Odporúčanie 3 - Regulovať spoluúčasť pacienta pri financovaní zdravotnej starostlivosti

Aktuálny stav:
Oficiálna spoluúčasť je s výnimkou liekov, zdravotníckych pomôcok a malej časti výkonov (napríklad v zubnom lekárstve) prakticky nulová. V skutočnosti je však bezplatné zdravotníctvo ilúziou. Spoluúčasť sa šíri živelne, štát z veľkej časti nereguluje jej výšku ani štruktúru. Pacienti platia často v hotovosti aj tisíce eur, pretože chcú urýchliť liečbu, alebo si chcú vybrať zariadenia a lekárov, ktorým dôverujú. Celková výška neoficiálnych platieb nie je známa.

Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) dosiahol v roku 2006 podiel súkromných výdavkov v slovenskom zdravotníctve 26,1% z celkových výdavkov. Za posledné roky ide o prudký nárast, keďže ešte v roku 2000 bol tento podiel len 10,6%. V medzinárodnom porovnaní sa tak Slovensko radí zhruba do priemeru krajín OECD. Predstihli sme napríklad Českú republiku, kde pripadá na súkromné výdavky 12,1%, Veľkú Britániu s 12,6%, Dánsko so 16%, Holandsko s 18,2%, Švédsko s 18,8%, Francúzsko s 20,3%, Fínsko s 21,5%, Taliansko s 22,9%, Rakúsko s 23% alebo Nemecko s 23,4%.

Tabuľka: Podiel súkromných a verejných zdrojov v zdravotníctve vo vybraných štátoch

(v % HDP)

2000

2006

Spolu Verejné Súkromné Spolu Verejné Súkromné

USA

13,2

44%

56%

15,3

46%

54%

Švajčiarsko

10,3

56%

44%

11,3

60%

40%

Francúzsko

9,6

78%

22%

11,1

80%

20%

Nemecko

10,3

80%

20%

10,4

77%

23%

Kanada

8,8

70%

30%

10,0

70%

30%

Rakúsko

10,0

76%

24%

9,9

77%

23%

Holandsko

8,0

63%

37%

9,3

82%

18%

Švédsko

8,2

85%

15%

8,9

81%

19%

Veľká Británia

7,2

81%

19%

8,4

87%

13%

Maďarsko

6,9

71%

29%

7,6

71%

29%

Slovensko

5,5

89%

11%

7,0

74%

26%

Česká republika

6,5

90%

10%

6,8

88%

12%

Poľsko

5,5

70%

30%

6,2

70%

30%

Zdroj: World Health Organization

Údaje Štatistického Úradu SR o výdavkoch domácností na zdravotníctvo naznačujú, že k zmene trendu nedochádza ani po roku 2006. V reálnom vyjadrení totiž tieto výdavky stúpli medzi rokmi 2006 a 2008 takmer o 23%. Aj po zrušení poplatkov za návštevu lekára a pobyt v nemocnici (pozri odporúčanie č. 4) teda ľudia platia na zdravotníctvo viac ako predtým.

Zdroj: ŠÚ SR, prepočet INEKO

Problémy:
1. Ilúzia bezplatnosti prispieva k vzniku nerovnováhy, keď obmedzené verejné zdroje nestačia na financovanie oficiálne neobmedzenej spotreby. Rovnováha sa tak nastavuje živelne s nasledovnými nežiaducimi dôsledkami:

  • Živelné šírenie spoluúčasti, korupcia (neoficiálne platby), liečenie podľa známostí
  • Nízka kvalita a nedostupnosť liečby (napríklad predlžovanie čakacích radov)
  • Nárast dlhu

Tabuľka: Prehľad vývoja záväzkov po lehote splatnosti v rezorte zdravotníctva
(kumulatívne údaje od 1.1.2005 ku koncu príslušného roka, v mil. SKK)


2005

2006

2007

2008

Zdravotnícke zariadenia v pôsobnosti MZ SR

2033

4435

5842

5891

Zdravotnícke zariadenia transformované na akciové spoločnosti

x

14

6

15

Zdravotnícke zariadenia delimitované na obce a kraje a transformované na neziskové organizácie

2384

2275

2154

2311

Zdravotné poisťovne

1217

97

72

12

DLH SPOLU

5634

6821

8074

8229

Zdroj: Správa o vývoji dlhov v rezorte zdravotníctva k 31.12.2008, MZ SR, apríl 2009

2. Nezodpovedný postoj k vlastnému zdraviu: Ak sa človek môže spoľahnúť, že ho bezplatne vyliečia, resp. ak mu nehrozia sankcie za nesprávnu životosprávu, má menšiu motiváciu vyhýbať sa prípadným ochoreniam.

Zahraničné skúsenosti:
Vo vyspelých štátoch sa využívajú nasledovné formy regulovanej spoluúčasti, prípadne ich kombinácia:

1. Spoluúčasť určená ako percento (tzv. copayment). Percento možno určiť:

    • Z ceny účtovanej za poskytnuté tovary a služby – využíva sa najmä v prípadoch, keď sa ceny tvoria v súťaži na trhu
    • Z maximálnej sumy/ceny určenej štátom – využíva sa najmä v prípadoch, keď súťaž na trhu nie je efektívna a preto je potrebná štátna regulácia cien

2. Spoluúčasť určená ako fixná platba za poskytnuté tovary a služby (tzv. direct fee, direct payment) – využíva sa bez ohľadu na spôsob tvorby cien. Vhodná je preto aj tam, kde výška ceny nie je známa, čo v súčasnosti platí pre veľkú časť slovenského zdravotníctva. Príkladom sú jednorazové poplatky za služby súvisiace so zdravotnou starostlivosťou (návšteva lekára, pobyt v nemocnici, atď.), ale aj mnohé iné tovary a služby.

3. Spoluúčasť určená ako horný limit pre výdavky v hotovosti, ktoré pacient musí zaplatiť predtým, než za neho začne platiť poisťovňa (tzv. deductible) – na túto formu spoluúčasti sa nie je možné pripoistiť, pacient ich teda vždy musí platiť v hotovosti. Cieľom je obmedziť tzv. morálny hazard, keď poistení pacienti majú sklon k zvyšovaniu spotreby, ak nemusia platiť žiadne výdavky v hotovosti. „Deductible“ platby využívajú väčšinou štáty s rozvinutým dobrovoľným pripoistením, vo Švajčiarsku aj Holandsku ich však využívajú aj v základnom povinnom poistení. Napríklad v Holandsku je minimálna platba 150 EUR ročne, t.j. poisťovňa začne preplácať až výdavky nad túto sumu. Čím vyššiu platbu sa poistenec rozhodne platiť v hotovosti, tým nižšie sú jeho poistné platby.

4. Platba v hotovosti následne preplácaná poisťovňou (tzv. reimbursement) – pacient platí ihneď v hotovosti za poskytnutú starostlivosť a následne žiada o preplatenie výdavkov v zdravotnej poisťovni. Využíva sa najmä v ambulantnej sfére napríklad vo Francúzsku a Belgicku (s výnimkou liekov), v Holandsku (o spôsobe platby sa rozhoduje pacient pri uzatváraní poistky), alebo v Austrálii (o spôsobe platby rozhoduje lekár).

Tabuľka: Príklady regulovanej spoluúčasti vo svete
(v % z účtovaných cien, resp. z maximálnej sumy určenej štátom)


Liečba v ambulancii

Liečba na lôžku

Všeobecný lekár

Lekár špecialista

Zubná starostlivosť

Súkromná nemocnica

Verejná nemocnica

Nákladná a dlhodobá liečba

Austrália

0%

15%

100%

25%

0%

n

Belgicko

25%

40%

n

0%

Francúzsko

30%

65%

20%

0%

Japonsko

30%

n

20%

n

Singapur

15%

n

10% až 20%

Švajčiarsko

10%

n

10%

Taliansko

0%

Do 30%

n

Do 30%

0%

n

Poznámka: Väčšina štátov využíva uvedenú spoluúčasť v kombinácii s fixnými platbami. Fixné platby predstavujú podstatnú časť spoluúčasti najmä v Singapure a Švajčiarsku.
n - nezistený údaj
Zdroj: Financovanie zdravotníctva vo vybraných štátoch, INEKO, február 2009

Odporúčania:
Regulovať spoluúčasť pacienta pri financovaní zdravotnej starostlivosti s cieľom obmedziť živelné šírenie spoluúčasti ako aj nežiaduce dôsledky ilúzie bezplatnosti. Pri určovaní výšky spoluúčasti vychádzať z definície nárokov pacientov v rámci solidárne financovaného zdravotníctva (pozri odporúčanie č. 1). Čím lepšie plnia tovary a služby kritériá solidarity (predovšetkým vplyv na kvalitu a dĺžku života vo vzťahu k finančným nákladom), tým nižšia by mala byť spoluúčasť pri ich financovaní.

Pri zavádzaní rôznych foriem spoluúčasti vychádzať zo zahraničných skúseností. V prvej fáze zaviesť spoluúčasť vo forme samostatných fixných platieb za poskytnuté tovary a služby. Po vybudovaní systému, v ktorom budú poskytovatelia podávať pacientom vyúčtovanie za spotrebované tovary a služby (pozri odporúčanie č. 14) zaviesť v druhej fáze spoluúčasť vo forme percenta z účtovanej ceny, resp. z maximálnej ceny regulovanej štátom.

Pri zavádzaní spoluúčasti preferovať jednotné percento (napr. vo výške 10%), resp. jednotné fixné platby pre širšiu skupinu tovarov a služieb. Určovanie a kontrolovanie rôznej výšky spoluúčasti pre rôzne tovary a služby je totiž administratívne náročné a pre pacientov neprehľadné.

Oficiálne stanovenú výšku spoluúčasti pre jednotlivé tovary a služby zverejňovať v prehľadnej a zrozumiteľnej forme na internete.

Pri zavádzaní spoluúčasti v širšom rozsahu adekvátne znížiť odvody na povinné zdravotné poistenie tak, aby bol vplyv na verejné financie neutrálny.


 
 

 
Copyright © 2024 Dôvera | Powered by Cyclone3 XUL CMS