Financovanie zdravotníctva vo vybraných štátoch

Švajčiarsko

Dátum poslednej aktualizácie: marec 2009

Štát	Výdavky na zdravotníctvo v pomere k HDP (%, 2006)	Podiel verejných výdavkov na celkových (%, 2006)	Prevažujúca forma financovania verejných výdavkov	Podiel súkromného poistenia na súkromných výdavkoch (%, 2006)	Podiel ľudí so súkromným poistením na celej populácii (%, 2006)
Švajčiarsko	11,3	60,3	Poistenie	21,5	40,0

Zdroje: OECD Health Data 2008, World Health Organization Statistical Information System, CATO Institute (2008)

Ako uvádza CATO Institute (2008), spomedzi štátov s univerzálnym zdravotníctvom patrí Švajčiarsko medzi štáty s najsilnejšou orientáciou na trhovú súťaž. Ide pritom o tzv. „riadenú súťaž“, v ktorej na vládou regulovanom trhu pôsobia súkromné poisťovne aj poskytovatelia. Zdravotníctvo tu disponuje modernými technológiami, čakacie rady sú krátke. Naproti tomu však Švajčiarsko patrí medzi štáty s najvyššími výdavkami na zdravotníctvo v pomere k HDP.

Verejné zdravotníctvo je financované z povinného poistenia. Občania majú na jeho základe nárok na preplatenie nákladov na zdravotnícku starostlivosť, ktorú definuje zákon. Ide o široký balík produktov a služieb vrátane dlhodobej starostlivosti o starších ľudí. Nárok na preplatenie z povinného poistenia sa však týka len časti nákladov, zvyšok platia pacienti priamo prostredníctvom viacerých platieb:

1. Priama platba vo výške 300 CHF až 2500 CHF ročne (tzv. franchise). Konkrétna výška závisí od typu povinného poistenia, ktorý si zvolil občan. Poistky s nižšou platbou sú drahšie.
2. Spoluúčasť vo výške 10% nákladov prevyšujúcich platbu uvedenú v prvom bode.
3. V prípade hospitalizácie platia pacienti osobitný poplatok za pobyt v nemocnici.

Povinné poistenie ponúka viac než 90 súkromných poisťovní, z ktorých niektoré pôsobia len v určitých regiónoch. Pôvodne mohli poisťovne pôsobiť výlučne ako neziskové organizácie, od roku 2002 však medzi nimi môžu byť aj ziskové firmy. Povinné poistenie ľudia uzatvárajú aj platia individuálne, zamestnávateľ im prispieva len výnimočne. Ľuďom s nízkym príjmom a majetkom prispieva vláda, a to maximálne do výšky priemernej poistnej platby v danom regióne. Výška vládnej dotácie pre jednotlivca sa určuje tak, aby jeho výdavky na poistku nepresiahli 10% príjmu. Dotáciu poberá zhruba tretina obyvateľov. Poisťovne nesmú odmietnuť uchádzača o poistenie, resp. nesmú rozlišovať poistencov podľa veku, pohlavia a zdravotného stavu. Poisťovne medzi sebou súťažia vo výške poistných platieb. V rámci jednej poisťovne musia byť platby pre každého poistenca rovnaké, existujú však výnimky, keď poisťovne môžu požadovať rozličné platby:

1. V závislosti od regiónu (kantónu) – rozdiely medzi regiónmi dosahujú aj 50%.
2. V závislosti od výšky priamej platby pacienta (tzv. franchise), ktorú si poistenec zvolí pri uzatvorení zmluvy. Väčšina ľudí si volí poistky s vyššou priamou platbou, ktoré sú lacnejšie. Švajčiarsko tak má v medzinárodnom porovnaní jeden z najvyšších podielov priamych platieb na celkových výdavkoch na zdravotníctvo (30,3% v roku 2006).
3. V závislosti od dostupnej siete poskytovateľov. Niektoré poisťovne sa orientujú na tzv. riadenú starostlivosť (managed care), keď obmedzujú preplácanie nákladov len pre vybraných poskytovateľov, s ktorými si dohodnú výhodnejšie ceny. Poistencom preto môžu následne ponúknuť lacnejšie poistky.
4. Nefajčiari môžu dostať až 20%-nú zľavu z poistnej platby.

Poisťovne ponúkajú aj dobrovoľné poistenie, ktoré je doplnkové. Podľa CATO Institute (2008) ho má zhruba 40% obyvateľov. Kryjú si ním náklady na zdravotnícku starostlivosť mimo základného balíka (najmä zubnú starostlivosť), na zabezpečenie vyššieho ubytovacieho štandardu v nemocniciach a v poslednom čase aj na krytie nákladov nad rámec povinného poistenia pri poskytovaní služieb zo základného balíka v súkromných zariadeniach. Pri uzatváraní dobrovoľného poistenia poisťovne môžu zohľadňovať rizikový profil uchádzača, t.j. jeho vek, zdravotný stav, atď.

Poisťovne sa v rámci regiónu združujú do kartelov, v ktorých vyjednávajú s poskytovateľmi o výške nákladov, ktoré im budú preplácať. Ak sa nedohodnú, výšku preplácaných nákladov určí regionálna vláda. Poskytovatelia zvyčajne účtujú ceny dohodnuté vo vyjednávaniach. V poslednom čase však niektoré súkromné zariadenia začali pacientom účtovať aj vyššie ceny, čím vznikol priestor pre rozšírenie doplnkového poistenia. Na trhu pôsobia súkromné aj verejné nemocnice. Verejné nemocnice spravujú a tiež dotujú regionálne vlády, ktoré vyjednávajú s poisťovňami. Pacienti majú väčšinou slobodnú voľbu medzi súkromnými aj verejnými poskytovateľmi. V niektorých kantónoch však môžu pacienti s povinným poistením navštevovať len verejné nemocnice. Ak chcú ísť do súkromnej nemocnice, potrebujú doplnkové poistenie.

Použité zdroje:

1. CATO Institute (2008): The Grass Is Not Always Greener: Look at National Health Care Systems Around the World, Michael Tanner, CATO Institute, March 2008
2. Wikipedia: en.wikipedia.org, Healthcare in the Switzerland