Financovanie zdravotníctva vo vybraných štátoch

Austrália

Dátum poslednej aktualizácie: február 2009

Štát	Výdavky na zdravotníctvo v pomere k HDP (%, 2006)	Podiel verejných výdavkov na celkových (%, 2006)	Prevažujúca forma financovania verejných výdavkov	Podiel súkromného poistenia na súkromných výdavkoch (%, 2006)	Podiel ľudí so súkromným poistením na celej populácii (%, 2006)
Austrália	8,8 (2005)	67,0 (2005)	Daň	22,5 (2005)	46,3 (2007)

Zdroje: OECD Health Data 2008, World Health Organization Statistical Information System

Verejné financovanie zdravotníctva zastrešuje vládny program Medicare, ktorý zabezpečuje univerzálny prístup obyvateľov k zdravotníckej starostlivosti. Program určuje maximálne limity, z ktorých sa pre konkrétny druh liečby počíta výška úhrady z verejných zdrojov. Maximálny limit nie je maximálnou cenou, súkromní lekári a súkromné nemocnice môžu účtovať aj vyššie poplatky. Medicare zvyčajne pokrýva:

• 100% maximálneho limitu vo verejných nemocniciach,
• 75% maximálneho limitu v súkromných nemocniciach (na krytie zvyšných nákladov je možné použiť súkromné poistenie),
• 100% maximálneho limitu u všeobecných lekárov,
• 85% maximálneho limitu u špecialistov (zvyšné náklady je potrebné zaplatiť v hotovosti, nie je možné kryť ich zo súkromného poistenia),
• 0% nákladov na zubnú starostlivosť (ako aj väčšinu očnej starostlivosti, chiropraktiku a ďalšie extra služby) s výnimkou zložitejších chirurgických zákrokov, ktoré je nevyhnutné vykonať v nemocnici (na krytie nákladov je možné použiť súkromné poistenie).

Pri účtovaní nákladov majú všeobecní lekári aj špecialisti dve možnosti:

1. Pacientovi poskytnú služby bezplatne s tým, že im Medicare následne preplatí sumu zodpovedajúcu príslušnému maximálnemu limitu (ide o tzv. bulk-billing). V tomto prípade lekári nesmú od pacienta požadovať žiadne doplatky. Tento spôsob účtovania využívajú najmä všeobecní lekári, ktorým zaručuje príjem vo výške 100% limitu.
2. Pacientovi vyúčtujú ľubovoľnú sumu, pričom pacient ju musí lekárovi vyplatiť v plnej výške a následne požiada Medicare o preplatenie sumy vo výške maximálneho limitu. Tento spôsob platby využívajú najmä špecialisti, ďalej lekári v bohatších regiónoch, kde majú pacienti viac peňazí, ako aj v odľahlých regiónoch, kde je nedostatok lekárov.

Všeobecným trendom je pokles počtu lekárov, ktorí využívajú bulk-billing. Vláda preto v roku 2004 zaviedla záchrannú sieť, ktorá chudobným ľudom prepláca 80% celkových nákladov na ambulantnú liečbu. Vládou kryté náklady v danom roku však nesmú presiahnuť určitý strop.

Medicare sa financuje z veľkej časti zo všeobecných vládnych príjmov a z malej časti daňou z príjmu so sadzbou 1,5%. Ľudia s nízkym príjmom sú oslobodení od platenia tejto dane. Ľudia s vyšším príjmom, ktorí nemajú súkromné poistenie, platia dodatočné 1%, t.j. spolu 2,5%-nú zdravotnú daň z príjmu.

Samostatne funguje mechanizmus preplácania výdavkov na lieky na predpis. Vláda reguluje ceny týchto liekov, ako aj maximálnu výšku doplatkov pre bežných pacientov, a tiež pre sociálne slabších, ktorých doplatky sú nižšie. Vláda určuje ročný strop na doplatky pre bežných pacientov aj pre sociálne slabších. Po jeho prekročení platia počas zvyšku roka bežní pacienti doplatky stanovené pre sociálne slabších, sociálne slabší pacienti sú od doplatkov oslobodení úplne. Ak chcú pacienti užívať drahší, napr. originálny liek, hoci môžu použiť lacnejšie generikum (resp. lacnejší zameniteľný liek), musia doplatiť rozdiel v cenách týchto liekov z vlastného vrecka. Tento rozdiel sa nezapočítava pre účely použitia ročného stropu na doplatky. Lekárnici majú právo zamieňať vybrané originálne lieky za generiká za podmienky, že s tým súhlasí pacient a že to výslovne nezakazuje predpisujúci lekár.

Dobrovoľné zdravotné poistenie malo v roku 2007 46% Austrálčanov. Zabezpečuje ho viacero poisťovní. Z nich najväčšia je vo vlastníctve štátu (Medibank Private), avšak pracuje na komerčnej báze (t.j. súťaží so súkromnými). Pre všetky poisťovne platí rovnaký regulačný rámec. Sú medzi nimi ziskové aj neziskové organizácie. Poisťovne nesmú požadovať rozličné platby poistného na základe zdravotného stavu poistenca, prekonaných chorôb, alebo veku poistenca. Ako kompenzáciu však môžu až o 12 mesiacov odložiť preplácanie liečby na choroby, ktorých príznaky sa u pacienta objavili do 6 mesiacov pred uzavretím poistnej zmluvy. Vláda tiež reguluje platby poistného podľa veku, keď umožňuje vyššie platby pre ľudí, ktorí uzavrú poistenie v neskoršom veku (+2% za každý rok po 30-ke). V krajine sa vedie diskusia o konflikte záujmov štátu, ktorý reguluje dobrovoľné poistenie a zároveň vlastní najväčšieho hráča na trhu. Jedným z navrhovaných avšak doteraz neuskutočnených riešení je privatizácia Medibank Private. Najčastejšími dôvodmi pre uzatvorenie dobrovoľného poistenia sú: 

• dlhé čakacie rady vo verejných nemocniciach (najmä na plánované operácie, ako napríklad výmena bedrového kĺbu, srdcový by-pass, atď.),
• širšia možnosť výberu súkromného lekára alebo nemocnice,
• lepšie podmienky pobytu v súkromných nemocniciach.

Vláda podporuje uzatváranie dobrovoľného poistenia takto: 

• nepoistení ľudia s príjmami vyššími ako stanovená suma musia platiť vyššiu zdravotnú daň z príjmu (2,5%)
• čím neskôr človek uzavrie dobrovoľné poistenie, tým drahšia bude jeho poistka (+2% za každý rok po 30-ke),
• od roku 1999 vláda prepláca časť (najmenej 30%, viac pre starších ľudí) poistných platieb na dobrovoľné poistenie.

Použité zdroje:
Wikipedia: en.wikipedia.org, Health care in Australia