Komu pomôže zrušenie degresívnej marže?

Pacientom a nemocniciam určite nie

(článok bol 12.2.2009 zverejnený na serveri eTrend)

Oprava (13.2.2009):

Spoločnosť Agel SK, a.s. nám 13.2.2009 zaslala stanovisko k nižšie uvedenému článku, podľa ktorého:

1. Martek Medical SK nie je jedinou distribučnou spoločnosťou, cez ktorú VŠZP nakupuje lieky
2. Martek Medical SK si uplatňuje vždy čo najnižšiu obchodnú prirážku, ktorá je vždy nižšia, ako je obchodná marža podľa degresie. T.j. ani zďaleka nedosahujeme terajších 3,12%.

Za chybnú informáciu, ktorú sme v článku uviedli na základe informácií zverejnených v Hospodárskych novinách, sa INEKO ospravedlňuje.

Pôvodný text:

Ministerstvo zdravotníctva sa chystá od apríla zrušiť degresívnu maržu na lieky pre nemocnice. Dodávatelia liekov by tak už nemali dostávať za lacnejšie lieky vyššiu maržu a za drahšie nižšiu, ale za všetky lieky by si mohli účtovať maržu do výšky 9%.
Cieľom je podľa ministerstva zabrániť nedostatku niektorých drahých liekov, ktorých dodávky sú pri nízkych maržiach menej výhodné. Je však pozoruhodné, že ministerstvo toto tvrdenie dostatočne nepodložilo. Ako uviedli Hospodárske noviny, ministerstvo poukázalo na dva lieky - Lucentis a Macugen (lieky na poškodenie oka), najväčšie poisťovne VšZP a Dôvera však problémy s ich nákupom popreli.
Ďalším problémom je, že zrušenie degresívnej marže môže byť v priamom rozpore s cieľom ministerstva. Nemocnice sú totiž vysoko zadlžené a dlhodobo neplatia načas. Dodávatelia liekov sa ich preto už teraz snažia obchádzať. Ako uvádza spomínaný článok HN, zvýšenie marže by podľa nemocníc znamenalo vyššie náklady na liečbu. Asociácia dodávateľov liekov vypočítala, že po uplatnení maximálnej 9%-nej marže by nemocnice prišli o šesť miliónov eur (200 miliónov korún). Ak však majú nemocnice platiť viac, ich zadlženosť a platobná neschopnosť sa prehĺbi. Ako asi zareagujú dodávatelia? Budú ochotní čakať dlhšie v nádeji, že dostanú viac peňazí, alebo sa budú nemocniciam ešte viac vyhýbať? Ak sa rozhodnú pre druhú možnosť, čo je pravdepodobné, bude nedostatok liekov v nemocniciach ešte citeľnejší. To by poškodilo pacientov, nemocnice, aj väčšinu dodávateľov.
Kto by teda na zrušení degresívnej marže zarobil? Jedine ten, kto dokáže „presvedčiť“ tú-ktorú nemocnicu alebo poisťovňu, aby lieky kupovala drahšie a platila načas. Taký „niekto“ by sa nenašiel, ak by pri predaji liekov rozhodovala efektívnosť a transparentná súťaž. V súčasnosti, keď má najväčšia Všeobecná zdravotná poisťovňa len jedného distribútora liekov (ide o firmu Martek Medical - pozri opravu vyššie), však o súťaži nemôže byť ani reči. Zaujímavé je pritom, že v iných poisťovniach a tiež nemocniciach súťaž funguje a skutočná cena býva často nižšia, než maximálna cena vrátane marže regulovanej štátom. Ak by to fungovalo na celom trhu, štát by mohol reguláciu marží celkom zrušiť.
A na záver ešte jeden postreh. Návrhom na zrušenie degresívnej marže ministerstvo vlastne priznalo, že nižší zisk môže spôsobiť nedostatok zdravotnej starostlivosti. Zaujímavé, že to priznáva, ak ide o zisky dodávateľov liekov, avšak tvrdošijne popiera, ak ide o zisky poisťovní.

Zapísal: Peter Goliaš, 12.2.2009

Reakcia VšZP z 13.12.2009:

"Autor použil v príspevku nepravdivú a zavádzajúcu informáciu na základe ktorej naznačuje, že vo VšZP nerozhoduje pri nákupe liekov transparentná súťaž. Opak je však pravdou. Do 1.7. 2008 VšZP centrálne nakupovala vybrané druhy liekov prostredníctvom dohodovacích konaní s konkrétnymi farmaceutickými firmami na základe platných legislatívnych noriem. Od 1.7. 2008 VšZP postupuje pri výbere distribútorov/dodávateľov v zmysle zákona o verejnom obstarávaní. Pri výbere dodávateľa je pre VšZP rozhodujúca najnižšia ponúknutá cena. Tvrdenie autora: „V súčasnosti, keď má najväčšia Všeobecná zdravotná poisťovňa len jedného distribútora liekov (ide o firmu Martek Medical), však o súťaži nemôže byť ani reči“ sa nezakladá na pravde.
Martec Medical nie je jediným distribútorom liekov s ktorým VšZP spolupracuje, centrálne nákupy liekov zabezpečuje prostredníctvom deviatich distribútorov.
V období od januára do septembra 2008 VšZP ušetrila centrálnymi nákupmi liekov takmer 6,6 mil. € (200 mil. Sk)."