila a stanovila by ochranný limit pre sociálne odkázaných. Bolo by to dokonca aj sociálnejšie riešenie, ako je ponechanie dnešného stavu, kedy máme v oblasti nárokov na poskytovanie zdravotnej starostlivosti socializmus na papieri, ale v realite tu vládne divoký kapitalizmus s rozvinutou korupciou.
|
O poplatkoch v nemocnici v Malackách
Orgány určené na dozor nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti by mali pravdepodobne silnú pozíciu pri argumentácii, že tu ide o vyrubovanie poplatkov už za hranicou zákona. Na druhej strane je to dôsledok toho, že MZ SR a vláda sa bojí zaviesť regulovanú spoluúčasť pacientov, ktorá by zlegalizovala už aj dnes vyrubované poplatky, niektoré by zakázala, niektoré nové by naopak umožnila a stanovila by ochranný strop pre sociálne odkázaných. A príjmy by potom netiekli len do vrecák jednotlivcov, ale do celého zdravotníckeho systému.
|
O výstavbe novej nemocnice silových rezortov v centre Bratislavy
Podľa nás by o výstavbe nových zdravotníckych zariadení, ktoré sú financované z verejných zdrojov, mala rozhodovať odborná analýza efektívnosti, a nie rozhodnutia rôznych rezortných ministerstiev, ktorých hlavnou náplňou navyše zdravotníctvo ani nie je. Myslíme si, že vojaci, policajti, diplomati, politici a pod. by nemali mať svoje vlastné špecializované nemocnice. Ale ak by predsa len mali nejaké špeciálne potreby, ak by potrebovali nejaké nadštandardné služby v súvislosti so svojim povolaním, tak by si ich mali objednávať normálne vo verejnej súťaži, pričom by vyhrala tá nemocnica, ktorá by ich vedela čo najefektívnejšie poskytovať.
|
O redukcii nemocničných lôžok
Za ostatných 15 rokov pozorujeme v celej Európe trend znižovania počtu nemocničných lôžok, a Slovensko nie je výnimkou. Napriek tomu máme podľa štatistík OECD a Eurostatu ešte stále nadpriemerný počet lôžok na 1000 obyvateľov - 6,6. V EÚ je toto číslo 5,7. A napríklad v porovnaní so Španielskom, Portugalskom či Veľkou Britániou máme v SR dvakrát viac postelí na 1000 obyvateľov. Najväčší prebytok je u akútnych lôžok. Zvýšiť by sa mohol počet špecializovaných lôžok pre dlhodobo chorých (tzv. sociálne lôžka).
|
O transparentnosti liekovej politiky a o generickej preskripcii
Generická preskripcia liečiv má tú výhodu, že obmedzuje tzv. indukované predpisovanie liekov zo strany lekárov, pričom toto riziko je menšie na strane lekární. Lekárne totižto v oveľa väčšej miere pôsobia v konkurenčnom prostredí, kde medzi nimi funguje súťaž o pacienta, ktorý oveľa jednoduchšie zmení lekáreň ako lekára.
|
O zadlžovaní, oddlžovaní a transormácii nemocníc
Je pravdepodobné, že vysoko zadlžené štátne nemocnice nebudú schopné splatiť svoje dlhy do ich transformácie, a to aj napriek úsporným opatreniam, ktoré by mali prijímať. Možnosť splatiť dlhy z vlastných zdrojov bude totiž limitovaná zníženými zdrojmi, ktoré budú do nemocníc tiecť v tomto roku zo strany štátu a tiež zadlženej VšZP. Predpokladáme preto, že nemocnice budú tlačiť na to, aby ich štát pred transformáciou oddlžil. Je to veľmi diskutabilné, navyše v situácii, kedy ani v súčasnosti nedokázali tieto nemocnice zastaviť tvorbu nového dlhu.
|
Najprv poriadok, potom vyššie platy
Lekári protestujú za vyššie platy. Porovnávajú si ich s tými, ako zarábajú kolegovia v zahraničí. Ak to chcú robiť, mali by porovnávať aj výkonnosť ekonomík a najmä výsledky zdravotníctva.
|
O poplatkoch za hospitalizáciu v nemocniciach
Návrh, aby si pacienti platili za hospitalizáciu v nemocniciach za služby, ktoré nie sú priamo zdravotnou starostlivosťou, teda za stravu a lôžko, je rozumný a logický krok smerujúci k efektívnejšiemu využívaniu limitovaných zdrojov v zdravotníctve. Jednak sa obmedzí nadbytočný dopyt po lôžkovej zdravotnej starostlivosti, pacienti budú ešte viac motivovaní tlačiť na lekárov, aby nezostávali v nemocniciach zbytočne dlho, podporí to jednodňovú zdravotnú starostlivosť a jednak nemocnice získajú dodatočné zdroje, ktoré im pomôžu v súčasnom období racionalizácie výdavkov zo strany štátu či zdravotných poisťovní. Je to zároveň signál verejnosti, že nič, teda ani zdravotníctvo, nie je zadarmo. Samozrejme, výška poplatkov by mohla mať s pribúdajúcimi dňami hospitalizácie klesajúcu úroveň tak, aby najmä dlhodobo chorých a sociálne odkázaných pacientov neúmerne nezaťažovala.
|
Skorší odchod do dôchodku nie je dobrý nápad
Skorší odchod lekárov či zdravotných sestier do starobného dôchodku by bol krokom k vytvoreniu ďalšej výnimky v sociálnom systéme, ktorá by zvýhodňovala jedno povolanie pred tými ostatnými, ktoré môžu byť mimochodom porovnateľne alebo možno aj viac psychicky a fyzicky náročné. Nespochybňujem, že práca, ktorú odvádzajú zdravotnícki pracovníci, je veľmi náročná a zodpovedná. Tieto aspekty by mali byť zohľadňované pri výške a štruktúre odmeňovania zamestnancov, a nie pri veku ich odchodu do dôchodku. Kompenzovať nízke platy zdravotníkov skorším odchodom do penzie nie je efektívnou cestou. Centrálna vláda a legislatíva totiž nemôžu mať dostatok relevantných informácií o všetkých sektoroch a profesiách, aby férovo a efektívne rozhodovali o takýchto platových kompenzáciách prostredníctvom dôchodkového systému.
|
O transformácii nemocníc
Úvodné transformačné náklady na audit, verejné obstarávanie a pod., ktoré si musia nemocnice financovať z vlastných zdrojov, slúžia na zistenie skutočného stavu nemocníc a na vytvorenie poriadku pred samotnou transformáciou. Hoci sa môže v dôsledku toho nepatrne zvýšiť ich dlh, je predpoklad, že postupom času budú trasformované nemocnice hospodáriť efektívnejšie.
|
O pravidlách riešenia konfliktu záujmov pri kategorizácii liekov
Zásadná pripomienka Úradu vlády SR k ministerskému návrhu novely zákona o rozsahu zdravotnej starostlivosti je určite posunom k lepšiemu, k väčšej transparentnosti. Definuje, čo možno pokladať za možný konflikt záujmov členov kategorizačnej komisie a odborných pracovných skupín. Výrazne rozširuje a spresňuje povinnosti zverejňovania údajov zainteresovaných v kategorizačnom procese, ako aj sankčný mechanizmus. Máme však voči nej dve výhrady - zverejňovanie konfliktov záujmov len u niektorých aktérov kategorizačného procesu a privysoká hranica (cca 2000 EUR), do ktorej sa nemusia zverejňovať príjmy od farmafiriem.
|
O hornom limite na doplatky za lieky
Horný limit na priame platby v zdravotníctve plní sociálnu funkciu a je to odporúčaniahodný ochranný prvok pre najviac chudobných a chorých ľudí, aby neplatili neúnosné doplatky za lieky či potenciálne aj za liečbu chorôb. MZ SR sa rozhodlo, že zavedie strop len pre dôchodcov a ťažko chorých, čo je diskutabilné, nakoľko sociálne odkázané môžu byť aj ďalšie skupiny. Naviazanie ochranného limitu na výšku príjmu zabezpečí jeho väčšiu adresnosť, no v takom prípade by sme odporúčali viac príjmových pásiem s adekvátnym odstupňovaním hornej hranice na doplatky. Na druhej strane však potreba zisťovania výšky príjmov dotknutých osôb prináša so sebou zvýšené administratívne náklady.
|
O stransparentňovaní procesu kategorizácie liekov
MZ SR by malo na svojej webovej stránke zverejňovať aj peňažné či nepeňažné príjmy a stretnutia členov kategorizačnej komisie a ich blízkych s farmaceutickými spoločnosťami, čo by bolo v súlade so zvyšovaním transparentnosti kategorizačného procesu. Podľa ministerstvom navrhovaného znenia zákona o rozsahu poukazuje na možný konflikt záujmov buď samotný člen kategorizačnej komisie a/alebo účastníci konania, čo sú zdravotné poisťovne a farmaceutická spoločnosť, o lieku ktorej sa rozhoduje. To považujeme za nedostatočné, čo môže mať za následok utajovanie konfliktov záujmov. Zverejnené by mali byť aj kompletné záznamy z rokovaní kategorizačnej komisie a odborných pracovných skupín.
|
Ako míňať menej na lieky
Problém, ako znížiť nadmernú spotrebu a tiež výdavky na lieky, patrí medzi kľúčové v diskusiách o reforme slovenského zdravotníctva. Pri hľadaní riešení by sme nemali zabúdať na osvetu o zdravom životnom štýle, ktorá podľa nás nie je dostatočná. Osveta by mala byť cielená nielen na širokú verejnosť, ale aj na vzdelávanie lekárov, študentov medicíny a tiež detí už na základných školách. Šíriť ju je vo verejnom záujme a tiež v záujme zdravotných poisťovní, ktoré platia prevažnú časť výdavkov v zdravotníctve.
|
O zvyšujúcej sa strate VšZP
Už teraz hrozí, že ak poskytovatelia zdravotnej starostlivosti, predovšetkým veľké štátne fakultné nemocnice, nebudú reagovať na plánované znížené platby od VšZP dostatočne razantnými racionalizačnými opatreniami, napr. zefektívňovaním liečebného procesu, znižovaním počtu lôžok a predajom prebytočného majetku, tak potom sa bude musieť súčasný štandard poskytovania zdravotnej starostlivosti znížiť. A ak sa na druhej strane nepodarí zastaviť nárast dlhu VšZP a postupne ho znižovať, tak to možno aspoň presvedčí politikov o nutnosti rozdeliť VšZP na menšie časti a väčšinu z nich privatizovať.
|
O exekúciách nemocníc Sociálnou poisťovňou
Exekúcie pripomínajú nemocniciam, že ak budú naďalej hospodáriť neefektívne a nebudú splácať svoje dlhy, čaká ich zánik. Privatizácia by mohla nemocniciam pomôcť zlepšiť ich finančnú disciplínu. Ak by VÚC nechceli nemocnice predávať, tak potom ešte existuje možnosť dlhodobého prenájmu nemocníc strategickým súkromným partnerom, tak ako to nedávno urobili so zadlženými štátnymi nemocnicami vo Veľkej Británii. Štát by mohol a mal nemocniciam pod správou VÚC pomôcť len nepriamo, a to tak, že by zákonom stanovil základný balík zdravotnej starostlivosti financovaný z verejného zdravotného poistenia, ktorý by reálne odzrkadľoval obmedzené zdroje v slovenskom zdravotníctve.
|
Čo by malo robiť Ministerstvo zdravotníctva SR v roku 2011
MZ SR by malo podporovať, alebo samo prinášať služby, ktoré verejnosti poskytnú dostatočné informácie o kvalite (napr. rebríčky kvality poskytovateľov a poisťovní) a cene liečby (napr. výpisy za spotrebovanú zdravotnú starostlivosť, DRG-systém). Postupne by sa mala zaviesť regulovaná spoluúčasť pacientov pri ich liečbe. Štátne zdravotnícke zariadenia by sa mali transformovať na akciové spoločnosti, pričom strategickým súkromným partnerom by mal byť umožnený vstup do nich, buďto cez privatizáciu alebo dlhodobý nájom. Najväčšiu a pritom štátnu VšZP by bolo vhodné demonopolizovať - aspoň čiastočne privatizovať. Optimálne by bolo, keby na koncentrovaný poistný trh pribudol nový hráč. A všetko to má jeden spoločný menovateľ - znižovanie dlhu v zdravotníctve, ktorý neustále rastie.
|
O efektívnosti povinného očkovania detí proti pneumokokom
Pri každom liečive, ktorého cena je uhrádzaná z verejných prostriedkov (o to viac to platí pre povinné očkovanie s nemalými celkovými nákladmi) by mal štát vypracovať a zverejniť farmakoekonomickú analýzu, v ktorej by bolo uvedené, do akej sumy je uhrádzanie daného liečiva pre spoločnosť nákladovo efektívne. V opačnom prípade budú totiž vznikať časté pochybnosti, či by sa použité peniaze nedali použiť účelnejšie - na takú liečbu (iných ochorení), ktorá prinesie ľuďom viac rokov života v dobrom zdraví.
|
Riziká rušenia zdravotných odvodov
Keďže považujeme súťaž medzi poisťovňami za kľúčový predpoklad pre efektívne fungovanie zdravotníctva, neodporúčame realizovať rušenie zdravotných odvodov. Ak sa tak napriek tomu stane, odporúčame, aby súčasne so zrušením odvodov bolo podľa vzoru Holandska zavedené tzv. nominálne poistné. Išlo by o rovnakú platbu pre všetkých poistencov, ktorú by vyberali zdravotné poisťovne, pričom štát by ju dotoval pre ľudí s nízkym príjmom. Toto poistné by nemalo byť len symbolické, ale dostatočne vysoké tak, aby sa pri financovaní zdravotníctva zachoval priestor aj pre zásluhovosť a rozvíjanie súťaže medzi poisťovňami na strane ich príjmov.
|
V úplatkoch dominuje zdravotníctvo
Myslíme si, že úplatky v zdravotníctve nezmiznú, pokiaľ nerozšírime legálne a regulované priame platby, ktoré by ich nahradili. Inými slovami, pokiaľ nezavedieme legálnu spoluúčasť za vybrané tovary a služby, dovtedy sa bude ponuka s dopytom vyrovnávať nelegálne. Pomôcť by malo aj zlepšovanie informovanosti pacientov napríklad pomocou rebríčkov kvality poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Je smutné, že rozsah korupcie v zdravotníctve a tiež jeho neustále zadlžovanie (čo je okrem iného tiež prejavom neoficiálneho stretu ponuky s dopytom) nie sú pre politikov a tiež pre kriticky veľkú časť spoločnosti dostatočnými argumentmi pre prijatie potrebných zmien.
|
Pozor na skryté konflikty záujmov lekárov
Štát by mal začať zverejňovať informácie o profesných prehreškoch lekárov. Má to vo vlastných rukách, a dá sa to spraviť rýchlo a so zanedbateľnými nákladmi. Zároveň by mal tlačiť na farmaceutické firmy (možno prostredníctvom svojej poisťovne), aby sme o bočných príjmoch lekárov vedeli viac. Je to aj v záujme súkromných poisťovní, aby boli ich účty chránené pred možným nadmerným predpisovaním liekov. A nakoniec, médiá by si mali na konflikty záujmov lekárov dávať lepší pozor.
|
Opatrne so zverejňovaním zmlúv
Totálna transparentnosť v zdravotníctve obmedzí kradnutie, rizikom je ale zhoršenie súťaže. Najzávažnejším rizikom pri povinnom zverejňovaní zmluvných podmienok a cien medzi dvoma obchodnými partnermi je fakt, že zvýšená transparentnosť neprinesie jasnú informáciu len spotrebiteľom, ale aj konkurujúcim si podnikateľským subjektom, ktorí tak vidia dojednané podmienky a ceny svojich rivalov. V koncentrovaných, oligopolistických trhoch, akým je aj slovenské zdravotníctvo, to potom môže viesť k zjednodušeniu kolúzneho (koordinovaného) správania firiem. To môže mať za následok nárast cien pri zmenšenom cenovom rozpätí, zhoršenie efektívnosti a súťaže na trhu.
|
Aj miera transparentnosti má svoje optimum
Kľúčom k rozriešeniu problému (ne)zverejňovania všetkých zmlúv medzi zdravotnými poisťovňami a poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti, je odpovedať si na otázku, či existuje, resp. ako funguje súťaž medzi poisťovňami na strane výdavkov – teda na strane nákupu zdravotnej starostlivosti. Na jednej strane hovorí dnes v neprospech zverejňovania zmlúv ochrana akej-takej súťaže, na strane druhej zas stoja riziká plynúce z deformovanej súťaže.
|
Vízia pre zdravotníctvo
Vízia INEKO pre financovanie zdravotníctva je založená na presne definovanej solidarite, znižovaní informačných nerovností, ako aj na posilnení zásluhovosti a trhových riešení tak, aby v porovnaní s dnešným systémom vytvárala lepšie predpoklady pre oficiálny stret ponuky s dopytom. Cieľom je vytvoriť systém, ktorý dokáže pružne reagovať na očakávané zvyšovanie dopytu v dôsledku starnutia obyvateľstva ako aj inovácií v zdravotníckych technológiách a spôsoboch liečby.
|
Prečo nerušiť zdravotné odvody
Financovanie zdravotníctva z daní by na jednej strane znížilo zdanenie práce, obmedzilo únik pred platením odvodov a mohlo by tiež zvýšiť efektívnosť pri výbere a znížiť administratívnu záťaž pri platení odvodov. S výnimkou prvého faktora však možno všetky tieto efekty do veľkej miery dosiahnuť aj bez zrušenia zdravotných odvodov. Na druhej strane by financovanie z daní znemožnilo zavedenie súťaže medzi poisťovňami na strane príjmov a súčasne by sa významne zvýšilo riziko politických zásahov pri riadení finančných tokov medzi štátom a zdravotnými poisťovňami. Súťaž medzi poisťovňami pritom považujeme za kľúčový predpoklad pre efektívne fungovanie zdravotníctva. Zrušenie zdravotných odvodov a financovanie zdravotníctva z daní preto neodporúčame realizovať.
|
Nie väčšej regulácii lekární
Každé zavádzanie regulácií v akomkoľvek odvetví by malo byť dostatočne zdôvodnené, podporené argumentmi a malo by predstavovať tzv. verejný záujem. Štát by mal zasahovať do trhového prostredia až ako posledná inštancia, keď sa zdá, že vývoj na trhu sa vymyká verejnému záujmu. Deje sa to v súčasnosti na trhu poskytovania lekárenských služieb?
|
Vláda sa opäť zľakla spoluúčasti
Ak štátna regulácia zlyháva a nefunguje ani oficiálny cenový mechanizmus, dopyt s ponukou sa stretnú živelným, väčšinou neefektívnym a nekultúrnym spôsobom. Napríklad cez nekvalitné služby, ošarpané nemocnice, liečenie podľa známostí, dlhé čakanie v ambulanciách, množstvo polo- a neoficiálnych platieb, alebo rastúci dlh. To všetko sú príznaky nášho zdravotníctva. Pre pacienta je obzvlášť citlivý prudký rast súkromných platieb, ktoré v súčasnosti dosahujú už zhruba tretinu celkových výdavkov. Slovensko sa tak v rokoch 2000 až 2007 dostalo z chvosta na špičku rebríčka štátov OECD. V našom "bezplatnom" zdravotníctve tvrdo platíme, akurát významnú časť platieb nikto nereguluje. Namiesto oficiálnej spoluúčasti sa poplatky šíria živelne, čím sú najviac postihnutí chudobní a chorí ľudia. Náplasťou na rastúce platby by mohli byť ochranné stropy, po prekročení ktorých hradia výdavky zdravotné poisťovne.
|
Platiť či neplatiť
Kľúčové pre vyrovnanie sa s problémom neustále narastajúcich nárokov a očakávaní občanov na jednej strane a prísne obmedzených zdrojov v zdravotníctve na strane druhej je to, ako sa nová vláda postaví k otázke rozsahu zdravotnej starostlivosti hradenej z verejných prostriedkov a spoluúčasti pacientov. S najväčšou pravdepodobnosťou, aj s ohľadom na politickú háklivosť tejto témy, sa veľké zmeny ohľadne rozsahu zdravotnej starostlivosti a služieb, za ktorý by si pacienti priamo priplácali, nedajú očakávať. Skôr sa zavedie "len" poriadok a spíše sa, na čo, t.j. na aké vyšetrenia, konzultácie či zdravotnícky materiál majú pacienti pri svojej liečbe zákonný nárok, a čo si už budú musieť hradiť sami. Ako sa však chce minister Uhliarik vyrovnať s nepriaznivou a dlhodobo neudržateľnou bilanciou v sektore, v ktorom sú výdavky vyššie ako príjmy, keď neplánuje zúžiť súčasný rozsah zdravotnej starostlivosti hradenej z verejného poistenia, keď zruší výmenné lístky a súčasne nenavrhne náhradný inštrument obmedzenia spotreby, akým by boli napr. paušálne poplatky za návštevu lekára, a keď stanoví horný strop na výdavky za lieky pri nezvýšení spoluúčasti pacientov?
|
Stropy na poplatky v zdravotníctve sú potrebné
Ochranné horné limity v zdravotníctve sú prvkom solidarity, pričom by tiež mohli zbaviť politikov strachu o vlastnú popularitu pri zavádzaní regulovanej spoluúčasti. Ak spoluúčasť neregulujeme, t.j. nezavádzame ju vedome na vybrané tovary a služby, bude sa šíriť živelne. Dôkazom je naše „bezplatné“ zdravotníctvo, kedy sa Slovensko v priebehu 7 rokov (od roku 2000) dostalo v medzinárodnom porovnaní krajín OECD z chvosta rebríčka ukazujúceho podiel priamych platieb pacientov na celkových výdavkoch zdravotníctva na jeho špicu (zdroj: OECD Health Data 2009). Živelné šírenie poplatkov je pritom asociálne, keďže bez akejkoľvek ochrany zaťažuje najviac chudobných a chorých ľudí.
|
Operácia kĺbu? Najlepšie na ortopédii v Ružomberku.
Pred pár dňami zverejnila zdravotná poisťovňa Dôvera výsledky svojho hodnotenia nemocníc za minulý rok. Nemocnice sa vraj za ostatný rok ani nezlepšili ani nezhoršili. Čo však stojí za povšimnutie, je uvedenie šiestich top nemocničných oddelení vo vybraných medicínskych odboroch (ortopédia, chirurgia, interné, neurológia a gynekológia a pôrodníctvo), s ktorými boli pacienti najviac spokojní.
|
Hodnotenie volebných programov pre zdravotníctvo
Bohužiaľ, žiadna politická strana neponúka pred tohtoročnými voľbami jeden komplexný ucelený návrh na reformu zdravotníctva. Síce sa dajú v ich volebných programoch nájsť pozitívne momenty, ktoré keby sme vybrali ako hrozienka z koláča a sústredili ich do jedného programu, tak by sme mohli hovoriť o relatívnej spokojnosti, avšak v programe každej strany vždy niečo dôležité chýba – niektorej toho chýba viac, inej menej. Spoločným znakom aktuálnych volebných programov v porovnaní s voľbami v roku 2006 (snáď s výnimkou strany SaS, ktorá napísala najkonkrétnejší a zároveň najkontroverznejší program) je nárast vágnosti a opatrnosti pri formulácii predvolebných sľubov.
|
Čarnogurská, Miklošová aj Bugárová – štandardná úroveň
Keďže zdravotné poisťovne nie sú momentálne platným právnym rámcom nútené príliš súťažiť, a keďže súčasná vláda si zdravotníctvo predstavuje prevažne ako sféru silného štátu a minimálneho trhu, dalo by sa predpokladať, že práve štát vyvinie maximálne úsilie o to, aby sa svojimi normami pokúsil docieliť to, čo by mohol v súťaži priniesť trhový mechanizmus - transparentnosť, informovanosť poistencov a tlak na efektívnosť. Ale nestalo sa tak. Štát zlyhal. Prečítajte si, ako zdravotné poisťovne informujú o kvalite poskytovateľov.
|
Na dlh VšZP sa poskladáme všetci
Všeobecná zdravotná poisťovňa sa blíži k bodu platobnej neschopnosti. Potrebuje od vlády ďalšie peniaze. Čo z toho vyplýva pre ľudí? Pozerajte diskusiu Ivana Štulajtera s analytikom INEKO Petrom Goliašom.
|
Záchranky by si mali vyberať priamo poisťovne
Prečo si záchranky vyberá ministerstvo zdravotníctva a nie priamo poisťovne, ktoré za ich služby platia? Prečo nenecháme poisťovne, aby vypísali tender a vybrali čo najlepšie ponuky? Predstavte si, že by ministerstvo vyberalo, v ktorom obchode si kúpite auto, alebo s ktorou cestovnou kanceláriou pôjdete na dovolenku. A ešte by vám aj nadiktovalo cenu, za ktorú to kúpite. Presne to sa deje so záchrankami. |
Súťaž nie je jediný liek
Zdravotníctvo sa vyznačuje niečím, čo spôsobuje, že trhové reformy nemusia byť vždy najlepším riešením. Je to nedostatok informácií o produkte, ktorý je často zložitý a pacient preto nevie posúdiť, aký z neho bude mať úžitok. Napríklad je oveľa ľahšie posúdiť cenu a kvalitu piva alebo hot-dogu, než cenu a kvalitu lekárov, nemocníc, poisťovní, liekov alebo zdravotných výkonov... Neinformovaný pacient sa nevie správne rozhodovať. Preto treba zverejňovať objektívne rebríčky poisťovní aj poskytovateľov a zrozumiteľné databázy liekov... Pri množstve bežných chorôb, jednoduchých výkonov, alebo pri rutinných, dlhodobo plánovaných zákrokoch, je možné informovanosť zlepšiť natoľko, že by trhovým reformám nemala stáť v ceste... |
Hra na bezplatné zdravotníctvo je asociálna
V debate o zdravotníctve (podobná analógia platí aj pre vysoké školstvo) nemá zmysel hovoriť o zavádzaní spoluúčasti. Spoluúčasť tu už dávno máme, a nie najmenšiu. Od vyspelého sveta sa však líšime v tom, že výšku aj štruktúru spoluúčasti neregulujeme (s výnimkou liekov a malej časti výkonov) a jej šírenie ponechávame na spontánny vývoj. A tiež v tom, že pacientov nechránime pred neúnosnými platbami v hotovosti. Dôsledok je asociálny, keďže spoluúčasť často zhoršuje dostupnosť zdravotnej starostlivosti najmä sociálne slabším a chronicky chorým ľuďom. |
Komu pomôže zrušenie degresívnej marže?
Kto by teda na zrušení degresívnej marže zarobil? Jedine ten, kto dokáže „presvedčiť“ tú-ktorú nemocnicu alebo poisťovňu, aby lieky kupovala drahšie a platila načas. Taký „niekto“ by sa nenašiel, ak by pri predaji liekov rozhodovala efektívnosť a transparentná súťaž. |
Sedem krokov pre zdravotníctvo
1. Spresniť definíciu, na čo majú pacienti nárok z verejného poistenia
|
Zdravotná daň
V súčasnosti je u nás počet samostatne zárobkovo činných osôb približne päťnásobne nižší než počet zamestnancov, pričom zaplatia na daniach sedemnásobne menej. Na odvodoch do zdravotných poisťovní však zaplatia až trinásťkrát menej. Politicky by síce takéto opatrenie (t.j. presun výberu zdravotných odvodov do režimu daňových úradov) znamenalo stratu voličov, ktorí sa dnes dokážu vyhnúť príspevkom na zdravotníctvo, tá by však mohla byť kompenzovaná zrušením nepopulárneho ročného zúčtovania zdravotného poistenia, znížením byrokracie spojenej s nutnosťou korešpondencie až s piatimi poisťovňami, zvýšením prílivu peňazí do zdravotníctva, prípadne aj možným primeraným poklesom odvodových sadzieb. |
Štát verzus trh v zdravotníctve
Debata o tom, či je v zdravotníctve (resp. v ktorej jeho časti) efektívnejší štát alebo trh, je pre úspech reformy zdravotníctva na Slovensku kľúčová... Štát má zabezpečiť primerané rozloženie rizika a zdravotnú starostlivosť pre chudobných. Vo zvyšku zdravotníctva môže fungovať trh. |
Zdravotníctvu by pomohla zásluhovosť
Jedným z kľúčových nedostatkov slovenského zdravotníctva je nízka zásluhovosť, čiže stav, keď prakticky neexistuje závislosť medzi tým, čo do systému zaplatíme a čo z neho dostaneme. Prináša to hneď niekoľko problémov: vzniká motivácia vyhýbať sa plateniu zdravotných odvodov, človek stráca zodpovednosť za vlastné zdravie, človek stráca motiváciu požadovať tovary a služby adekvátne zaplatenej protihodnote, človek stráca motiváciu optimalizovať vlastnú spotrebu, keďže všetko dostáva „zadarmo“. |
Zdravotné poistenie potrebuje viac súťaže
Pri slovách „súťaž v zdravotnom poistení“ zrejme mnoho nielen ľavicovo mysliacich ľudí vystraší „vyberanie hrozienok“, teda súťaž o zdravých a bohatých poistencov na úkor chorých a chudobných... Napriek tomu sa viaceré štáty (napr. Holandsko od roku 2006, Švajčiarsko, Singapur) snažia posilňovať súťaž nielen v dobrovoľnom, ale aj v povinnom zdravotnom poistení. Veria totiž, že súťažiace poisťovne v porovnaní so štátom dokážu lepšie motivovať poskytovateľov k zvyšovaniu efektívnosti a kvality zdravotnej starostlivosti. |
Fauly štátu v zdravotnom poistení
Ak by vláda bola čestná (teda aj dlhodobo ekonomicky efektívna), kúpila by poisťovne od ich súkromných vlastníkov za trhovú cenu. Mnohé doterajšie kroky sú však dôkazom, že štát uprednostňuje fauly pred čestným prístupom. Bez náhrady škody totiž ukrajuje z práv vlastníkov, ktoré vyplývajú z ich investície do zdravotného poistenia. |
Krok k zoštátneniu zdravotného poistenia
Ministerstvo zdravotníctva navrhuje, aby rozpočty všetkých (teda aj súkromných) zdravotných poisťovní schvaľovala vláda, a aby sa zvýšilo prerozdeľovanie medzi poisťovňami z 85% vybraného poistného na 95%. Podľa názoru INEKO sú oba návrhy v súlade s cieľom vlády centralizovať a zoštátniť zdravotné poistenie. Ak sa ich podarí presadiť, vzdialime sa od možnosti zaviesť súťaž v tej časti zdravotníctva, kde je výhodnejšia, než štátne riadenie. |
Ktoré lieky majú byť "zadarmo"?
Slovensko je pri preplácaní top liekov z verejných zdrojov podstatne štedrejšie ako Česko. Pri porovnaní 20 liekov s najväčším podielom na trhu vo finančnom vyjadrení tak v SR, ako aj v ČR sme zistili, že slovenské zdravotné poisťovne platia v priemere takmer o pätinu vyššie úhrady ako české. |
Ako štát ne/informuje o liekoch
Keď švédska organizácia Health Consumer Powerhouse vlani hodnotila zdravotnícke systémy v 29 európskych krajinách, Slovensko obsadilo 23. miesto. Z celkového počtu 27 indikátorov sme zlyhali v šestnástich. Jedným z nedostatkov bolo, že nemáme laikom zrozumiteľný zoznam liekov. |
Kam sa pohlo zdravotníctvo za dva roky?
Zdravotníctvo je zatiaľ jedinou oblasťou, kde sa vláde darí rúcať predošlé reformy a presadzovať vlastný pohľad na usporiadanie spoločnosti. Je preto zaujímavé sledovať výsledky práce vlády v tomto sektore. Získame tak aspoň približný obraz o tom, ako môže vyzerať celá krajina, ak vláda bude úspešná v plnení svojich zámerov. |