Kapitola 8: Platobná neschopnosť zdravotníckych zariadení

Problém:
Zdravotníctvo sa zadlžuje (8 mld. Sk ku koncu 2007), pričom rozhodujúcu časť tvorí dlh štátnych zdravotníckych zariadení voči dodávateľom liekov (55,4% z dlhu zariadení v pôsobnosti MZ SR). Pri oneskorených platbách nemocníc sú predajcovia liekov motivovaní dodávať lieky skôr do lekární.

Tab č. 1:  Prehľad vývoja záväzkov po lehote splatnosti (istina) v rezorte zdravotníctva

(údaje sú uvádzané kumulatívne od 1.1.2005 v mil. Sk)

Zdravotnícke zariadenia	k 31.12. 2005	k 30.6. 2006	k 31.12. 2006	k 30.6. 2007	k 31.12. 2007
- v pôsobnosti MZ SR	2 033	2 887	4 435	5 155	5 842
- transformované na akciové spoločnosti	x	15	14	21	6
- delimitované na obce a VÚC a transformované na neziskové organizácie*	2 384	2 342	2 275	2 094	2 154
Zdravotné poisťovne	1 217	279	97	22	72
DLH SPOLU	5 634	5 523	6 821	7 292	8 074

* Na tomto dlhu majú 82% podiel zdravotnícke zariadenia (ZZ) delimitované na VÚC, ZZ delimitované na obce majú 9% podiel a ZZ transformované na n. o. tvoria tiež 9% dlhu.

Zdroj: Správa o vývoji dlhov v rezorte zdravotníctva k 31.12.2007, Vláda SR, máj 2008

Odporúčania (netýkajú sa špecificky liekovej politiky, ale celého zdravotníctva):   

1. Zostavovať a pravidelne zverejňovať rebríček nemocníc a jednotlivých oddelení podľa kvality a efektívnosti. Umiestnenie v rebríčku zohľadňovať pri uzatváraní zmlúv zdravotných poisťovní s nemocnicami.   
2. Podporovať zavádzanie tvrdých rozpočtových obmedzení pre nemocnice, transformáciu nemocníc na akciové spoločnosti a následné odštátnenie. Podporovať a dosadzovať kvalitný manažment nemocníc so skúsenosťami z riadenia podnikov. [1]